Román

Román

– žáner veľkej epiky

– najznámejší a najrozšírenejší žáner súčasnej prózy

– z hľadiska obsahu i rozsahu a použitia kompozičných a štylistických prostriedkov sa vyznačuje veľkou pestrosťou

– zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, preto má veľký rozsah

– využíva všetky 3 zobrazovacie postupy (epický, lyrický, dramatický), pričom základný je 
epický postup- to, že rozprávame príbeh
(lyrický postup- opis pocitov, statický opis)
(dramatický postup – dialógy medzi postavami)

– základom deja je rozprávanie udalostí pričom autor necháva jednotlivé postavy konať, hovoriť, myslieť
i cítiť

– dej románu je zväčša zložitý, výnimkou je psychologický román, v ktorom sa autor ponára do duše 1
postavy a sleduje viac psychické stavy človeka ako vonkajšie udalosti

– v románe rozlišujeme hlavnú dejovú líniu (konanie hlavných postáv) a vedľajšie dejové línie

– rozsah nie je presne určený, ale pohybuje sa od cca 60 000 – 200 000 slov

– spojením viac románov do 1 celku vznikajú:

– dilógia

– trilógia

– tetralógia

– kvartalógia

– pentalógia ...

Druhy románu

– rozlišujeme ich viacero

– členíme podľa rôznych hľadísk

1. Podľa povahy deja:

A. reálne možný (realistický, skutočný)

B. nereálny

– podľa tohto kritéria poznáme román realistický, naturalistický, dobrodružný, utopický, román literatúry
faktu, romantický román

2. Podľa času deja románu:

A. historický

B. súčasný (román so súčasnou tématikou)

C. utopický

3. Členenie z hľadiska historického aspektu:

– istý typ románu sa tvoril len vo vymedzenom časovom období

– napr. rytiersky – v období stredoveku
socialistický – v období socializmu (1945-89)
naturalistický – v období realizmu

4. Podľa témy, ktorú zobrazuje:

A. rodinný

B. sociálny

C. dedinský

D. spoločenský ...

5. Podľa kompozičných postupov (princípov):

A. román napísaný denníkovou formou

B. formou dialógu (dialogický)

C. cestopisu (cestopisný)

6. Podľa spôsobu spracovania témy:

A. humanistický

B. satirický

C. experimentálny

D. didaktický (výchovný)

– klasický román má však svoju vymedzenú kompozíciu, ktorá obsahuje 2 časti- zauzlenie

– rozuzlenie

– na samom začiatku, ktorý nazývame aj expozícia, autor oboznamuje čitateľa s hlavnými postavami,
objavujú sa prvé konflikty a zápletka sa rozvíja a zauzľuje

– vyvrcholenie deja sa nazýva kríza

– po nej nastáva rozuzlenie zápletky, pričom konflikty sa ukončia buď kladným alebo záporným riešením

Vývoj románu

– 1. román vznikol už v antike a bol to román s ľúbostnou tematikou, napísaný v 3. st. p.n.l.

názov: DA-NIS A CHLOÉ
autor: LANGOS

– romány sa v starovekej literatúre veľmi nerozvíjali, rozšírené boli hlavne veľké epické skladby, ktoré boli veršované a zväčša zobrazovali vyššiu spoločenskú vrstvu

– román sa rozvíjal ako menej hodnotný žáner, snažil sa zobrazovať každodenný život a bol písaný v
neviazanej podobe – ako próza

– v 13.-15. st. (od 13.st) vznikajú tzv. rytierske romány, ktoré parodizovali život rytierov, za prelomový román sa považuje dielo Gargantua a Pantagruel (REBELAIS), ktorý vznikol vo FR v období humanizmu a renesancie, a taktiež román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (MIGUEL CERVANTES DE
SAAVEDRA) - je paródiou na rytierske zápasy

– Robinson Crusoé (DANIEL DEFOÉ)

