Utorok, 21. februára 2017, meninyEleonóra, zajtra Etela
Dnes prezretých 3334 študentských prácOnline: 394 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Hlavné princípy alter. systému Rogersa

Autor: Dievča kajka (21)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3655 slov
Počet zobrazení: 1226
Tlačení: 143
Uložení: 153
Hlavné princípy alter. systému Rogersa
 
učiteľova autenticita (úprimnosť, dôvera. otvorenosť), pravdivosť, kongruencia
učiteľova akceptácia žiaka, jeho úplné prijatie, bezpodmienečne pozitívny postoj k nemu (viera U, že každý, i slabý, odstrkovaný môže byť lepší)
nepodmienečné rozdávanie lásky deťom (učiť ich láske a prijímať ju)
empatia - empatické porozumenie žiakových pocitov a ich osobných významov (zvýšená motivácia, odblokovanie strachu, tvorivá samostatnosť – zvýšené sebavedomie žiaka)
hodnotenie – prechod na učenie sa sebahodnotením evokuje osobnosť dieťaťa, zvyšuje jeho schopnosť hodnotiť seba, ale aj svet okolo seba.
 
Žiak je viac autentický, pravdivejší v orientácii a komunikácii, učí sa riešiť svoje životné problémy, lepšie zvláda medziľudské vzťahy, svoje cesty, zmenšuje sa úzkosť, rastie radosť, ž sa spolieha viac na seba, sám o sebe rozhoduje, má väčšie pochopenie k hodnoteniu iných, správa sa zrelšie. 
 
 
Špecifiká rôznych moderných vyučovacích koncepcií
 
Efektívnosť vyučovacieho procesu možno (v SR) zvýšiť aplikáciou niektorých súčasných koncepcií VP. Koncepcia VP zahŕňa v sebe systematické používanie viacerých metód VP a rieši aj problematiku jeho niektorých ďalších činiteľov  napr. podmienok VP, jeho cieľov, výberu učiva, diaktických zásad, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov. Ak určitá tória rieši komplexne problematiku všetkých rozhodujúcich činiteľov VP v ich vzájomnej súvislosti a podmienenosti (podmienok, cieľov, didakt. zásad, osobnosti učiteľa i žiaka, procesov vyučovania i učenia sa, metód, orgzanizač. foriem, materiálnych prostriedkov, aj zisťovania jeho výsledkov) hovoríme o DIDAKTICKOM SYSTÉME.
 
Systémy, kt. sa u nás aplikujú alebo dajú aplikovať bez podstatnejších zásahov do nášho školského systému:
 
1. Problémové vyučovanie PV
 
- rozšírená koncepcia vyučovania, PV zahŕňa napr. heuristické vyučovanie, tvorivé vyučovanie, discovery – učenie objavovaním, riadené objavovanie, pátracie vyučovanie. PV je snaha rozvíjať tvorivé myslenie, tvorivé schopnosti ž, ich poznávaciu motiváciu a samostatnosť, tvorivé osvojenie si poznatkov a spôsobov činnosti. V dnešnej škole sa tvorivé schopnosti  žiakov málo rozvíjajú – preto vzniklo PV.
Pri PV U nepodáva žiakom poznatky hotové, ale stavia pre nich úlohy s neznámymi poznatkami, motivuje ich, usmerňuje hľadanie spôsobov a prostriedkov riešenia úloh pri kt. si ž. oslovujú nové vedomosti, zručnosti, rozvíjajú schopnosti. Prečo tieto úlohy? Lebo myslenie vzniká iba v problémovej situácii – keď sa človek stretne vo svojej činnosti s nejakou prekážkou. Žiakom sa navodzujú problémové situácie predložením problémových úloh (formou otázky, zadania projektu).
Problémová úloha – má byť spätá s učivom, vychádzať zo životnej situácie, má obsahovať neznámy prvok, má zodpovedať intelektuálnym možnostiam ž., dostatočne zložitá, náročná, ale riešenie má byť dostupné! Dôležitá je potreba diferencovaného prístupu k žiakom! Tvorivosť nemôže prebiehať pod tlakom. Treba vytvoriť atmosféru dôvery, bezpečia, istoty, stimulujúce prostredie, uprednostňuje sa pozitívne hodnotenie. Dôležitá je najmä kongruencia, opravdivosť, úprimnosť vo vzťahoch U-ž, ž-ž, akceptácia žiaka učiteľom – dôvera k žiakovi, uznávanie a rešpektovanie jeho pocitov a postojov, empatia.
PV – vyžaduje viac času ako tradičné. PV vytvára lepšie predpoklady na stabilizáciu vedomostí, zručností žiaka (žiak si pamätá aj po časovom odstupe), je pre ž zaujímavejšie ako tradičné. Pri PV si žiaci osvoja viac vedomostí a zručností ako pri tradičnom vyučovaní a prežívajú menší strach. Lepšie sú 2 – hodinovky.
Použitie PV závisí od učiva, osobnosti U, úrovne psychických schopností žiakov, materiálno-technických podmienok Je obtiažne použiť ho, ak je učivo pre žiakov úplne nové, na PV sa musia žiaci adaptovať.
 
