Klasicizmus vo svetovej a slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 957 slov
Počet zobrazení: 5 322
Tlačení: 327
Uložení: 354
Klasicizmus vo svetovej a slovenskej literatúre
J. Kollár – Slávy dcéra, Vlastenec
J. Hollý – Svatopluk
A. Bernolák – Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách

klasicizmus  vo  svetovej  literatúre  (17. − 18. storočie)
Klasicizmus (z lat. classicus = vynikajúci, príkladný) je umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV. (kráľ Slnko) a odtiaľ sa rozšíril do celej Európy ako umenie prispôsobené prevažne potrebám dvornej spoločnosti (bohatá šľachta túži po dokonalom umení).
hlavné črty: - vzorom bola antika, - obraz človeka je ideálny, - jasnosť, presnosť, zrozumiteľnosť
- vznikli vysoké a nízke žánre:
vysoké: óda, elégia, epos, tragédia (vznešené námety, hrdinovia z vyšších vrstiev)
nízke: bájka, satira, komédia (hrdinovia – nižšie vrstvy) – určené pre meštiactvo
  Voltaire - filozof, historik, dramatik, básnik, novinár
Jean de la FontaineBájky
Daniel Defoe: Robinson Crusoe - dobrodružný román o stroskotancovi na pustom ostrove
- boj človeka s prirodou a boj človeka samého so sebou
- cez postavu Piatka sú tu ukázané medziľudské vzťahy
Jonathan Swift: Gulliverove cesty - filozoficko-satirický román s prvkami utópie
 
Klasicizmus je úzko spojený s osvietenstvom. Je to pokrokové hnutie, ktoré v 18. storočí ovládlo Európu (hlavne Anglicko a Francúzsko) - presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia
- zakladalo sa na dôvere v „osvietený” rozum, bolo v protiklade k absolutistickému poriadku, bojovalo s predsudkami a poverami
- niektorých panovníkov nazývame osvietenými – napr. Jozefa II. (osvietenský absolutizmus – jozefinizmus), ktorý zaviedol mnohé reformy
- v tomto období sa začínajú národy hlásiť o svoje práva, napríklad na Slovensku vzniká národné obrodenie
klasicizmus  v  slovenskej  literatúr  (1780 – 1840)
Slovensko patrilo do Rakúsko-Uhorska (zaostalosť, chýba priemysel, útlak)
- na trón prichádzajú Maria Terézia a po nej Jozef II – osvietení panovníci, ktorí
vydávajú rôzne nariadenia a patenty: zrušenie nevoľníctva, tolerančný patent,
zavedenie povinnej školskej dochádzky, zrušenie cenzúry
Na Slovensku sa začal rozvíjať národný život, prebehli  4 fázy národného obrodenia
1. fáza národného obrodenia (1780 – 1822) -  úsilie o sformovanie slovenského národa a jeho jazyka. Vznikajú rôzne spolky a spoločnosti – šíria osvetu, napr. Slovenské učené tovarišstvo
2. fáza národného obrodenia (1820 – 1835): národnozjednocovacie hnutie, pretože slovenská inteligencia bola rozdelená
a) Ján Hollý, A. Bernolák - bernolákovci (katolíci) – kodifikácia slovenčiny (1787).
b) Ján Kollár, Pavel Jozef Šafárik (evanjelici) - stúpenci biblickej češtiny
3. fáza národného obrodenia (1835 – 1843) - definitívne vyriešenie jazykovej otázky, začiatok hnutia štúrovcov alebo „romantickej generácie”
4. fáza národného obrodenia (1843 – 1848) - kodifikácia slovenčiny (1843), Štúrova Náuka reči slovenskej v slovenčine. Štúrovci nevytvorili iba jazyk, ale aj modernú slovenskú literatúru
 
JOZEF IGNAC BAJZA - pokúšal sa vytvoriť spisovný jazyk  zo západoslovenského nárečia + biblickej češtiny + časť prvkov nemčiny - prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti
 
