Časová hodnota peňazí

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 01.11.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 747 slov
Počet zobrazení: 4 744
Tlačení: 218
Uložení: 192

40.  Časová hodnota peňazí.

Súčasná hodnota, budúca hodnota, zložité úrokovanie, diskontovanie. Anuita, perpetuita príklady, častejšie úročenie, efektívna ročná úroková miera.
 
Časová hodnota peňazí vyjadruje skutočnosť, že pri finančnom rozhodovaní záleží nielen na sumách peňažných príjmov a výdavkov, ale aj na ich rozložení v čase.
 
Teória časovej hodnoty peňazí hovorí o tom, že peniaze, ktoré máme dnes, majú vyššiu hodnotu ako ich rovnaká suma, ktorú dostaneme v budúcnosti. Existujú minimálne tri dôvody, prečo je to tak. V prvom rade peniaze, ktoré máme dnes môžeme investovať a získať úrok, čo znamená, že v budúcnosti by sme mohli mať vyššiu sumu peňazí. Okrem toho sa ich hodnota v čase môže zmeniť pôsobením inflácie (čiže ich hodnota sa v budúcnosti zníži). Posledným dôvodom vyššej hodnoty peňazí dnes ako v budúcnosti je fakt, že vo všeobecnosti sú budúce peňažné toky neisté.
 
S časom sa mení aj hodnota peňazí. V praxi existuje mnoho prípadov manažérskych rozhodnutí, ktoré obsahujú časovú medzeru medzi nákladmi na toto rozhodnutie a výnosmi. Aby sme vedeli porovnať náklady a výnosy v súčasnosti, zavádza sa pojem PV (present value) = súčasná hodnota peňazí (diskontovanie). Súčasná hodnota čiastky, ktorá bude obdržaná v budúcnosti informuje investora, koľko musí v súčasnosti pri danej úrokovej miere investovať, ak chce v budúcnosti dosiahnuť stanovenú hodnotu investície (o rok chcem 500 000€, tak dnes musím investovať pri 5% úroku cca €476 200).
 
Zložené úročenie – je druh úročenia, pri ktorom sa neúročí len istina, ale aj úroky z predchádzajúceho obdobia. Úrok z každého obdobia je reinvestovaný a zvyšuje tak základ na
 
úročenie v ďalšom období. V podstate dochádza k úročeniu úrokov. Zložené úročenie sa používa najmä pri vkladoch, sporení a úveroch. Zároveň predstavuje najčastejšiu formu úročenia v bankách. Napríklad pri termínovaných vkladoch alebo iných vkladových produktoch sa pri zloženom úročení úročí nie len istina, ale aj úroky z predchádzajúceho obdobia.
 
Anuita – séria rovnakých platieb realizovaných v pevne stanovených intervaloch počas vopred určeného počtu časových období. Predstavuje celkovú platbu, ktorá obsahuje pomernú časť istiny + úroky. Túto platbu platí dlžník veriteľovi po celé obdobie úverového vzťahu. Najčastejšie býva vyjadrená v mesiacoch alebo rokoch.
 
Obyčajná anuita: splátky na konci periódy.
 
Spätná anuita: splátky na začiatku periódy.
 
Perpetuita – anuita, u ktorej sa splátky opakujú nekonečne veľa krát, „večné dlhopisy“. S takýmito neobmedzenými, rovnakými peňažnými príjmami sa stretávame pri špecifických finančných nástrojoch, napr. pri určení cien nesplatných obligácií ak majú formu večnej renty
 
– konzoly. Pri ich ocenení sa snažíme určiť, aká je súčasná hodnota pravidelne získavaných rovnakých súm, pričom proces nie je časovo obmedzený. Iným príkladom je renta, ktorú získavame z prenájmu napr. pôdy.

Efektívna ročná úroková miera (effective annual rate-EAR)

Väčšinou sa úroková sadzba uvádza ako p.a. – per annum, teda ročne. Čo keď sa však dostaneme do situácie, kedy si máme vybrať napr. z dvoch sporiacich účtov, pričom jeden je úročený sadzbou 2 % p.a. a druhý sadzbou 3 % p.a.; zároveň ale prvý uvedený pripisuje úroky štvrťročne (p.q.), zatiaľ čo druhý ročne. Pokiaľ by oba pripisovali ročne, nie je čo riešiť.
Problém je v tom, že pokiaľ pripisujete úrok niekoľkokrát do roka, tak každý ďalší výnos sa už počíta z iného – vyššieho – základu (zložené úročenie). Potom teda 2 % z určitej sumy v prípade, že bude úrok pripísaný až po roku, nie to isté ako 2 % za predpokladu, že budú úroky pripísané napr. každý mesiac alebo každý štvrťrok (potom sa teda samozrejme počíta alikvotne
 
– tzn. pri 2 % budeme štvrťročne pripisovať 0,5 % a mesačne 0,1666 %).
 
Jednoducho povedané, pokiaľ pripíšeme na konci roku 2 %, výnos k vkladu 10 000 € budeme mať celkom 10 200 €. Pokiaľ budeme pripisovať úroky štvrťročne, teda p.q., dostávame 10 000
+ 50 (I.Q) + 50,25 (II.Q; 0,5% z 10 050 €) + ... = 10 201,505 (úplne presne to je 10 000 + 50 + 50,25 + 50,50125 + 50,75375625).
Všeobecne sa dá presný výsledok spočítať týmto vzorcom:  = �1 +  � − 1
 
ie vyjadruje zmienenú efektívnu úrokovú sadzbu, i udáva ročnú úrokovú sadzbu v tvare indexu a m je počet úrokových období, resp. vyjadruje koľkokrát ročne sú úroky pripisované (m-krát ročne).
 
Vidíme teda, že aj pri rovnakej úrokovej miere môžeme dosiahnuť rôznych ziskov, ktoré sú v uvedenom prípade zanedbateľné, ale pri vyšších čiastkach a vyšších úrokových sadzbách už môžu mať veľký vplyv na naše rozhodnutie kam investovať peniaze.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Manažment – teória, metódy, aplikácie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018