Klasicizmus a osvietenstvo v európskych literatúrach (17. – 18. storočie)

Klasicizmus a osvietenstvo v európskych literatúrach (17. – 18. storočie)

Klasicizmus

Klasicizmus (z lat. classicus – vzorový, dokonalý) predstavuje umelecký smer usilujúci sa o dokonalosť, harmóniu a poriadok. Jeho kolískou bolo Francúzsko, v tom čase najsilnejšia absolutistická monarchia západnej Európy.

Základné znaky klasicizmu

Klasicistické umenie bolo považované za dokonalé umenie určené vyšším spoločenským vrstvám. Vznik a vývoj klasicizmu úzko súvisel s racionalizmom, najmä s filozofiou René Descartesa, ktorý zdôrazňoval nadradenosť rozumu výrokom: „Myslím, teda som.“

Typické znaky:

• návrat k jednoduchosti a antickým ideálom
• dôraz na rozum, poriadok, pravidlá a disciplínu
• snaha o vedecké poznanie a racionálne vysvetľovanie sveta
• ideál dobra, krásy a pravdy ako najvyšší zákon umenia

Hrdina v klasicistickej literatúre

Hrdinom býva ideálna postava z vyšších spoločenských vrstiev (šľachtic, rytier), ktorá je podriadená vôli panovníka. Základným konfliktom je rozpor medzi citom a rozumom, pričom vždy víťazí rozum a povinnosť nad osobným šťastím.

Literárne žánre

Vysoké žánre:

• tragédia
• epos
• óda
• elégia
  Námety sú vznešené, historické, antické a hrdinovia pochádzajú z vyšších vrstiev.

Nízke žánre:

• komédia
• bájka
• satira
  Zameriavajú sa na súčasnosť a život nižších vrstiev, najmä meštianstva, a často majú kritický a komický charakter.

Klasicistická dráma a teória troch jednot

Klasicistická dráma sa riadila prísnymi pravidlami, najmä teóriou troch jednot:

• Jednota času – dej sa odohráva počas 24 hodín (výnimočne do 30 hodín)
• Jednota miesta – dej sa sústreďuje na jedno miesto, často neurčitý palác
• Jednota deja – jeden hlavný dej bez vedľajších epizód

Typické sú aj postavy rezonérov, ktoré komentujú dej a sprostredkúvajú autorov názor.

Významní predstavitelia klasicizmu

Pierre Corneille

Francúzsky dramatik, tvorca modernej tragédie.
Cid – veršovaná tragédia s konfliktom lásky a cti. V centre stojí rodová morálka a povinnosť voči rodine a panovníkovi. Rozuzlenie zásahom kráľa má zmierlivý charakter a dielo má tragikomické prvky, čím čiastočne porušuje klasicistické pravidlá.

Jean Racine

Tvorca psychologickej tragédie, námety čerpal z antiky.
Faidra – tragédia o zakázanej láske, vine a treste. Postavy sú vnútorné rozpoltené a tragédia má hlboký psychologický rozmer.

Molière

Najvýznamnejší klasicistický komediant, autor, herec aj režisér. Vo svojich dielach kritizoval pokrytectvo, šľachtu aj spoločenské neduhy.

Najznámejšie diela:

• Tartuffe – kritika pokrytectva a svätuškárstva
• Mizantrop – kritika vypočítavosti šľachty
• Lakomec – majstrovská charakterová komédia o moci peňazí a deformácii ľudských vzťahov
  Postava Harpagona je psychologicky prepracovaná, hra využíva situačný aj slovný humor a dodržiava jednotu času, miesta a deja.

Jean de La Fontaine

Autor bájok, nadviazal na Ezopa, no odstránil explicitné ponaučenia. Prostredníctvom satiry podal kritický obraz spoločnosti a vždy sa zastával zdravého rozumu a obyčajných ľudí.

Osvietenstvo

Osvietenstvo je politická a spoločenská ideológia, ktorá presadzovala rozum, vedu a vzdelanie proti absolutizmu a náboženským dogmám. Hlásalo rovnosť ľudí, slobodu myslenia a právo na vzdelanie. Vyhovovalo najmä meštianstvu a výrazne ovplyvnilo literatúru aj kultúru.

Francúzska literatúra

Denis Diderot – autor Encyklopédie, pokusu o súhrn všetkých dovtedajších poznatkov ľudstva.
Voltaire – filozofická poviedka Candide alebo optimizmus satiricky spochybňuje vieru v dokonalosť sveta a bezvýhradný optimizmus.

Anglická literatúra

Daniel Defoe – Robinson Crusoe, dobrodružný román o sile rozumu, práce a sebestačnosti človeka.

Osvietenstvo a slovenská literatúra (1780 – 1830)

Osvietenstvo na Slovensku malo protifeudálny a proticirkevný charakter a kládlo dôraz na vzdelanosť a národné uvedomenie. Významné reformy uskutočnili Mária Terézia a Jozef II., vrátane zrušenia poddanstva, cenzúry, tolerančného patentu a povinnej školskej dochádzky.

Národné obrodenie

Cieľom bolo kultúrne a vzdelanostné pozdvihnutie ľudu prostredníctvom kníh, časopisov a ľudovýchovnej literatúry. Prebiehalo v štyroch fázach a vyústilo do kodifikácie slovenského jazyka.

Anton Bernolák a kodifikácia slovenčiny

Anton Bernolák uskutočnil prvú kodifikáciu spisovnej slovenčiny v roku 1787. Zaviedol fonetický pravopis (píš, ako počuješ) a vypracoval gramatické aj pravopisné pravidlá. Je autorom rozsiahleho šesťzväzkového slovníka, ktorý sa stal normotvornou príručkou.

Osvietenská literatúra na Slovensku

Jozef Ignác Bajza

Autor prvého slovenského románu René mláďenca príhodi a skúsenosti, v ktorom spája dobrodružný a výchovný román s kritikou spoločenských pomerov, cirkvi a feudálneho útlaku.

Juraj Fándly

Propagátor reforiem Jozefa II. a autor ľudovýchovnej literatúry.
Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom – satirické dielo kritizujúce mníšske rády, povery a spoločenskú nespravodlivosť, ktoré bolo cenzúrou zakázané.