ANTON BERNOLÁK
- prvýkrát kodifikoval spisovnú slovenčinu bernolákovčinu ( základ tvorilo západoslo-venské nárečie z okolia Trnavy, pravopis bol fonetický)
DIELA: Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách
- odôvodnil tu zavedenie fonetického pravopisu
Gramatica slavica (Slovenska gramatika)
- hovorí o gramatickej stavbe slovenčiny
Slovár slovenský – česko – latinsko – nemĕcko – uherský - porovnávací slovník
 
JURAJ FÁNDLY
- 1. dielo napísané v bernolákovčine - Dúverná zmluva medzi mníchem a ďáblem (pobúril cirkev)
   
JÁN KOLLÁR
- vzdelanie získal v Nemecku, pôsobil ako evanjelický kňaz 30 rokov v Budapešti
- veľký vplyv mala na Kollára láska k Frederike Schmidtovej
- celý život písal češtinou, bol aj proti Štúrovej slovenčine
Najznámejšie dielo: Slávy dcéra - má predspev a 5 spevov:
1. Sála (Zála)  2. Labe Rén, Vltava 3. Dunaj  4. Léthe (nebo)  5. Acheron (peklo)
 
Predspev
je napísaný časomierou (elegické distychon) - žiali nad asimiláciou (ponemčením) Lužických Srbov a obáva sa rovnakého osudu Slovákov. Dubisko je mocné Rusko, ktoré v tom čase malo samostatný štátny útvar ako jediné zo všetkých  slovanských národov.
 
Spevy 1 – 5  - dejová osnova:
-bohyňa Sláva, predstavujúca Slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia jej stvorili dcéru Mínu - ideálny symbol slovanskej budúcnosti.
-v obraze Míny Kollár vytvoril ideál slovenskej devy, ktorá ho sprevádza pri putovaní po krajinách, kde žili a žijú Slovania, aj po nebi a pekle
- prvý spev – básnik spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou
- druhý a tretí spev – básnik putuje po slovanských krajinách vyznačených riekami
- štvrtý spev – básnik sa prechádza s Mínou (mŕtvou) po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov
- piaty spev – básnik sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov
Spevy sú napísané jednoduchším veršom ako predspev – trochejom vo forme zneliek
 
JÁN HOLLÝ
katolícky kňaz, 30 rokov pôsobil v Maduniciach pri Piešťanoch, po vyhorení fary odchádza na Dobrú Vodu
- silný zástanca Bernoláka a aj štúrovčiny
- predstavuje vrchol slov. klasicizmu- písal eposy, selanky, ódy, elégie a náboženské piesne
- skôr ako začal tvoriť, preložil Homéra, Vergília
 
Najznámejšie dielo je epos Svatopluk
- skladba ma 12 spevov,  je napísaná v časomiere a námet čerpá z Veľkej Moravy, dej je však idealizovaný
- na začiatku je propozícia (naznačil o čom bude dielo) a invokácia (vzýva Múzy, aby mu pomohli písať)
- veľa postáv ľudí aj bohov (vymyslení)
Hl. postava je Svatopluk, vydal Nemcom svojho strýka  Rastislava, ale oni uväznili aj jeho. Sľúbili mu slobodu, ak sa postaví na čelo nemeckých vojsk a dobyje VM. Neskôr si uvedomí, kam patrí a pridáva sa na stranu Slovákov, zvíťazí nad Nemcami a stane sa veľkým panovníkom VM. Nejde o oslavu Svatopluka, ale o oslavu celého národa
Selanky- 21 idylických obrázkov z prírody a pastierskeho života
 
ČASOMIERA časomerný verš – na tvorbe rytmu sa zúčastňuje dĺžka slabiky. Rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík. Dĺžka slabík je merateľná časom – preto aj ten názov. Jednotka na meranie dĺžky slabiky sa nazýva móra. Na vyslovenie dlhej slabiky potrebujeme čas dvoch mór, na vyslovenie krátkej jednu móru. STOPA je tvorená dvoma alebo troma slabikami.
V časomiere sa používajú stopy: trochej (- u), jamb (u -),  daktyl (- u u), spondej (- -). Najznámejšie druhy časomerného verša sú hexameter (6- stopový daktylský alebo daktylsko – spondejský verš), pentameter (päťstopový daktylský verš). Spojenie hexametra a pentametra vytvára elegické districhon (typické pre žalospev).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.5)

Maturitné témy z literatúry

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019