Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém)

Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém)

1. Je potrebné redikovať zbytočné, neefektívne-vzdelanie a posilniť metódy výchovy. Viac sledovať prežívanie, hodnotové systémy, motivácie a tvorivosť detí. K tomu, aby sa dosiahla zmena filozofie výchovy a školstva smerom od vzdelávnia k výchove, je potrebné zmeniť filozofiu výchovy a školstkého systému v smere humanizácie, uskutočniť kurikulárnu transformáciu, zmeniť prípravu učiteľov, vychovávateľov a ich celoživotné zdokonaľovanie.

2. Rozvíjanie najvyšších kognitívnych funkcií zabezpečuje spojenie a prepojenie výchovy a vzdelávania, lebo najvyššie kognitívne funkcie obsahujú v sebe silné podnety pre motiváciu, citový rozvoj, tvorivosť.

3. Štrukturovanie nonkotgnitívnych fukcií ako východiska a predpokladu pre tvorivú výchovu. Možno použiť systém KEMSAK

4. Výchova sa chápe ako stretnutie dvoch osobností.

5. Chápanie vzťahu funkcie a činnosti. Tradičná pedagogika sa skôr sústredila na výchovnú alebo vzdelávaciu činnosť a málo sa zdôrazňovala skutočnosť, ktoré fukcie a procesy osobnosti sa týmito činnosťami rozvíjajú. V THV systéme je prvoradá funkcia, je potrebné rozvíjať funkcie pomocou činností.

6. Inovácia hodnotenia osobnosti žiaka, študenta, učiteľa, školy:

– okrem činnosti a jej výsledkov sa má hodnotiť predovšetkým úroveň rozvoja kognitívnych a nonkognitívnych funkcií osobnosti.

– nemá sa hodnotiť len výsledok, ale aj vstup do procesu

– hodnotiť sa má: množstvo osvojenej látky , sociálnych spôsobov a zručností.

– kvalita osvojenej látky, vzťah žiaka k tomu čo robí, čo sa učí

– základom hodnotenia v THV systéme je sebahodnotenie žiaka

– filozofia aditívneho hodnotenia, t.j. hodnotenia možných a reálnych prírastkov v osobnosti na základe poznania vstupu, procesu a podmienok

– štandardy sú v tejto oblasti nevyhnutné, lenže nemajú sa sústrediť len na vedomosti, ale aj na poznanie kognitívnych funkcií a majú odrážať aj nonkognitívne a sociálne oblasti.

7. Koncepčným východiskom THV systému je myšlienka prepojenia psychológie a pedagogiky v tom zmysle, že spojenie v oblasti kognitívnej vytvára priestor pre psychodiagnostiku a v nonkognitívnych oblastiach je to priestor pre psychoedukáciu.