Literárna veda

Literárna veda

– spoločenskovedná disciplína, ktorá skúma literárne diela, tvorbu spisovateľov, literárnohistorický
vývin, jednotlivé javy literárneho života, spoločenský príjem literatúry

– jej časti:
ü Literárna história/dejiny literatúry (výskum literatúry v jej dejinnom vývoji)
ü Teória literatúry (zaoberá sa podstatou, funkciou a spôsobom jestvovania literárneho diela ako jazykového umeleckého výtvoru)
ü Literárna kritika (posúdiť a zhodnotiť literárne dielo)
ü Komparatistika (skúmanie vzájomných vzťahov a súvislostí národnej literatúry v širšom medzinárodnom rámci)
ü Literárna folkloristika (využívanie prvkov a motívov ľudovej slovesnosti)
ü Bibliografia – pomocné odvetvie (informatívne záznamy o dielach)

– úzko súvisí s estetikou a jazykovedou

– prvoradou úlohou estetiky je vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ktoré sa
vydeľujú na základe estetických kategórii (krása, estetická miera, harmónia, pôvab, ideál)

– jazykoveda pomáha hlavne pri rozlíšení príznakových a nepríznakových prostriedkov. Za príznakové pokladáme napríklad pejoratíba, zdrobneniny, eufemizmy, slová s pozitívnym alebo negatívnym zafarbením...

–

– názov literatúra pochádza z latinčiny zo slova littera (písmeno)

– pri tvorbe diela si kladie za cieľ vyvolať v čitateľovi estetický zážitok, prežívanie. Z tohto hľadiska delíme
literatúru na:
ü Vecnú
ü Umeleckú

Vecná literatúra:

– súbor všetkých písomných prejavov okrem umeleckej literatúry

– člení sa na 3 základné okruhy:

1. Odborná literatúra

2. Publicistická literatúra

3. Administratívna lietartúra

– ide v nej o informácie zodpovedajúce realite

Umelecká literatúra:

– tiež vychádza z reality, ale predpokladom na umelecké zovšeobecnenie javov skutočnosti je fikcia

– hlavná je fantázia tvorcu

– jej súčasťou je aj folklór (diela ústnej ľudovej slovesnosti)

– nazýva sa aj krásna literatúra (čím sa vyzdvihuje zámer vytvárať estetické hodnoty)

LITERÁRNE DIELO

– písomný alebo ústny výtvor realizovaný v príslušnom národnom jazyku

– predstavuje duchovnú hodnotu, pričom jeho kvalita závisí od pôvodnosti, inšpiratívnosti a
prepracovanosti

– estetické pôsobenie literárneho diela sa uvoľňuje pri komunikácii

PERIODIZÁCIA SVETOVEJ LITERATÚRY

· Staroveká literatúra ( 3000 p.n.l. – 500 n.l.)

– orientálna: Sumerská, Akadská, Čínska, Indická, Hebrejská, Staroegyptská

– antická – grécka literatúra

– rímska literatúra

· Stredoveká literatúra ( 5. st. – 15. st.)

– orientálna: Čínska, Perzská, Arabská, Staroindická

– európska: Francúzska, Nemecká, Španielska, Rímska, Anglická

· Humanizmus a renesancia ( 14. st. – 17. st.)
Shakespeare

· Baroková literatúra ( 16. st. – 18. st.)
– ozdobná lit. založená na ozdobnom jazyku

· Klasicizmus ( 17. st. – 18. st.)
Moliére

· Preromantizmus a romantizmus ( koniec 18. st. – 1. ½ 19. st.)
V. Hugo, Puškin

· Realizmus ( 2. ½ 19. st. – začiatok 20. st.)
Honoré de Balzac, Anna Kareninová

· Svetová literatúra v období moderny ( 80. roky 19. st. – 20. roky 20. st.)

· Medzivojnová literatúra ( 1918- 1945)
E.M. Remarque, Rollaind

· Svetová literatúra po roku 1945
Steinbeck

PERIODIZÁCIA SLOVENSKEJ LITERATÚRY

· Staršia slovenská literatúra (800 – 1780)

– Stredoveká literatúra (800 – 1500)

– Humanizmus a renesancia (1500 – 1650)

– Barok (1650 – 1780)

· Novodobá slovenská literatúra (1780 – 1905)

– Klasicizmus (1780 – 1830)
Bernolák, Hollý, Fándly, Bajza

– Preromantizmus a romantizmus (1830 – 1850)
Štúrovci: Bottó, Štúr, Kalinčiak

– Prechod od romantizmu k realizmu (1850 – 1875)
Polárik, Záhorský

– Realizmus (1875 – 1905)
Timrava, Kukučín, Wansová, Tajovský

· Slovenská literatúra 20. storočia

– Slovenská literárna moderna (1905 – 1918)

– Slovenská medzivojnová literatúra (1918 – 1945)

– Slovenská literatúra po 2. sv. vojne (1945 – 1989)

– Súčasná slovenská literatúra (1989- súčastnosť)

LITERÁRNY SYSTÉM A LITERÁRNE PODSYSTÉMY

· Literárny systém – jednotlivé literárne diela

– je otvorený smerom k iným druhom umenia a čerpá od nich námety, témy, impulzy, na druhej strane ovplyvňuje iné umelecké systémy

– jeho podstatu tvorí umelecká literatúra s najvyššími estetickými i umeleckými kritériami a hodnotami

· Literárne podsystémy

– dopĺňajú a kompletizujú literárny systém, vyznačujú sa osobitným poslaním v živote spoločnosti, lebo plnia predovšetkým úžitkovú – poznávaciu, zábavnú, výchovnú a inú funkciu

– Populárna literatúra

– Dobrodružná literatúra

– Literatúra faktu

– Science – fiction (vedecko – fantastická literatúra)
- Literatúra pre deti a mládež

– Slovenský folklór