2. Kooperatívne vyučovanie
 
– počiatky v 20. rokoch 20. stor. KV = najmodernejší súčasný inovačný trend v USA i ďalších krajinách OECD.
Podstata: žiaci na vyučovaní pracujú v malých skupinách – riešia úlohy, osvojujú si vedomosti, vykonávajú rôzne praktické činnosti v atmosfére rovnoprávnosti a spolupráce. Hodnotenie žiaka závisí od výkonu skupiny, ktorej je členom (žiak sa tak učí žiť a spolupracovať s inými)
Pri kooperatívnej činnosti považuje jedinec cieľ za dosiahnutý iba vtedy, ak ho spolu s ním dosiahnu ostatní členovia skupiny s ktorými spolupracuje – vzájomná pomoc, spolupráca, komunikácia, povinnosť, zodpovednosť, tolerancia, váženie si cudzej práce, nenásilné riešenie komfliktov. Výsledky viacerých výskumov dokazujú, že najväčší podiel na osobnostnom vývoji žiaka, jeho študijnom výkone i na jeho spokojnosti v škole má interakcia s inými žiakmi.
Synergický efekt – výsledok práce (aj duševnej) skupiny býva spravidla väčší, ako súčet výsledkov práce jednotlivých členov, ak by pracovali samostatne, nezávisle od seba.
Ciele KV – socializácia žiaka, študenta, rozvoj komunikatívnych schopností, schopnosti žiť a pracovať s inými  - skvalitnenie sociálnych vzťahov v triede, zlepšenie učebných výsledkov žiakov, poskytnúť alternatívu  súťaživému charakteru vyučovania, zastrašujúceho najmä slabých žiakov.
 
KV má rešpektovať tieto požiadavky:
1. zabezpečiť pozitívnu vzájomnú závislosť členov skupiny
2. zabezpečiť vzájomný kontakt členov skupiny
3. posilňovať osobnú zodpovednosť členov skupiny
4. zdokonaľovať interpersonálne, komunikatívne zručnosti žiakov
5. usmerňovať prácu skupiny, počet členov 2-6 (optimálny počet je 4-5 členov)
Zoskupovanie žiakov je spontánne (výskumy ukazujú, že je to najefektívnejšie utváranie pracovných skupín).
 
Práca žiakov v rámci skupiny je: nediferencovaná – každý žiak rieši 1 spoločnú úlohu skupiny,
diferencovaná – každý člen skupiny rieši inú časť úlohy, alebo spracúva spoločnú úlohu na základe iných prameňov, inou metódou.
KV kladie nové požiadavky na riadiacu činnosť – U je najmä organizátorom, poradcom, usmerňovateľom samostatnej práce skupín žiakov. KV je efektívne aj mimo vyučovania (exkurzia...).
Existuje aj učivo, ktoré nedovoľuje použiť KV (učivo, ktoré má abstraktný charakter).
Podľa výskumov USA je KV v porovnaní s ostatnými spôsobmi vyuč. efektívnejšie najmä v oblasti vytvárania pozitívnych vzťahov medzi žiakmi, zvyšovaní ich sebadôvery, motivácie k učeniu.
Negatíva KV – možnosť anonymity, skrývanie výkonu slabého žiaka, neekonomické využívanie vyučovacieho času, nervové napätie.
 
