Tématická a žánrová diferencovanosť slovenskej prózy po roku 1945

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 339 slov
Počet zobrazení: 7 859
Tlačení: 587
Uložení: 640
Spol. sit. - 1945 koniec 2sv. vojny. Na Slovensku spočiatku nie sú pochyby o tom, že v literatúre sa bude pokračovať v pluralitnom systéme ako pred vojnou. Laco Novomeský to potvrdil ako predstaviteľ komunisticky orientovaných autorov na zjazde slovenských umeleckých prác v BB r 1945, keď vyzval na spoluprácu všetkých demokraticky orientovaných autorov.

V období od r1945 do r 1948 pretrvávali s predvojnového obdobia tieto literárne prúdy:
1) 1945 – 1948 – doznievajú staršie tendencie: naturizmus (lyrizovaná próza) – František Švantner, Hana Zelinová. Vznikajú aj nové prúdy. Hlavná téma všetkých autorov je druhá svetová vojna a SNP. Autori sú ovplyvňovaní modernými literárnymi prúdmi napr. Vladimír Minač je ovplyvnený Ernestom Hemingwayom najmä vo svojom románe, Dominik Tatarka francúzskym existencializmom.
2) 1948 – 1954 – hlavná tvorivá metóda je socialistický realizmus a v 50. rokoch schematizmus. Hlavné témy – oslava budovateľských úspechov, združstevňovanie na dedine. Autori píše zväčša romány napr. F.Hečko – Drevená dedina, D. Tatarka – Družné letá.
3) 1954 – 1968 – začiatok prelomu od schematizmu. Nový závan do prózy priniesol A.Bednár r 1954 – román Sklený vrch. Autori sa začínajú osobnostne rozvíjať, časopisecky – Mladá tvorba, Romboit. Môžu sa vyjadrovať slobodnejšie a využívať experiment. V popredí poviedky a novely.
4) 1968 – 1989 – proces normalizácie – niektorí autori emigrovali a písali v zahraničí t.j. exilová literatúra – L. Mňačko, samizdatová (disidentská) literatúra – Tatarka, Ponická (ostali v republike ale nemohli oficiálne publikovať). Oficiálna literatúra – väčšina autorov. Mnohí autori, ktorí sa nechceli vrátiť k zjednodušenému opisu skutočnosti, venujú sa historickej tematike, kde sa môžu slobodnejšie realizovať a píšu historické romány.
5) 1989 – po dnes – pluralita bez politických ovplyvnení

František Hečko
- román Drevená dedina – venuje sa združstevňovaniu na slovenskej dedine. Dielo je poznačené schematizmom lebo autor tu neostal pri vlastnom zážitku ale ideologicky sa snažil zachytiť triedny boj a triedne rozdelenie dediny. Je tu čierno biele videnie. Dlhé roky bolo dielo považované za vrchol socialistického realizmu.
- generačný román Červené víno – témou je roľník a jeho práca. Je písaný kritickým realizmom. Na základe osudov ľudí a rodín niekoľkých generácií podáva obraz situácie v spoločnosti – kríza maloroľníctva, 1. sv. vojna, hospodárska kríza. Dej sa odohráva v 2 západoslovenských dedinách, preto tu využíva západoslovenské nárečie. V strede pozornosti je vinohradnícka rodina. Je tu zobrazených niekoľko jej generácií.
- román Svätá tma – kritika klérofašistického režimu

Dominik Tatarka
- sujetová novela Prútené kreslá – je to príbeh dvoch zaľúbených ľudí. Dej plynie prostredníctvom ich intímnych rozhovorov, ktoré sú zdĺhavé a preto plynie dej pomaly. Odohráva sa na pozadí vojny ale v popredí je vyzdvihnutý citový život a vnútorný svet postáv.