– tieto romány majú formu tzv. pikareskného románu, ktorý vznikol v 15., 16. st. v španielskej literatúre a  jeho hlavnou postavou je šibal, veselý tulák, ktorý sa pohybuje z miesta na miesto, pričom jeho putovanie umožňuje spájať rozličné udalosti.Hlavný hrdina sa vyznačuje chytráctvom a podnikavosťou
a z tohto románu sa v 18.st vyvinul napr.: výchovný román a filozofický román

– v 18.st sa objavujú už aj prvé psychologické romány, pričom román sa naplno rozvinul v 19.st (v období
realizmu) a to v tvorbe:

HONORE DE BALSACA: – Otec Goriot

– vytvoril cyklus – ľudská komédia (100 románov)
LEVA NIKOLAJEVIČA TOLSTÉHO – Vojna a mier

– Anna Kareninová
FIODORA MICHAJLOVIČA DOSTOJEVSKÉHO- naplno rozvinul román

– Idiot

– Zločin a trest

Prvý slovenský román

– v 18.st v období klasicizmu

– od JOZEFA IGNÁCA BAJZU- René mládenca príhody a skúsenosti

– v období romantizmu sa román na Slovensku veľmi nevyvíjal

– najviac sa vyvíjal v 19.st v období realizmu a to v tvorbe:
S.H. VAJANSKÝ- Koreň a výhonky
E.M. ŠOLTÉSOVÁ- Proti prúdu

– Moje deti
M. KUKUČÍN- Dom v stráni

– v 20.st sa v slovenskej literatúre vyvíjajú rôzne druhy románu a to:
ü sociálno-psychologický román
J.C.HRONSKÝ- Jozef Mak
MILO URBAN- Živý bič

ü socialistický román (po roku 1945)
PETER JILEMNICKÝ- Kronika

ü generačný román
FRANTIŠEK HEČKO- Červené víno
PETER JAROŠ- Tisícročná včela

ü historický román
VLADIMÍR MINÁČ
A. HYKIŚ

ü vojnový román
RUDOLF JAŠÍK- Námestie sv. Alžbety
LADISLAV MŃAČKO- Smrť sa volá Engelchen (anjelik po nemecky)
LADISLAV ŤAŽKÝ- Amen Maria

– Samí dobrí vojaci

ü regionálny román
L. BALLEK- Agáty (južné slovensko)

– v 50. rokoch 20.st sa vo svetovej literatúre rozvinul tzv. Nový román (antiromán) a to hlavne vo FR lit.

– popiera všetky zásady klasického románu (Balsacovský román)

– popiera (neuznáva) vnútorný monológ

– dejová línia je slabá

– vyzdvihuje dialóg

– zameriava sa na vnútorné prežívanie jednotlivých postáv

– v diele je málo postáv, nie sú to rozsiahle romány

– romány: Žiarlivosť
Sloboda v rámci slovenského antirománu
P.JAROŠ
J.JOHANIDES

– zakladateľ antirománu: GRILLED

Postavy v literárnom diele:

– v epickom a dramatickom diele musí autor vytvoriť postavy, aby cez ne mohol stvárniť rôzne životné situácie

– charakterom sa označuje súhrn povahových vlastností, ktoré určujú správanie a konanie tej či onej
postavy

– hrdinom sa nazýva postava, ktorá zobrazuje predovšetkým kladné ľudské vlastnosti

– rozoznávame 2 základe spôsoby zovšeobecňovania (vytvárania) postáv:
1.IDEALIZÁCIA- autor pomocou nej zovšeobecňuje výnimočné vlastnosti človeka, ktoré podáva ako
vzor, ideál (hrdinstva, odvahy, vlastenectva, nespravodlivosti mravnej čistoty)

– diela: Smrť Jánošíkova (J.BOTTO)
Detvan (SLÁDKOVIĆ)
Antigona = ideál čistoty, spavodlivosti (SOFOLKLES)
Bedári (VICTOR HUGO)
William Tel

2. TYPIZÁCIA- vytváranie individuálneho človeka, jeho duševných a telesných vlastností

– vyžaduje si aj individualizáciu prostredia, kt. obklopuje postavu, pričom zámerom autora
je vytvoriť typický obraz o človeku s typickým charakterom

– diela: Otec Goriot
Jozef Mak
Keď báčik z Chochoľova umrie