 
3. Systém dokonalého osvojenia učiva – vytvoril 1968 v USA B.S. Bloows.
 
Podstatou SDOU je, že každý žiak si musí osvojiť učivo na úrovni tzv. mastery – dokonalého osvojenia, ktoré predstavuje 80 - 90 percent predpísaného učiva.
Ak majú žiaci k dispozícii dostatok času, vhodnú pomoc a systematicky sa učia, takmer každý duševne zdravý žiak je schopný osvojiť si učivo na požadovanej úrovni.
Prebieha najúspešnejšie, ak je učivo rozdelené na malé úseky, jednotky – moduly (modulom môže byť 1 celok, kapitola a pod.) – dôležité je, aby si žiaci osvojovali učivo obsiahnuté v moduloch priebežne, systematicky. Žiak by nemal prejsť k ďalšiemu modulu ak si neosvojil učivo predchádzajúceho na požadovanej úrovni – mastery, ak si ho žiak neosvojil, treba vzýšiť názornosť.
Moduly sú usporiadané v logickej postupnosti od jednoduchého k zložitému. Žiaci nie sú hodnotení vo vzťahu k iným žiakom, ale k výkonnej norme – mastery. Žiaci súperia s učivom, kt. sa majú naučiť, nie medzi sebou.  Ide o C-R hodnotenie – hodnotenie abolútneho výkonu, v niektorých variantoch systému mastery learning známky neexistujú.
VP tohto systému – s prostriedkami, aké U má k dispozícii, aké ovláda, na aké je zvyknutý. Môže sa realizovať aj typicky tradičnými vyuč. metódami (ako výklad učiva v klasickej triede). Možno ho realizovať aj u nás.
V niektorých variantoch Mastery learning, v kt. sa kladie dôraz na klasifikáciu (ido o tzv. úplný model), sa všetci žiaci triedy (po úspešnom kolektívnom vyučovaní a po prehlbovaní učiva) podrobia tzv. subjektívnej kontrole – riešia didak. testy, ktoré sa klasifickú a tvoria podklad pre výslednú známku.
Súčasťou SDOU je aj zisťovanie postoja žiakov k vyučovaniu a ich hodnotenie VP metódou rozhovoru a dotazníkovou metódou.
SDOU je vhodný pre individuálne štúdium, rozšírený je na VŠ v USA , anglosaských krajinách pod názvom PSI – systém individualizovaného vyučovania – Kelerov plán. Jednotka učenia - modul vyžaduje asi týždenné štúdium. Študent dostane ku každému modulu pokyny (obsahujú špecifické vyuč. ciele, kontrolné otázky, úlohy, autotesty, zoznam študijnej lit., ďalšie zdroje, didaktické videoprogramy, počítačové programy, ponuku seminárov, konzultácií). Študent si samostatne určuje tempo, miesto, metódu učenia. Keď si učivo – modul osvojí, nasleduje postupový didaktický test. Musí byť úspešný na 90-100%, potom môže postúpiť k ďalšiemu modulu. Výsledky DT sa nikde nezaznamenávajú. Dôležité je, aby študent preukázal osvojenie jednotl. modelov. Úloha prednášky je úplne potlačená. Ak sa organizujú prednášky, tak len ako odmena pre tých študentov, ktorí úspešne zvládli určitý počet modulov.
Výskumy v USA potvrdili vyššiu efektívnosť tohto systému vyučovania v porovnaní s tradičným vyučovaním, v oblasti kognitívnej (množstvo a kvalita vedomostí a zručností a ich trvalosť, tiež čas potrebný na vyučovanie), aj v oblasti efektívnej (vzťah žiakov aj U k vyučovaniu, k škole a tiež ich sebadôvera a sebapoznanie).
 