Alfonz Bednár
- sujetová novela  Kolíska – má tri dejové línie. Prvá línia  je o súde ktorý sa odohráva v 50. rokoch, v prítomnosti, kde súdia Majerského za útek z partizánskej skupiny. Proti nemu svedčí manžel Zity. Keď sa vráti domov Zita sa s ním nerozpráva, lebo sa jej zdá že svedčil jednostranne. On jej vysvetľuje, že svedčil v jeho prospech, no to do rozhlasu nedali. Poukazuje tu na zmanipulovanosť súdnych procesov v 50. rokoch. Druhá línia sa odohráva v čase SNP. Zita spomína na minulosť. Majerský utiekol s partizánskej skupiny, náhodou do Zitinho domu. Tá ho ukryje do hosťovskej izby. Navarí mu praženicu bez soli. Zvuk kolísky privedie do domu Nemcov. Zita musí zjesť praženicu aj keď nie je hladná a odolávať pohľadom Nemcov. Majerský za ten čas ujde oknom a chce odlákať Nemcov preč zo Zitinho domu. Podarí sa mu ujsť a zraní pri tom Nemcov. Tretia línia sa odohráva v 30 rokoch. Majerský skrytý pod perinou v Zitinom dome spomína na minulosť. Na jeho statku pracovala Zita s mamou. Páčila sa mu a stretávali sa spolu. Potom sa ale dozvedela že je ženatý. Vykričala mu to a on ju obvinil z krádeže. Idú na súd, ona ho prehrá a musí zaplatiť súdne trovy. Neskôr sa vydá za muža ktorého jej podhodí Majerský. Názov novely je symbolický znamená začiatok života a je konfrontovaný so smrťou.

- román Sklený vrch – Je písaný formou denníka, ich – forma rozprávača. Spomienky sú ohraničené autorským rozprávaním, v ktorom nás zavádza na stavbu priehrady.  Muž nájde ženin denník, v ktorom sa dozvedá o vzťahu svojej ženy ku dvom mužom z minulosti ale aj o sebe. Jeden je z obdobia SNP a viaže sa na partizána, ktorý bol umučený fašistami. Tohto partizána porovnáva so svojím manželom. Povojnové obdobie sa viaže na jej druhého priateľa s ktorým sa rozišla. Všetky tieto obdobia a aj mužov porovnáva. Román končí znova v prítomnosti. Eva chce navštíviť hrob partizána ale tragicky umiera na stavbe. Hneď ako jej manžel dočíta zápisky dozvedá sa o jej smrti. Je tu absurdný záver – partizán zomiera pre lepšiu budúcnosť, Eva kvôli nepozornosti ľudí na stavbe.  Je tu dôležitá náhoda. Neopisuje tu už kolektívneho hrdinu ale individuálneho hrdinu a venuje sa jeho zážitkom. Vojna nie je ústredný motív. Je písaný dokumentárnou formou zápiskov v denníku. Je žánrovo pestrý – dobrodružný, rodinný, pracovný,... Poukazuje tu na chyby socializmu.
 
Vladimír Mináč
- román Smrť chodí po horách – dej má dve línie. V prvej nás autor zavedie priamo do víru bojov SNP, do hor. Hlavná postava Ján ale aj ostatní v horách trpí hladom a zimou. Opisuje vojnu a boje cez pocity postáv. V druhej línii opisuje väznenie a transport Jánovho brata do tábora Dachau. V tábore jeho brat pochopí, že bude ťažké prežiť a že sa mu to možno nepodarí. Je tam totiž vždy niekto komu sa všetci musia podriadiť.
- pokračovanie Včera a zajtra – návrat Jánovho brata z tábora domov.
 
