6. Manažment organizácií, základné atribúty organizácií

6. Manažment organizácií, základné atribúty organizácií

Organizačný dizajn, typy a prístupy k tvorbe organizačného dizajnu. Výhody a nevýhody
jednotlivých organizačných štruktúr.

Organizačný dizajn: podstatou organizačného dizajnu je tvorba organizačnej štruktúry

– je to proces koordinácie, prípadne zmeny jednotlivých častí organizačnej štruktúry, tak aby ich usporiadanie bolo čo najefektívnejšie a plne podriadené plneniu cieľov organizácie

Organizačná štruktúra: formálna konfigurácia jednotlivcov a skupín, závislá od činností nimi vykonávaných, ich zodpovedností a právomocí

– rozmiestňuje ľudské, materiálne a finančné zdroje tak, aby bolo dosiahnuté efektívne plnenie cieľov organizácie

– špecifikuje vzťahy podriadený – nadriadený v organizácii a vyčleňuje tak právomoci jednotlivých pracovníkov

2 základné princípy pri tvorbe organizačných štruktúr

1) Diferenciácia – ako bude rozdelená práca v rámci organizácie – aspekt deľby práce
2) Integrácia – proces zaraďovania pracovných činností k pracovným miestam (pracovné skupiny, oddelenia)
+ Úroveň špecializácie – úroveň rozlíšenia jednotlivých pracovných činností – závisí od veľkosti organizácie

Kombináciou týchto dvoch princípov vzniká vertikálne a horizontálne členená organizačná štruktúra

a) vertikálna dimenzia

– informácia o umiestnení zamestnanca v organizácii najmä z hľadiska jeho postu vo vzťahu k ostatným

– hierarchia právomocí

– organizačné zoskupenia – spojenie pozícií podobného charakteru a úloh do skupiny prislúchajúcej jednej vedúcej pozícii

– určenie rozsahu kontroly (centralizácia, decentralizácia)

– určenie pravidiel hry a procedúr

b) horizontálna dimenzia

– niekoľko nástrojov napĺňania organizačnej štruktúry (komunikácie) – písomné správy, priamy kontakt, tvorba pozícií liason person, pozícia koordinátora

– najsilnejšou horizontálnou štruktúrou sú pracovné tímy

Prístupy k organizačnému dizajnu

Určujúcim faktorom tvorby organizačnej štruktúry je súvis nasledujúcich princípov:

– princíp oddelenia funkcií riadenia od realizácie

– princíp delegovania právomocí, zodpovednosti a úloh

– princíp jednotnosti riadenia, zodpovednosti a kompetencie

– princípy presného stanovenia spojovacích ciest administratívneho postupu a jeho optimálneho časovania

– Klasická teória

– Max Weber, Frederick Taylor a Henri Fayol považovali za najefektívnejší spôsob organizovania práce taký, ktorý je založený na vysokej špecializácii, jasne definovanom súbore pravidiel a formálnej hierarchickej štruktúre

– založená na deterministickom chápaní sveta

– pyramídový systém organizovania spoločností

– nezohľadňuje ľudský faktor a jeho potreby v organizácii

– rigidný voči externému prostrediu

– Neoklasický prístup

– Hawthornské štúdie poukázali na dôležitosť rádového robotníka

– nie len ekonomická efektivita je dominantou úspešnosti a fungovania organizácie, ale aj uspokojenie pracovnej sily

– snaha o nájdenie ideálnej organizačnej štruktúry

– Situačný prístup

– dnes

– podstatou je flexibilita a prispôsobenie sa meniacim podmienkam prostredia

– na základe tohto princípu rozlišujeme mechanistický a organický prístup

Mechanistický koncept organizačného dizajnu

– klasický prístup

– vysoká miera formalizácie a centralizácie

– 2 hlavné typy organizačných štruktúr:

1) Funkcionálna organizačná štruktúra

– základom je diferenciácia a špecializácia

– práca s ľuďmi podobného zamerania, vzdelania a skúseností

– zoskupenie všeobecných funkcií zhora až po najnižšiu úroveň organizácie

– rozdelenie pozícií na základe funkčnej charakteristiky

– opodstatnené najmä v stabilnom odvetví

– silnou stránkou je úspornosť v nárokoch na ekonomické zázemie a efektívne využitie špecializácie

2) Divizionálna organizačná štruktúra

– vysoká flexibilita a schopnosť prispôsobiť sa externému prostrediu

– vysoká schopnosť koordinácie medzi jednotlivými skupinami

– každá organizačná jednotka je autonómnou súčasťou jedného celku, vlastní svoj manažment a riadiacu autoritu – výsledky jednotiek sú kontrolované hlavným vedením podniku

