Sylabotonický verš

Sylabotonický verš

– z grec. sylabe = slabika
tonos = prízvuk

– veršový systém s ustáleným počtom slabík a rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch

– stopy tu podľa istých pravidiel tvoria prízvučné (X´) a neprízvučné (X) slabiky

– prízvučné slabiky vypĺňajú ťažkú dobu verša a neprízvučné slabiky ľahkú dobu verša

– v slovenskej verzológii sa rozlišujú tieto stopy:
v jamb (XX´)
v trochej (X´X)
v daktyl (X´XX)

– obmedzené využitie väčšej variety vyplýva z osobitosti slovenského jazyka, ktorý má prízvuk na prvej
slabike slova

– preto pri vytváraní rytmu hrá významnejšiu úlohu rovnaký počet slabík ako prízvuk a zvyčajne ide iba o
istú tendenciu uplatnenia jambického, trochejského alebo daktylského rytmu

– stopový charakter verša sa dá identifikovať predovšetkým podľa začiatku a konca verša, ale úplná
pravidelnosť sa dodržiava len zriedkavo

– v sylabotonickom type verša veta obyčajne prechádza do ďalšieho verša (presah)

PRESAH

– nezhoda medzi rytmickým a vetným členením veršov

– uplatňuje sa hlave v sylabotonickom veršovom systéme

– jeho podstata spočíva v tom, že syntaktický celok prechádza (presahuje) z jedného verša do druhého,
čím sa vytvára isté napätie medzi rytmickou a syntaktickou organizáciou básnickej štruktúry

– presah je malou nepravidelnosťou, ktorá slúži na odautomatizovanie verša

– napríklad:

S divými koňmi zamyslenia som dovial
sem Krutý a príliš plavý
Čelo som si krvou pomaľoval
v lesoch vŕzgajúcej trávy

– významnú úlohu má presah vo voľnom verši, lebo slúži na narušenie tradície v poézii s viazaným
rytmom, prípadne napomáha aj jej paródiu