Rudolf Jašík
-román  Námestie svätej Alžbety – je to jeho vrcholné dielo. Príbeh lásky dvoch ľudí Igora a židovského dievčaťa Evy, ktorý sa v čase vojny nemôže naplniť a preto sa končí tragicky. Odohráva sa počas 2. sv. vojny. Židia musia nosiť na oblečení hviezdu a Igor sa snaží od toho Evu uchrániť, tým že ju dá pokrstiť u farára. Ten to odmietne urobiť. Pri jednej razii Evu odvedú a neskôr je pri incidente zastrelená. Igor z pomsty zabije vodcu gardistov. Chce zabiť aj seba ale odhovorí od toho obuvník, ktorý mu vysvetlí, že tým by nič nevyriešil. Je tu psychologický pohľad do vnútra človeka. Má prvky lyrickej balady.
 
Ladislav Mňačko
- román Smrť sa volá Engelchen – dve dejové línie. Prvá línia sa odohráva po vojne v nemocnici, kde sa hl. hrdina lieči z vojnového zranenia.  Druhá línia tvorí jeho spomienky na vojnu, na dedinu ktorej obyvatelia poskytli partizánom útočisko. Keď partizáni odišli, prišli do nej Nemci, ktorí ju vypálili a jej obyvateľov vyvraždili. Hl. hrdina je jedným z týchto partizánov, ktorý dedinu opustili a nebránili ju a má preto výčitky svedomia. Je tu motív viny. Je v nemocnici, jeho fyzické uzdravenie je možné ale psychické depresie sa liečia ťažšie. Sám hovorí, že jeho najlepším zranením by bola strata pamäti. Základný problém je svedomie a etika jednotlivca. Vojnová situácia vplýva aj na jeho vzťah k partizánke, ktorý po vojne ochabuje, už nie je aktuálny. Partizánka sa obetuje a robí prostitútku nemeckým vojakom a tak získava dôležité informácie pre partizánsku skupinu.  Záver je otvorený. Hl. hrdina ide hľadať nemeckého veliteľa , ktorý pre neho znamená alibi za dedinu. Cíti sa byť za ňu zodpovedný a chce pocit viny preniesť na iného. Kontrast – hl. hrdina na jednej strane anjelik na druhej vrah. Román je rozdelený do kapitol s ktorých každá sa začína mottom. Sú tu aj publicistické prvky – dej vypovedá o konkrétnych dejinných udalostiach, o faktoch.
 
Vincent Šikula
- románová trilógia Majstri, Muškát, Vilma – obdobie 2. sv. vojny na Slovensku. Vojnu opisuje cez 3 rozprávačov: 1=er-forma, 2=listy, 3=vojna detskými očami. To, že vojnu opisuje detskými očami je po prvýkrát, je to prelomové. Hl. hrdina nechápe vojnu ako takú. Nemôže Nemcov nenávidieť, lebo mu neublížili, ale ani milovať, lebo mu nijako nepomohli.
 
Ladislav Ballek
- román Pomocník  - do mestečka Palank prichádza z Horniakov mäsiar s rodinou, ktorému vyhorel počas SNP dom. Dostanú mäsiareň a tiež pomocníka. Tešia sa, že zbohatnú  a stanú sa váženými obyvateľmi mestečka. Pomocník sa chce stať spolumajiteľom a preto si začne s mäsiarovou ženou. Spolu kšeftujú na čierno a ich majetok sa zväčšuje. Keď sa o vzťahu pomocníka s jeho ženou dozvie mäsiar odchádza naspäť na Horniaky. S pomocníkom čaká dieťa dcéra mäsiara a tak sa vezmú. Pomocníka neskôr zatknú za čierne obchody a jeho žena ostáva sama s deťmi. Jej matka odíde do Čiech. Z Horniakov sa vráti naspäť jej otec, ktorý jej pomáha s výchovou detí.
 
Anton Hykish
- historické romány Milujte kráľovnú – o vláde Márie Terézie
  Čas majstrov – o majstrovi maliarovi, ktorý by chcel byť svojim dielom prospešný ľuďom
  v týchto románoch ja historická udalosť zatláčaná do úzadia a v popredí stojí človek.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.6)

Diskusia: Tématická a žánrová diferencovanosť slovenskej prózy po roku 1945

Pridať nový komentár


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011