– štruktúra je obvyklá vo veľkých podnikoch a prísne orientovaná na výsledky divízie

– nevýhodou sú vyššie finančné nároky, prípadná duplicita vykonávaných činností – neefektivita

– jednotlivé oddelenia v rámci divizionálnej štruktúry podliehajú pravidlám funkcionálneho členenia

– výhodou je zameranie na dosiahnuté výsledky

Organický koncept organizačného dizajnu

– nízka formalizácia, decentralizácia

– napĺňanie úloh nie je presne definované a je závislé na miere účasti jednotlivca na plnení organizačného cieľa

– horizontálna komunikácia a nízky podiel pevných pravidiel a noriem

– nízky stupeň špecializácie

– vysoká miera sebakontroly, dôraz na koordináciu medzi spolupracovníkmi

– výhodami sú flexibilita, operatívnosť a hospodárnosť

– 5 základných typov organizačných štruktúr:

			Vlastník
Odbyt			Služby			Servis

1) Jednoduchá štruktúra

– nízka formalizácia, vysoká centralizácia

– pre malé podniky

2) Sieťová štruktúra

– pre malú centralizovanú organizáciu závislú od iných organizácií

– základné obchodné funkcie na spoločnom zmluvnom základe

Samostatná jednotka (veda a výskum)				Samostatná jednotka (reklama a podp.predaja)
		Výkonná skupina
Samostatná jednotka (výroba a balenie)				Samostatná jednotka (predaj a distribúcia)

3) Komisná štruktúra

– na dobu neurčitú alebo len na špecifické obdobie

– úlohou je spojiť dohromady širšiu škálu expertov z rôznych funkcionálnych línií

4) Task Force štruktúra

– vytváraná za cieľom naplnenia špecifických úloh s presne stanovenými pravidlami

– zainteresovanie personálu z ostatných organizačných jednotiek

5) Maticová štruktúra

– implementuje produktovú a funkcionálnu štruktúru do komplexného celku

– koordinačné stretnutia zaberajú pomerne veľa času

– niektorí zamestnanci majú dvoch manažérov

– duálna interná organizácia

– najväčšie nároky na tréning a riadenie ľudských zdrojov

Henry Mintzberg

– organizácie sú vytvárané 4 základnými prvkami:

– operačné jadro (zamestnanci a činnosti priamo sa vzťahujúce na výrobok)

– strategický vrchol (zamestnanci zodpovední za chod celej organizácie)

– strednolíniový element (zam.kt.pôsobia ako transformatívny faktor medzi strategickým riadením a operačným jadrom)

– technická štruktúra (špecialisti zodpovední za štandardizáciu rôznych organizačných činností)

– 5 prístupov k dizajnu organizácie:

1) Jednoduchá štruktúra

– malé podniky s malou neformálnou štruktúrou

– všetku moc má vlastník, celková štruktúra je silne organického charakteru

– absolútna flexibilita, závislosť úspechu na jednej osobe

2) Strojová byrokracia

– pracovné činnosti sú vysoko špecializované

– rozhodnutia vykonávané v strategickom vrchole

– vysoko stabilné prostredie organizácie

– práca je nudná a dehumanizujúca

3) Profesionálna byrokracia

– organizácie pozostávajúce z vysoko špecializovaných pracovníkov s vysokým stupňom nezávislosti

– formálne prostredie, určitá miera kooperácie

– môže dôjsť k strate strategického videnia

4) Adhokracia

– obdoba organického prístupu

– moc rozhodovať je na nižších úrovniach, špecialisti spolupracujú v rámci tímov (spoločné projekty)

– podporuje inovácie, ale možnosť konfliktov

5) Divizionálna štruktúra

Faktory ovplyvňujúce rozhodnutia o organizačnej štruktúre

– veľkosť organizácie (veľké organizácie – mechanistický koncept)

– prostredie – stabilita (mechanistický) / nestabilita

– technologické zariadenia a tok materiálu (určujú štruktúru a hierarchiu pracovných miest)

– stratégia organizácie (štruktúra vychádza zo stratégie)

POROVNANIE

Mechanistická organizácia	Organická organizácia
Aplikujú sa klasické princípy	Aplikujú sa súčasné princípy
Vysoká horizontálna diferenciácia	Nízka horizontálna diferenciácia
Rigidné hierarchické vzťahy	Spolupráca (vertikálna aj horizontálna)
Pevne stanovené úlohy	Adaptabilné úlohy
Vysoká formalizácia	Nízka formalizácia
Formálne komunikačné kanály	Neformálna komunikácia
Centralizovaná rozhodovacia autorita	Decentralizovaná rozhodovacia autorita