18. Rozhodovanie ako proces

18. Rozhodovanie ako proces

Proces rozhodovania podľa Simona – zakladateľa teórie rozhodovania. Základné fázy procesu manažérskeho rozhodovania. Implementácia rozhodnutí ako súčasť manažérskeho rozhodovania. Význam kontroly v procese rozhodovania.

Dekompozícia manažérskeho rozhodovania do fáz a krokov rozhodovacieho procesu

Rozhodovací proces môže zahrňovať formálnu stránku rozhodovania, ale i jeho obsahovú stránku, takže vytvára systém a dá sa považovať za hlavný predmet teórie rozhodovania.

Rozhodovacie procesy

– sú zložité logické nehmotné konštrukcie

– vyznačujú sa originalitou či objektívnou realitou

– systémové usporiadanie a modelovanie
=> vzťah medzi originálom hmotného alebo nehmotného javu, jeho systémom a z neho odvodeným modelom

Personálne vecné (7P) a invenčné (4I) zložky manažérskych rozhodovacích procesov

1) personálno-vecné zložky ...7P:

– pracovníci (jednotlivci / tímy – homogénne alebo heterogénne)

– priania (základ každého programu činností do budúcnosti)

– princípy riadenia a rozhodovania (zovšeobecnenia pravidiel, ktorými sa každé manažérske rozhodovanie riadi)

– podmienky (9 nutných podmienok racionálneho rozhodovania)

– problémy (správne rozhodnutie->odstránenie diagnostikovaného problému; vznik nových problémov) – usporiadané z diagnózy východiskového stavu

– požiadavky (definované programy činnosti organizácie, zosúladenie s prianiami spolupracovníkov) – detailné a čiastkové ciele riešenia problémov

– prostriedky (technológia a know-how rozhodovania; zdroj zvýšenia rentability rozhodovania):

– technické prostriedky (hmotné aktívne/pasívne, počítače, technika) +firemná kultúra

– metodické prostriedky:

· intuitívne a rutinné postupy (založené na skúsenostiach rozhodovacích subjektov, inštinktívnosť; predpoklad, východisko a znak manažérskej individuality)

· matematicko-štatistické modely (základ sofistikovaných normatívnych metód rozhodovania)

· verbálno-logické modely (založené na zovšeobecnení následných skúmaní a opise konkrétnych rozh.procesov)

2) invenčné zložky...4I:

– inšpirácia (daná stimulačnou sústavou vzruchov prekročením prahu vzrušenia)

– iniciatíva (prejav vôle, ktorá môže strhnúť aj celú skupinu rovnako naladených ľudí, spontánna/riadená iniciatíva)

– imaginácia (predstavivosť najvyššou formou tvorivosti, rozmach tvorivého ducha do sveta predstáv)

– interpretácia (záverečná operácia celého tvorivého procesu myslenia, správca a nosič informácie)

Vzťah rozhodovania k motivácii a informáciám

Manažérske rozhodovanie je jadrom a nástrojom riadenia.

– subjekt rozhodovania = riadiaci pracovník (manažér)

– objekt rozhodovania = ekonomické celky

– manažérske rozhodovanie by malo byť čo najefektívnejšie (ale často je intuitívne)

Relevantné informácie sú vlastným pracovným predmetom manažérskeho rozhodovania

– sú priamo späté s možnosťami rozhodovacieho subjektu poznávať a transformovať svet a seba v ňom

– nie je možné rozhodovať za úplnej absencie informácií (neexistuje rozhodovanie za úplnej neistoty) a nie je tiež možné získať všetky informácie (neexistuje rozhodovanie za úplnej istoty)

– z tohto informačného pohľadu sa dá rozhodovanie považovať za účelovú kvantitatívnu transformáciu informácií, ktorá sa v jeho kulminačnom bode (rozhodnutí) mení na kvalitatívnu transformáciu

Model riadenia ako množinového prieniku jeho základných zložiek (kruhy v trojrozmernom priestore):

– informácie

– motivácia

– rozhodovanie

Axonometrické zobrazenie vzťahu motivácie, informácií a rozhodovania:

R riadenie
I informácie
M motivácia
Ro rozhodovanie

Jednotlivé kruhy predstavujú sféricky modelované množiny štrukturálnych prvkov jednotlivých systémov, ich prieniky a vzťahy medzi nimi.

– vzťahy môžu byť bilaterálne, trilaterálne a quatrolaterálne

– čisto hypotetické znázornenie, lebo chýba štvrtá dimenzia času

Ciele

– má ich každý rozhodovací proces (v podniku)

– popis žiadúceho budúceho stavu riadeného objektu

– problémy a ciele vyvolávajú potrebu prostriedkov

– ak máme prostriedky, hľadanie variant riešení

– eliminácia neprípustných variant

– zvyšok prípustných variantov zoradených riešení tvorí základ pre výber jedného z nich (variant najprijateľnejšieho optimálneho poradia)

Rozhodnutie

– je kľúčovým bodom rozhodovania vôbec

– môže byť spätne väzobne posúdené vtedy, keď je zabezpečená jeho realizácia

– vydanie rozhodnutia je aktom rozhodovacieho subjektu, ktorý nie je jeho vykonávateľom

– prijatie rozhodnutia sa vzťahuje k jeho vykonávateľovi

Teória apercepcie rozhodnutia:

1) averzia (aktívny alebo pasívny odpor)

2) indiferencia (môže viesť k pasívnej rezistencii – kritické štádium realizácie man.rozhodnutia, môže dospieť k úplnej ľahostajnosti)

3) apetencia (pozitívne, proces kombinovaných pocitov zvedavosti)

4) identifikácia (je vrcholovým a konečným štádiom prijatia rozhodnutia, jav transformácie nehmotnej myšlienky na hmotnú akciu – materializácia myšlienky; dôležitá je autorská interpretácia)

Základné podmienky racionálneho manažérskeho rozhodovania

1) musíme poznať alebo stanoviť rozhodovací subjekt a jeho kompetencie – zodpovednosť a právomoc (právomoc je možné delegovať, ale zodpovednosť nie)

2) primerané znalosti a zručnosti rozhodovacieho subjektu (manažéri s potrebným minimom kvalifikácie)

3) manažérsky rozh.subjekt má nielen právo, ale aj povinnosť rozhodnúť

4) musíme poznať profilujúci výrobný a obchodný program podniku (biznis plán)

5) musíme definovať sústavu plánov na všetkých úrovniach organizácie (aby každý vedel, čo sa od neho v budúcnosti očakáva, ciele a cesty ich dosiahnutia)

6) musí byť zabezpečená komunikácia potrebných informácií v reálnom čase riadenia (info na správnom mieste v správnom čase)

7) musí byť k dispozícii aspoň minimálna varieta riešení (aspoň dve nenulové varianty riešenia)

8) rozhodnutie musí byť jednoznačné

9) musí byť zabezpečená včasná realizácia rozhodnutia