Orgány a organizácia NBS, postavenie a pôsobnosť ECB

Spoločenské vedy » Manažment

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 01.11.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 791 slov
Počet zobrazení: 2 173
Tlačení: 115
Uložení: 124

46.  Orgány a organizácia NBS, postavenie a pôsobnosť ECB.

Zriadenie, právna forma, orgány a organizácia NBS, základné funkcie NBS. Organizačná
 
štruktúra ECB, jej hlavné rozhodovacie orgány. Stratégia menovej politiky ECB, expanzívna a reštriktívna menová politika. Úrokové sadzby na peňažnom trhu v eurozóne.
 
Zriadenie, právna forma, orgány a organizácia NBS, základné funkcie NBS.
 
NBS vznikla 1.1.1993. Od 1.1.2009 sa stala súčasťou Eurosystému, tvoriaceho systém centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Na čele NBS stojí jej guvernér od 12.1.2010 doc. Ing. Jozefa Makúcha, Phd.
 
NBS má na Slovensku okrem ústredia aj 9 expozitúr, je emisnou bankou SR, je to PO, ale nezapisuje sa do OR, má postavenie ako ministerstvo.
 
NBS plní v štáte osobitnú funkciu a má nezávislé postavenie od vlády a ministerstva financií.
 
Zo svojej činnosti sa zodpovedá parlamentu. Nie je komerčne orientovaná – neorientuje sa na dosiahnutie zisku. Jej klientmi sú prevažne banky a vláda. Hlavným cieľom NBS je garantovať stabilitu meny.
 

Funkcie NBS:

1)  Emisná funkcia NBS má vyhradené právo vydávať bankovky, mince a pamätné mince, ktoré sú zákonnými peniazmi. Od roku 1993 platila Slovenská koruna a od roku 2009 platí euro.
2)  Menová funkcia NBS reguluje množstvo peňazí v obehu. Stanovuje úrokové sadzby, podmienky úverových obchodov, povinné minimálne rezervy. Nakupuje a predáva obligácie a štátne dlhopisy.
3)  Devízová funkcia NBS určovala vzťah koruny k vonkajšiemu prostrediu. Stanovuje kurzy valút a devíz.
4)  Bankový dohľad NBS dohliada na činnosť bánk a iných FO a PO, riadi peňažný obeh a platobný styk
 
5)  Banka bánk
 
6)  Banka štátu
 
7)  Reprezentuje štát v MMF
 
8)  Spolupracuje s ECB pri zbere štatistických údajov
 

Obchody NBS:

•  vedie účty štátneho rozpočtu, rozpočtových organizácií a účty štátnych fondov
 
•  predáva štátne dlhopisy
 
•  vedie účty bánk
 
•  predáva a nakupuje peniaze od bánk, zlato a cudzie meny
 
•  poskytuje bankám úvery
 
•  vydáva krátkodobé cenné papiere

Organizačná štruktúra ECB, jej hlavné rozhodovacie orgány:

 
Orgány NBS – NBS riadi banková rada, ktorej predsedá guvernér. Guvernéra a viceguvernérov menuje prezident SR na 6 rokov, ostatných členov menuje vláda. Výkonný orgán NBS je direktórium, ktoré zabezpečuje plnenie rozhodnutí bankovej rady.
 
1)  Rada guvernérov zasadá raz za dva týždne, je hlavným rozhodovacím orgánom ECB. Vo Frankfurte na Mohanom. Tvoria ju: šiesti členovia Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk šestnástich krajín eurozóny.
 
2)  Výkonnú radu tvoria: prezident, viceprezident a , štyria ďalší členovia. Všetci členovia sú vymenovávaní vzájomnou dohodou hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny.
 
3)  Generálnu radu tvoria: prezident ECB, viceprezident ECB a guvernéri národných centrálnych bánk 27 členských štátov EÚ. To znamená, že členmi Generálnej rady sú zástupcovia 16 krajín eurozóny a 11 krajín nepatriacich do eurozóny.
 

Stratégia menovej politiky ECB, expanzívna a reštriktívna menová politika:

Po vstupe do EMÚ zanikla samotná menová politika NBS-ky, robia len sterilizačné (vložia peniaze do ECB) a refinančné operácie. Doteraz naša NBS určovala základnú úrokovú sadzbu (napr.3,25%), od vstupu do EMÚ to za nás robí ECB. Hlavný cieľ NBS je teraz jednoznačne udržanie cenovej stability a jej ďalšími cieľmi budú:
 
1)  trvalý hospodársky rast rešpektujúci ŽP
 
2)  vysoký stupeň konvergencie ekonomickej výkonnosti
 
3)  vysoká zamestnanosť
 
4)  zlepšovanie životnej úrovne
 
5)  hospodárska a sociálna súdržnosť a solidarita medzi členskými krajinami
 
 
Expanzívnou menovou politikou môžeme definovať snahu a kroky centrálnej banky prostredníctvom menových nástrojov k zvýšeniu zásoby peňazí. A naopak, reštriktívnou menovou politikou chápeme úsilie menovej autority o zníženie stavu peňažných zásob.
 

Stratégia menovej politiky

Stratégia menovej politiky predstavuje súvislý a štruktúrovaný popis toho, ako sa prijímajú rozhodnutia o menovej politike v snahe dosahovať cieľ centrálnej banky.
 
Plní dve dôležité úlohy:
 
1)  určuje presnú štruktúru samotného procesu tvorby menovej politiky (vnútorný rozmer).
 
2)  stratégia je rámcom na zdôvodňovanie menovo politických rozhodnutí pred verejnosťou
 
(vonkajší rozmer). Stratégia prispieva k účinnosti menovej politiky a vyjadruje odhodlanie CB udržiavať cenovú stabilitu, čím zvyšuje dôveryhodnosť ECB na finančných trhoch.

Úrokové sadzby na peňažnom trhu v eurozóne:

Centrálna banka je jediný emitent bankoviek a bankových rezerv, čo znamená, že je monopolným dodávateľom menovej bázy. Z titulu tohto monopolného postavenia zostavuje podmienky, za ktorých si banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky. Preto tiež môže ovplyvňovať podmienky, za ktorých banky vzájomne obchodujú na peňažnom trhu, t.j. vývoj likvidity a úrokové sadzby na peňažnom trhu.
 
V krátkodobom horizonte zmena úrokových sadzieb peňažného trhu vyvolaná centrálnou bankou spúšťa množstvo mechanizmov a činností ekonomických agentov, ktoré napokon ovplyvnia vývoj ekonomických premenných ako sú output alebo ceny. Tento proces - známy ako transmisný mechanizmus menovej politiky - je veľmi komplexný a hoci jeho všeobecné vlastnosti sú známe, neexistuje konsenzus o jeho detailnom fungovaní.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Manažment – teória, metódy, aplikácie



Odporúčame

Spoločenské vedy » Manažment

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.029