Učenie a posilnenie (reinforcement) ako navzájom súvisia

Učenie a ?posilnenie? (reinforcement) ako navzájom súvisia. Prečo by mali manažéri vedieť čo je reinforcement. Reinforcement stratégie.

Učenie sa v reálnom živote môže nadobúdať tri formy:

1. Spontánne učenie sa – pri tomto type učenia nie je cieľom jedinca samotné učenie sa, avšak k učeniu dochádza spontánne napríklad prostredníctvom hry.
2. Riadené učenie sa – je učenie sa, ktorého cieľom je napríklad nadobúdanie či rozširovanie si vedomostí, osvojovanie si či rozvíjanie zručností za spoluúčasti iných.
3. Sebavýchova a sebavzdelávanie – iniciátorom učenia je jedinec, jeho snaha získať nové poznatky, zmeny v správaní či osobnostných vlastnostiach.

Stratégie posilnenia

V súvislosti s organizačným správaním sa zameriavame na štyri formy posilnenia správania:

Pozitívne posilnenie – k pozitívnemu posilneniu dochádza, ak za žiaducim správaním nasledujú pozitívne konzekvencie – napríklad finančná odmena, pochvala, povýšenie. Je najefektívnejšou formou posilnenia.

Negatívne posilnenie-vyhýbanie – nastáva ak sú zadržané negatívne konzekvencie za prejaveným žiaducim správaním – t.j. prejavené žiaduce správanie nie je síce posilnené, ale nie je ani trestané.

Trest – Trest znižuje alebo aj eliminuje nežiaduce správanie. Trest môže mať podobu napríklad verbálnu, písomnú či materiálnu – strata odmeny, strata privilégií (auto).

Zánik – znižuje frekvenciu nežiaduceho správania sa tým, že nenasledujú žiadne dôsledky za prejaveným nežiaducim správaním sa. Je ekvivalentom ignorovania správania, ktoré je neželateľné. Táto forma nezaručuje väčší výskyt žiaduceho správania.

Sociálne učenie sa – človek sa počas svojej existencie učí i pozorovaním iných a modelovaním ich správania. Učíme sa od ranného detstva od svojich rodičov, neskôr od svojich učiteľov a významných ľudí kolo nás.

Pre dosiahnutie efektívneho sociálneho učenia sa je potrebné, aby boli:

• identifikované žiadané formy správania;
• selektované vhodné modely správania pre modelovanie;
• vytýčené požiadavky na správanie v spolupráci s podriadeným;
• štruktúrované situácie učenia sa;
• efektívne zameranie pozornosti na model;
• zapamätané a osvojené pozorované formy správania;
• prejavené žiadané formy správania pozitívne posilňované;
• aplikované nové formy správania v praxi.

Kognitívne učenie sa – je to forma učenia sa dosahovaná prostredníctvom rozmýšľania o vnímaných vzťahoch medzi udalosťami a individuálnymi cieľmi a očakávaniami.

Využitie poznatkov teórie učenia v prostredí organizácie

Zabezpečovanie disciplíny –. Disciplinárne problémy vyžadujú disciplinárne konanie manažéra. Môže to byť písomné napomenutie, verbálne napomenutie či vylúčenie pracovníka.

Zvyšovanie efektívnosti tréningových programov –.Pri osvojovaní si nových foriem správania sa opäť uplatňujú poznatky z oblasti posilnenia.

Mentorovanie –Mentor významne formuje správanie jedinca. Mentor predáva svoje skúsenosti, učí pracovníka zručnostiam, vystupuje v roli modelu, Je preto žiaduce, aby mentorom bol ten pracovník, ktorý spĺňa požiadavky a predstavy o efektívnom pracovníkovi.

Motivácia – Ak si napríklad manažér nevšimne a pozitívne neocení excelentný výkon pracovníka, je pravdepodobné, že pracovník v budúcnosti bude čoraz menej podávať excelentné výkony.

Hodnotenie a odmeňovanie –Hodnotenie pracovníka a jeho pozitívne posilnenie má význam i v tom zmysle, že opäť zvyšuje pravdepodobnosť výskytu daného správania, motivuje snahu jedinca pracovať čo najlepšie.

Self manažment (manažment seva samého) – vyžaduje od jedinca, aby dosiahol žiadané spôsoby správania, konania, žiadanú úroveň svojho výkonu. Avšak aby jednotlivec mohol ovplyvňovať vlastné správanie, musí si ho uvedomovať. Prostriedkom poznania svojho správania je sebapozorovanie.

V oblasti self - manažmentu môže jedinec využívať rôzne stratégie:

Behaviorálne zamerané stratégie,

Kognitívne zamerané stratégie.

Medzi behaviorálne zamerané stratégie, ktoré sú najčastejšie jedincami využívané, patria:

• stanovenie cieľov – jedinec si stanoví vlastné ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť;
• nácvik – jedinec určitú aktivitu, ktorú chce uplatniť, si najskôr precvičuje v rovine tak fyzickej ako aj mentálnej;
• seba-pozorovanie – ak chce jedinec zmeniť napríklad určitú formu svojho správania, musí toto svoje správanie poznať, musí si ho byť vedomý a až potom môže nastúpiť modifikácia tohto prejavu;
• seba-odmeňovanie – dôležitou súčasťou upevnenia žiadanej formy správania je odmena, a preto je dôležité, aby sa jedinec za dosiahnutý úspech odmenil;
• seba-potrestanie – nie je účinnou formou nápravy, a teda skôr sa treba tejto stratégie vyvarovať a nahradiť ju pozitívnym posilnením.

Ku kognitívne zameraným stratégiám, ktoré môže jedinec využívať v rámci self-manažmentu patrí:

• chápanie vlastnej práce ako odmeny – takto zmýšľajúci jedinec nachádza uspokojenie v svojej práci, práca sa stáva pre neho koníčkom;
• zameranie myslenia na tie stránky práce, ktoré sú pre jedinca motivujúce;
• etablovanie konštruktívnych schém myslenia – ako napríklad vyhľadávanie príležitostí.