Porovnajte filozofiou J. P. Sartra a K. Jaspersa, podstata filozofie existencie, hraničná situácia, bytie pre seba, zodpovednosť za seba, teda za svoju existenciu

Porovnajte filozofiou J. P. Sartra a K. Jaspersa, podstata filozofie existencie, hraničná situácia, bytie pre seba, zodpovednosť za seba, teda za svoju existenciu

Karl Jaspers – nemecký filozof a psychiater, psychológ, neskôr prednášal filozofiu, bol prenasledovaný nacistami a mal zákal publikačnej a pedagogickej činnosti, pôsobiť mohol až po 2. svetovej vojne
- bol predstaviteľom náboženskej filozofie existencie
- jeho koncepciu označuje termínom filozofovanie, pretože filozofovanie by malo byt otvorené, neukončené, na rozdiel od prírodných vied, ktoré sa usilujú odhaľovať konečné kategórie
- filozofovanie sa má viac zamerať na otázky, pretože sú dôležitejšie ako odpovede
- filozofovanie rozlišovalo 3 formy bytia: a) objektívne bytie – predmety okolo nás, majú sa nimi zaoberať prírodné vedy, b) Ja bytie – bytie subjektov, čiže bytie ľudí, tieto 2 formy bytia sú obmedzené a ohraničené

c) bytie o sebe – je to nepoznateľné bytie, tzv. transcendencia, tvrdí, že ľudia alebo ľudské bytie sa nachádza v bytí o sebe, je to horizont, ku ktorému sa približujeme, ale ten sa neustále posúva, preto je toto bytie neuzavreté
- skutočné filozofovanie je prenikanie k bytiu, snažíme sa odhaliť nekonečne dokonalého Boha
- ľudská existencia je to, čím sa človek stáva na základe rozhodnutia, existencia nie je vopred daná, je to postupné sebautváranie človeka, preto človeka nemožno definovať pojmami
spôsoby pravej realizácie existencie:

1. v hraničných situáciách – v týchto jedinečných a neopakovateľných okamihoch človek realizuje svoju pravú existenciu, náš život plynie v situáciách, čiže bytie človeka je bytím v situácii, tieto situácie človek prežíva, čiastočne spoluvytvára, v hraničných situáciách človek stroskotáva, nevie, ako ich riešiť, nie je na ne pripravený, pociťuje strach, úzkosť, a to mu ukáže cestu k pravej realizácii existencie, k svojej autenticite (prítomnosť smrti, utrpenia, náhody, úzkosti
- človek na tieto situácie nie je pripravený
2. medziľudské komunikácia – snaha empaticky a asertívne vžiť sa do druhého človeka

- človek nezodpovedá len za seba, je zodpovedný za celý svet
- základom jeho filozofia je skúmanie človeka v špecifickej situácii = iba v špecifickej situácii sa ukáže pravá tvár človeka
- ľudské bytie je bytím v situácii
Jaen Paul Sartre - jeho filozofia je pomerne pesimistická, čo je spôsobené pravdepodobne jeho zajatím počas vojny
- predstaviteľ ateistickej filozofie existencie
- vo svojich počiatkoch je považovaný za prozaika
- 1964 – odmieta novelovú cenu – na protest proti vojne vo Vietname
- sám svoju filozofiu nazýva Fenomenologická Ontológia
- prioritou jeho filozofia je jednota človeka a sveta
- základné pojmy:

a) ničota – trhlina v bytí
2. sloboda – základný prvok ľudského života
* „Človek je odsúdený k slobode a nesie na svojich pleciach ťarchu celého ľudstva“
- narodil sa v Paríži, angažoval sa v študentskom revolučnom hnutí
- jeho filozofiu môžeme rozdeliť do troch období:
1. fenomenologicko existencionálne – najdôležitejšie obdobie, zaoberá sa tu pojmami bytie, sloboda, zodpovednosť, ničota
2. marxistické existencionálne obdobie
3. obdobie spoločensko – politickej analýzy
- rozlišoval dve formy bytia: a) bytie objektové = bytie vecí, b) bytie človeka (existencia)
- bol ovplyvnení Heideggerom a tvrdil, že pri bytí vecí, ich podstata predchádza samostatnú existenciu vecí, len človek je výnimkou, pretože tu platí téza – „Existencia predchádza esenciu, teda podstatu“
- tvrdil, že človek existuje vo svete bez Boha a je jedinou bytosťou, ktorá existuje skôr než možno vymedziť jej podstatu (keď dokážeš odpovedač kto je človek)
- existovať znamená byt práve tu a teraz, keď nič nie je vopred dané, je to vlastne Ničota, teda trhlina v bytí a z tejto ničoty sa človek stáva niekým a niečím jedine svojim pričinením, svojou voľbou; človek si slobodne vytvára vlastný projekt života
- človek zo seba robí niečo svojím konaním, angažovaním sa vo svete, človeku v jeho bytí ide len o samotné bytie
- existencia človeka je bytie pre seba, nie je vopred určená, je absolútne slobodná
- človek nesie zodpovednosť za svoju existenciu, za voľbu seba, lebo voľbou seba volíš aj druhých ľudí, čiže zodpovednosť nemám len k sebe, ale aj voči druhým a za druhých
- človek je odsúdený k slobode a na svojich pleciach nesie ťarchu celého sveta
- svojou podstatou sa človek stáva až v okamihu svojej smrti, keď sa zavŕši jeho vlastný projekt života