Humanistická a renesančná literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 270 slov
Počet zobrazení: 3 917
Tlačení: 323
Uložení: 326
Humanistická a renesančná literatúra
Pieseň o Rollandovi
G. Boccaccio – Dekameron
M. de Cervantes Saavedra – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

humanizmus  a renesancia vo svetovej a slovenskej literatúre
(14. − 17. storočie)
 
Ľudstvo sa vyslobodilo zo stredoveku:  1. geografické objavy (Amerika,) 2. vedecké objavy (Zem obieha okolo Slnka) 3. vynálezy (kompas, strelný prach, kníhtlač)
 
S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo aj nové myšlienkové a umelecké hnutiehumanizmus (latinsky humanus = ľudský) a renesancia (francúzsky renaissance = obrodenie, znovuzrodenie). Cieľom tohto hnutia je:
1. znovuzrodenie antiky, obrodenie človeka v duchu antických predstáv
2. obrátiť sa od záhrobného života k životu pozemskému, skutočnému
3. úcta k rozumu
 
V období  humanizmu sa napodobňovali diela antiky, písalo sa po latinsky, väčšinou odborné diela – pedagogická literatúra, životopisy, cestopisy, lyrika
V období  renesancie sa písalo iba v národných jazykoch, literatúra bola pestrejšia, často aj zábavná, štylistika bola jednoduchšia – novely, romány, divadelné hry
 
 PIESEŇ O ROLANDOVI  - patrí ešte do stredovekej literatúry
 (písomne spracovaná asi v 11. st.) - najznámejší francúzsky hrdinský epos; 
Jadrom tohto eposu je opis bitky medzi Karolovým kresťanským vojskom a mohamedánskymi Saracénmi v pyrenejskom priesmyku Ronce-vaux. Dochádza k nej po sedemročnej krížovej vojne, v ktorej Karolovo voj-sko márne oblieha Saracénov usadených v španielskej Zaragoze. Hlavným hrdinom je rytier Roland, ktorý bojuje vo vojsku Karola Veľkého v záujme šírenia kresťanstva na území Španielska proti pohanským Sara-cénom. Dej sa odohráva v 8. stor. n. l.  Roland má svoj meč Durandal, o ktorý sa bojí, aby ho nezískali pohania, lebo má v ňom ukryté relikvie.
V statočnom boji s nepriateľskou presilou Roland zo začiatku odmieta radu priateľa Oliviera zatrúbiť na zázračný roh Olifant, aby privolal posilu, a statočne sa bráni mečom Durandalom. Až keď je Durandal v
neľútostnom boji zničený, ťažko ranený Roland zatrúbi na Olifant tak silno, až mu praskne spánková tepna a rytier umiera. V boji padne i dvanásť statočných rytierov. Karol s vojskom sa rýchlo vracia, porazí Saracénov a dobyje Zaragozu. Pieseň o Rolandovi je oslavou bezhraničného hrdinstva stredovekého rytiera v boji za kresťanské  ideály a absolútnej oddanosti svojmu panovníkovi.
 
Najznámejší autori humanizmu a renesancie:
GIOVANNI BOCCACCIO (tal.)  
Dekameron (cyklus 101 noviel)
Je  to klasické dielo renesančnej literatúry. Dekameron je grécke slovo označujúce časový úsek desiatich dní, vo význame diela desať denníkov lásky. V prešmyčke slova Decamerone sa skrýva bližší názov: De amore novellae centum, sto noviel o láske. Je to zakladajúce dielo žánru renesančnej novely. Prvenstvo má tiež čo sa týka jazyka, v ktorom je napísané: novely boli napísané v novodobom talianskom jazyku v období, keď sa ešte používala latinčina.
Dekameron je cyklus noviel, ktoré si rozpráva po desať dní desať mladých ľudí (7 dievčat a 3 chlapci) vo vilke na florentskom vidieku, kde sa uchýlili, aby v zábave a speve prečkali vyčíňanie moru. 
V úvode knihy autor opisuje vtedajšiu situáciu vo Florencii. V roku 1348 tam zúril mor, ktorý denne zabíjal tisícky ľudí. Jedného dňa sa v kostole Santa Maria Novella stretlo 7 žien, ktoré si boli vzájomne blízke. Autor ich predstavuje pod falošnými menami: Pampinea, Fiamnetta, Filomena, Emilia, Lauretta, Neifile a Elissa. Začali sa rozprávať a z tohto rozhovoru zistili, že sú všetky v rovnakej situácii. 
Na mor im umreli takmer všetci príbuzní a priatelia a tí, čo neochoreli zo strachu ušli. Tieto panie sa priznali, že sa tiež boja moru. Pampinea preto podala návrh aby sa i ony zbalili a odišli všetky spolu na vidiek. Ostatné panie ju pochválili a okamžite súhlasili. Malo to však jeden háčik. V tých časoch sa nepatrilo aby dámy chodili niekam bez mužskej spoločnosti. Práve vtedy prišli do kostola ich 3 priatelia, Panfilo, Filostrato a Dioneo. Pampinea ich hneď oslovila a navrhla im aby ich sprevádzali. 
Tí súhlasili a tak hneď na druhý deň odišli na letné sídlo aj so svojím služobníctvom. Tam sa dohodli, že si zvolia vládcu a ten vždy určí čo budú robiť a jesť. Na konci dňa potom určí nasledujúceho vládcu.Za prvého vládcu zvolili Pampineu. Tá hneď vydala príslušné pokyny služobníctvu. Prikázala, že celý čas čo tu strávia sa budú iba zabávať a nesmú myslieť na nič smutné. Vyšli si von na lúku, no bolo strašne teplo, tak si posadali do kruhu tam, kde bol tieň a Pampinea navrhla, aby si na pobavenie rozprávali príbehy. Toto potom zachovávali ďalšie dni čo tu strávili. Novely = svetské témy: láska, nevera, hlúposť...

