Porovnajte filozofiou J. P. Sartra a K. Jaspersa, podstata filozofie existencie, hraničná situácia, bytie pre seba, zodpovednosť za seba, teda za svoju existenciu

Porovnajte filozofiou J. P. Sartra a K. Jaspersa, podstata filozofie existencie, hraničná situácia, bytie pre seba, zodpovednosť za seba, teda za svoju existenciu

Karl Jaspers – nemecký filozof a psychiater, psychológ, neskôr prednášal filozofiu, bol prenasledovaný nacistami a mal zákal publikačnej a pedagogickej činnosti, pôsobiť mohol až po 2. svetovej vojne

– bol predstaviteľom náboženskej filozofie existencie

– jeho koncepciu označuje termínom filozofovanie, pretože filozofovanie by malo byt otvorené, neukončené, na rozdiel od prírodných vied, ktoré sa usilujú odhaľovať konečné kategórie

– filozofovanie sa má viac zamerať na otázky, pretože sú dôležitejšie ako odpovede

– filozofovanie rozlišovalo 3 formy bytia: a) objektívne bytie – predmety okolo nás, majú sa nimi zaoberať prírodné vedy, b) Ja bytie – bytie subjektov, čiže bytie ľudí, tieto 2 formy bytia sú obmedzené a ohraničené

c) bytie o sebe – je to nepoznateľné bytie, tzv. transcendencia, tvrdí, že ľudia alebo ľudské bytie sa nachádza v bytí o sebe, je to horizont, ku ktorému sa približujeme, ale ten sa neustále posúva, preto je toto bytie neuzavreté

– skutočné filozofovanie je prenikanie k bytiu, snažíme sa odhaliť nekonečne dokonalého Boha

– ľudská existencia je to, čím sa človek stáva na základe rozhodnutia, existencia nie je vopred daná, je to postupné sebautváranie človeka, preto človeka nemožno definovať pojmami
spôsoby pravej realizácie existencie:

1. v hraničných situáciách – v týchto jedinečných a neopakovateľných okamihoch človek realizuje svoju pravú existenciu, náš život plynie v situáciách, čiže bytie človeka je bytím v situácii, tieto situácie človek prežíva, čiastočne spoluvytvára, v hraničných situáciách človek stroskotáva, nevie, ako ich riešiť, nie je na ne pripravený, pociťuje strach, úzkosť, a to mu ukáže cestu k pravej realizácii existencie, k svojej autenticite (prítomnosť smrti, utrpenia, náhody, úzkosti

– človek na tieto situácie nie je pripravený

2. medziľudské komunikácia – snaha empaticky a asertívne vžiť sa do druhého človeka

– človek nezodpovedá len za seba, je zodpovedný za celý svet

– základom jeho filozofia je skúmanie človeka v špecifickej situácii = iba v špecifickej situácii sa ukáže pravá tvár človeka

– ľudské bytie je bytím v situácii
Jaen Paul Sartre - jeho filozofia je pomerne pesimistická, čo je spôsobené pravdepodobne jeho zajatím počas vojny

– predstaviteľ ateistickej filozofie existencie

– vo svojich počiatkoch je považovaný za prozaika

– 1964 – odmieta novelovú cenu – na protest proti vojne vo Vietname

– sám svoju filozofiu nazýva Fenomenologická Ontológia
- prioritou jeho filozofia je jednota človeka a sveta
- základné pojmy:

a) ničota – trhlina v bytí

2. sloboda – základný prvok ľudského života
* „Človek je odsúdený k slobode a nesie na svojich pleciach ťarchu celého ľudstva“
- narodil sa v Paríži, angažoval sa v študentskom revolučnom hnutí

– jeho filozofiu môžeme rozdeliť do troch období:

1. fenomenologicko existencionálne – najdôležitejšie obdobie, zaoberá sa tu pojmami bytie, sloboda, zodpovednosť, ničota

2. marxistické existencionálne obdobie

3. obdobie spoločensko – politickej analýzy

– rozlišoval dve formy bytia: a) bytie objektové = bytie vecí, b) bytie človeka (existencia)

– bol ovplyvnení Heideggerom a tvrdil, že pri bytí vecí, ich podstata predchádza samostatnú existenciu vecí, len človek je výnimkou, pretože tu platí téza – „Existencia predchádza esenciu, teda podstatu“

– tvrdil, že človek existuje vo svete bez Boha a je jedinou bytosťou, ktorá existuje skôr než možno vymedziť jej podstatu (keď dokážeš odpovedač kto je človek)

– existovať znamená byt práve tu a teraz, keď nič nie je vopred dané, je to vlastne Ničota, teda trhlina v bytí a z tejto ničoty sa človek stáva niekým a niečím jedine svojim pričinením, svojou voľbou; človek si slobodne vytvára vlastný projekt života

– človek zo seba robí niečo svojím konaním, angažovaním sa vo svete, človeku v jeho bytí ide len o samotné bytie

– existencia človeka je bytie pre seba, nie je vopred určená, je absolútne slobodná

– človek nesie zodpovednosť za svoju existenciu, za voľbu seba, lebo voľbou seba volíš aj druhých ľudí, čiže zodpovednosť nemám len k sebe, ale aj voči druhým a za druhých

– človek je odsúdený k slobode a na svojich pleciach nesie ťarchu celého sveta

– svojou podstatou sa človek stáva až v okamihu svojej smrti, keď sa zavŕši jeho vlastný projekt života