Kvantitatívne techniky rozhodovania

Kvantitatívne techniky rozhodovania

Kvantitatívny prístup – znamená, že pri rozhodovaní sa uplatňujú analytické metódy (metódy sieťovej analýzy, lineárneho programovania, atd.

Zameriava sa na využívanie kvantitatívnych metód na zdokonaľovanie rozhodovania. Vyvinul sa z matematických a štatistických prístupov riešenia problémov vo WWII. Zahŕňa aplikáciu štatistických metód, optimalizačných modelov, informačných modelov a počítačových simulácií. Vyčíta sa mu celková ťažká zrozumiteľnosť a aplikovateľnosť modelov, tieto sa považujú skôr za užitočný pomocný nástroj pri rozhodovaní ako prístup k riadeniu. Prispel k skvalitneniu rozhodovania najmä v plánovaní a kontrole.

Štandardná operačná procedúra –  (Standard Operating Procedures)

Postup, ktorý sa v organizácii uplatňuje pri riešení bežných rutinných záležitostí spojených s fungovaním organizácie. Definuje manažérovi, o ktorých aktivitách je potrebné rozhodnúť, pričom ho súčasne usmerňuje, aké rozhodnutie má prijať. (Napr. Vyslanie pracovníka na služobnú cestu, najprv musí manažér vystaviť cestovný príkaz, zabezpečiť ďalšie náležitosti spojené s plnením služobnej úlohy: určiť cestovný poriadok, zabezpečiť ubytovanie...)

Umelá inteligencia - (Artificial Intelligence)

Schopnosť naprogramovanej výpočtovej techniky plniť také úlohy, ktoré sa za iných okolností spájajú s činnosťou ľudí, pretože pri ich plnení sa vyžaduje úsudok alebo schopnosť sa učiť. Uplatňuje sa aj pri riešení otázok operatívneho charakteru. Ide vlastne o software, ktorý je určený na riešenie určitých špecifických problémov.

Analýza bodu zvratu – (Break-Even Analysis)

Znázorňuje vzťah medzi objemom produkcie, výnosmi, nákladmi a ziskom. Pri jej uplatnení sa používa 7 premenných veličín:

1. fixné náklady– náklady, ktorých výška sa v určitom časovom horizonte nemení bez ohľadu na objem produkcie. (prenájom priestorov, poistné...)
2. variabilné náklady– náklady, ktorých výška sa mení v závislosti od objemu produkcie, avšak táto zmena nemusí byť priamo úmerná. ( materiálové náklady, náklady na energiu, mzdy, dopravné náklady...)
3. celkové náklady– súčet fixných a variabilných nákladov
4. celkové výnosy– celková suma, za ktorú bola produkcia realizovaná na trhu
5. zisk– rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi
6. strata– rozdiel medzi celkovými nákladmi a celkovými výnosmi
7. bod zvratu– bod, v ktorom sa celkové náklady rovnajú celkovým výnosom. Môže byť vyjadrený v peňažných jednotkách alebo ako objem produkcie v kusoch výrobkov. Využitie tejto metódy je do určitej miery limitované. Predpoklad, že plánovaný zisk závisí výlučne od objemu realizovanej produkcie, nemusí byť v každom prípade správny. Objem zisku môže ovplyvniť i zmena dopytu, zvýšenie konkurencie, zníženie cien, celkový vývoj hospodárstva...

Matica rozhodovania - (Payoff-Matrix Technique)

Umožňuje identifikovať pravdepodobnosť dosiahnutia určitých výsledkov v závislosti od zvolenej alternatívy rozhodovania. Využíva 4 premenné veličiny:

1. stratégie– ide tu o identifikované alternatívy riešenia (S1,S2...)
2. podmienky– predpokladané podmienky rozhodovania (N)
3. pravdepodobnosť– pravdepodobnosť,s ktorou uvažujeme v súvislosti s predpokladanými podmienkami. Súčet pravdepodobností v matici sa musí rovnať jednej (P1+P2+...+Pm=1)
4. výsledok– je očakávaný efekt pre každú kombináciu alternatív a podmienok. Z ekonomického hľadiska výsledok môže byť buď zisk alebo strata.

Metóda stromu rozhodovania – (Decision-tree Technnique)

Uplatňuje sa pri rozhodnutiach manažéra, ktoré sú spojené s inováciami v organizácii. Umožňuje identifikovať vzťah medzi stratégiou organizácie, ktorá sa uplatňuje v súčasnosti, súčasnými podmienkami a stratégiou, ktorá by sa mala uplatňovať v budúcnosti. Je vhodná na riešenie problémov komplexného charakteru, ktoré môžu mať závažné ekonomické dôsledky, ako je napr. rozvoj organizácie, vstup na trh s novými výrobkami, reštrukturalizácia organizácie... Pri tejto metóde sa využívajú 4 premenné veličiny:

1. Štruktúra stromu rozhodovania, ktorá graficky znázorňuje stratégie, očakávané výsledky v závislosti od jednotlivých stratégií a podmienky, ktoré nastanú pri uplatnení každej z uvažovaných stratégií riešenia problému.
2. Pravdepodobnosť, s akou sa dosiahnu očakávané výsledky v závislosti od uplatnenej stratégie riešenia.
3. Predpokladané náklady (efekt) spojené s očakávanými výsledkami riešenia
4. Predpokladaný celkový efekt riešenia