MIGUEL DE CERVANTES SAAVENDRA (špan.)
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha -  román – paródia (satira) na rytierske romány, pikareskný román, ktorý uviedol do literatúry komicky vyjadrený rozpor medzi skutočnosťou a ilúziou.
Je to jedno z najčítanejších literárnych diel vôbec a najčítanejšie a najprekladanejšie dielo španielskej literatúry. Napísal ho jednoruký Cervantes v sevillskom žalári bez zatrpknutosti a s úsmevným humorom, plný múdrosti a lásky k človeku na prahu staroby, po mnohých životných sklamaniach a literárnych neúspechoch.
Román začína predstavením hlavnej postavy - chudobného šľachtica, ktorý všetok svoj čas trávi čítaním starých rytierskych románov. Fiktívny svet ho vtiahne natoľko do seba, že sa pomätie a rozhodne vzkriesiť zašlú slávu rytierskeho stavu tým, že sa stane potulným rytierom, ktorý napráva krivdy, pomáha vdovám a sirotám a ochraňuje slečny. Od tohto počinu sa ho snažia odhovoriť Quijotovi susedia farár a holič a tiež jeho verný zbrojnoš Sancho Panza, /prefíkaný sedliak), ktorý ho na jeho výpravách sprevádza.
Hneď prvá výprava mala pre dona Quijota veľký význam, pretože na nej bol v hostinci, v jeho ponímaní hrade, pasovaný za rytiera. Cítiac sa konečne pravým rytierom, vydal sa don Quijote za svojím veľkolepým cieľom. Ďaleko však nedošiel, pretože hneď za bránami hostinca sa dostal do sporu so sedliakmi, ktorí neboli ochotní uznať, že jeho láska Dulcinea del Toboso, v skutočnosti slúžka, je najkrajšou ženou na svete. Na chrbte svojho verného koňa Rocinanta (slovná hračka: fue rocín antes = predtým to bola mršina) sa rozhodol strestať sedliakov, nanešťastie však spadol z koňa a jeden zo sedliakov dona Quijota poriadne zbil. Prvý súboj novopečeného rytiera teda dopadol porážkou, ako vlastne všetky jeho „súboje“. Zbitého rytiera našiel sused a odviedol ho domov. Liečili ho farár s holičom a snažili sa ho presvedčiť, aby na svoje pochabé plány zabudol. Don Quijote sa ale nenechal odradiť a vybral sa na ďalšiu cestu. Na nej ho už sprevádzal prostý sedliak Sancho Panza, ktorého don Quijote presvedčil prísľubom, že mu za zásluhy daruje ostrov. Putuje na úbohom koni so zbrojnošom Sanchom Panzom a jeho dobrodružstvá sa končia vždy zosmiešnením (boj s veternými mlynmi, ktoré považuje za obrov, alebo s kŕdľom oviec => nepriateľským vojskom). Quijote začínal pomaly vnímať realitu a k precitnutiu prispel prehraný súboj s rytierom Bieleho mesiaca, ktorý tvrdil, že dáma jeho srdca je krajšia ako Quijotova Dulcinea. Quijote musel po prehranom súboji sľúbiť, že sa vráti do rodnej dediny a na rok prestane vykonávať rytiersku činnosť.
Na ceste domov sa don Quijote zmieril so svojím osudom, kvôli čomu však stratil svoj životný cieľ a tým aj chuť žiť. Po návrate domov dostal vysoké horúčky a onedlho na to, plne vnímajúc realitu, umrel.
Cervantes stavia do konfliktu dva svety: svet ideálov a svet skutočnosti a využíval humor a satiru na kritiku stredovekého feudálneho sveta.
Dielo nepochybne patrí k významným svetovým dielam. Už niekoľko storočí jeho príbehy očarujú čitateľov po celom svete. Stal sa symbolom čistoty duše. Vďaka jeho pokusom dosiahnuť nemožné sa vžilo označenie „Don Kichot“ pre ľudí, ktorá sa snažia dosiahnuť nemožné.
 
SLOVENSKÁ HUMANISTICKÁ A RENESANČNÁ LITERATÚRA  začala neskôr ako vo svete (1500 – 1650)- vpády Turkov, presadzovanie reformácie, protihabsburgské povstania, 1465 – Academia Istropolitana - založil Matej Korvín
 
Ján Jesenius: odborné diela, lekár, ktorý previedol prvú verejnú pitvu v Čechách, profesor KU
Jakob Jakobeus: Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa (národno-vlastenecké myšlienky)
Martin Rakovský: O svetskej vrchnosti – vykresľuje spravodlivého panovníka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Maturitné témy z literatúry

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022