Lyrika, lyrické žánre, členenie lyriky

Lyrika, lyrické žánre, členenie lyriky

Lyrika, lyrické žánre, členenie lyriky podľa prístupu autora ku skutočnosti a podľa tematiky

Hospodine, pomiluj ny

S. H. Vajanský- Zima

M. Kováč -Múzeum

Š. Moravčík- Vianočná britva

Slivková záhrada(Stará kolektívna báseň)

LYRIKA( z gréck. lyrika – verše sprevádzané hrou na lýre)
-je jeden zo základných literárnych druhov (popri epike a dráme)
-typickou formou lyriky je- verš
-vyjadruje subjektívne autorove : pocity, myšlienky, nálady (chýba v nej dej)
-je v prvom rade básnickým druhom. Lyrické výpovede v próze sú len okrajovou výnimkou( lyrizovaná próza)
-konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú myšlienku, jeden silný zážitok z viacerých hľadísk
-lyrický text sa realizuje básnickými ( poetickými) vyjadrovacími prostriedkami (metafory, metonymie, personifikácie, epitetá...)
-autora v nej zastupuje lyrický subjekt
-pre lyriku je charakteristická predovšetkým- viazaná reč ( rytmus, verš, rým, intonácia)

– podľa témy sa člení lyrika na : osobnú, prírodnú, ľúbostnú, vlasteneckú, sociálnu, náboženskú

-žánre lyriky: a) staršie: óda, elégia, hymnus, epigram, epitaf, sonet, pieseň...

b) novšie: pásmo, kaligram, cyklická báseň...

ÓDA –je lyrická báseň- oslavná pieseň, väčšieho rozsah, oslavujúca významnú osobnosť, mladosť, kolektív, národ, slobodu, vlasť....

ELÉGIA– alebo žalospev- je lyrický žáner, ktorým básnici vyjadrujú smútok nad smrťou nejakej osoby
-žiaľ z osobných sklamaní, bolesť z nešťastia národa

EPIGRAM– je krátka báseň, najčastejšie so satirickým obsahom, vyznačuje sa prekvapujúcim vyústením, pointou
-predstavuje 2-dielnu báseň: v prvej časti–sa nastoľuje problém, myšlienka, v druhej –sa prekvapivým, vtipným spôsobom rieši

Hospodine, pomiluj ny ( báseň) – je náboženská lyrika– ide o veršovanú modlitbu
-v období stredoveku prevažovala náboženská lyrika ( Proglas, Vitaj, milý Spasiteľu...)Tematika stredovekej lyriky sa odvíjala od dominantného postavenia kresťanstva a cirkvi, ktoré určovali morálku, spoločenské myslenie, názory na umenie. Najvyššou literárnou autoritou bola Biblia

SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ– predstaviteľ slovenskej realistickej literatúry
-napísal prvú realistickú básnickú zbierku v slovenskej literatúre Tatry a more
–písal poéziu a prózu
Zima (báseň) – úryvok z prírodnej lyriky: v texte prevažuje dynamický opis zimnej prírody

MIKULÁŠ KOVÁČ – MÚZEUM( úryvok)
-sociálno-historická lyrika: v básni sa autor vyrovnáva s konkrétnym historickým faktom( vyhladzovacie koncentračné tábory), ktorý postihol istú spoločenskú skupinu( Židov)
-pôvodný názov básne je Osvienčim 1958

ŠTEFAN MORAVČÍK –VIANOČNÁ BRITVA
-je polytematická báseň, ktorej jadrom je umelecké hodnotenie vzťahu muža a ženy
-paródia medziľudskej intimity a ľúbostnej lyriky, sarkazmus prázdneho vzťahu, odosobnenosti, odcudzenia

SLIVKOVÁ ZÁHRADA ( Stará kolektívna báseň)
-je výsledkom tvorivého stretnutia 3 spisovateľov konkretistov: Ľ. FELDEKA, J. MIHALKOVIČA a duchovne spríbuzneného prozaika R. SLOBODU
-tvorivá metóda, vďaka ktorej vznikal báseň Slivková záhrada, vychádza zo spontánneho, asociatívneho nadväzovania na obrazy spolutvorcu

– ukážka je príkladom hravého básnického jazyka
-dá sa povedať, že kolektívny prístup odstraňuje z tvorby básne akýkoľvek rozumný program, podľa ktorého by bolo možné báseň konštruovať

– v podstate ide o experiment založený na umeleckej imaginácii a neočakávaných lyrických zvratoch
-takýto postup pomáha vzájomnému poznaniu i sebapoznaniu tvorcov, súčasne poskytuje nezvyčajný obraz umeleckej komunikácie