4. Integrované tématické vyučovanie – zo súčasných koncepcií vyučovania najviac protirečiace a odlišujúce sa od tradičného vyučovania.
Pre ITV neexistujú klasické vyučovacie predmety, učivo sa integruje do ústrednej témy, ktorá sa preberá so žiakom celý rok. Tému si volí a rozpracúva učiteľ, v ITV neexistuje učebný plán, osnovy. V ITV nebývajú triedy v klasickom zmysle (triedu môžu vytvárať žiaci v rôznom veku), neexistuje klasický rozvrh honí, učiteľ sám určuje, koľko času v celku a na čo potrebuje (nie 45min.), neznámkuje sa, každý žiak si sám osvojuje kľúčové (základné) učivo na jednotku – aby ho vedel aplikovať.
Autorka ITV Susan Kovaliková (USA) vychádzala pri tvorbe tejto revolučnej koncepcie vyučovania z výskumov mozgu, ktoré sa realizovali v 60-80 rokoch. Kovalíková diaktické dôsledky výskumu mozgu nazýva mozgokompetibilové zložky ITV (zlúčiteľné s činnosťou mozgu) – ich úlohou je vytvoriť prostredie, v ktorom mozgy žiakov pracujú optimálne. Využitie výsledkov výskmu mozgu je podľa Kovalikovej 1. princípom ITV.
Podľa amerického vedca McLeana si ľudský mozog možno predstaviť ako 3 mozgy v 1.-pričom každý mozog nesie zodpovednosť za jemu vyhradené aktivity dôležité pre prežitie človeka a jeho vývoj.
Evolučne najstaršia časť mozgu, mozgový kmeň (reptílny mozog), riadi inštinktívne správanie sa (obrana, útok, sex. správanie), zodpovedá za prežitie v situáciách ohrozujúcich život, s touto úrovňou mozgu nie je spojená ani reč, ani zraková pamäť. Ak je v činnosti, nedochádza k učeniu.
Limbický systém – časť mozgu, ktorá reguluje jedlo, pitie, spánok bdenie, telesnú teplotu, chemickú rovinu, váhu, tlak, hormóny, emócie. Spracúva informácie, ktoré prichádzajú do mozgu, zapojený je do prenosu informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäte.
Mozgová kôra – evolučne najmladšia časť mozgu, v nej sa odohráva kognitívne učenie, čítanie, písanie počítanie... Vďaka nej môžeme používať jazyk, symboly, predstavy, riešiť problémy, tvoriť. Táto časť mozgu musí byť v činnosti, keď sa človek učí.
Ak dôjde k ohrozeniu človeka, strate bezpečia, stresu a pod. mozog môže prepnúť na nižšie úrovne – mozgový kmeň alebo limibický systém – proces učenia s porozumením sa zastaví. Didaktický záver – na vyučovaní je potrebné zabezpečiť atmosféru úplnej dôvery a bezpečia – medzi žiakmi a učiteľom a medzi žiakmi navzájom.
Podľa Kovalíkovej je 2. mozgovokompatibilným prvkom ITV zmysluplný obsah učiva – mal by vychádzať zo skutočného života (sveta okolo nás), závisí od doterajších skúseností žiakov, má byť primeraný veku (zrozumiteľný), využiteľný v živote žiaka, nemal by obsahovať systém vonkajšieho odmeňovania – mozog sa odmení sám.
Tradičná škola stavia na logicko-matematickej a jazykovej (lingvistickej) inteligencii.
Podľa H Gardnera 1985 existuje prinajmenšom 7 druhov inteligencie: matematická, jazyková, priestorová, telesnopohybová, hudobná, interpersonálna, intrapersonálna. Každý človek sa narodil so všetkými  druhmi, no nie všetky sú vrodené a rozvinuté u všetkých ľudí rovnako. Ďalším prvkom ITV je možnosť výberu spôsobu učenia sa (ako sa žiak bude učiť).
Kovalíková sformulovala ďalší mozgovo kompatibilný prvok (MKP) ITV – poskytovanie primeraného času na vyučovanie – odporúča: odstrániť klasické rozvrhy s časovo vymedzeným vyuč. predmetmi, nebáť sa pripustiť, aby vyuč. hodina žila vlastným životom, otvárať možnosti žiakom. Učiť sa, ako riadiť vlastné učenie si vyžaduje čas. Kovaliková uvádza, že jej bežný vyučovací deň trvá od 9 – 15.30, delí sa na 4 bloky – 2 predpoludním a 2 popoludní. Ďalší MKP – ITV vytvára pri vyučovaní obohatené prostredie, vytváranie podmienok pre účinnú spoluprácu žiakov, zabezpečovanie okamžitej spätnej väzby žiakom.
Dokonalé zvládnutie učiva (kompetencia) podľa Kovalikovej vymedzujú 3 kritériá:
splnenie - žiak splnil všetky požiadavky zadania úlohy vrátane časového limitu
správnosť - práca obsahuje presné, aktuálne informácie, je vykonaná v súlade s príslušným predpisom
súhrnosť - v práci vidieť dôslednosť myslenia a hľadania riešení, že problém bol preskúmaný z rôznych hľadísk, že závery sú podložené zodpovedajúcimi údajmi.
Pri posúdení dokonalého zvládnutia (kompetencie) v ITV treba zodpovedať otázky:
Kto? - všetci žiaci,
Čo? - čo budú robiť, čomu budú rozumieť, kľúčové učivo,
Ako? - riešením zadaných aplikačných úloh,
Ako dobre? – tak, že učivo môžu použiť a zovšeobecniť pre reálny život,
Kedy? - do konca klasifikačného obdobia.
Dokonalé zvládnutie = žiak je schopný riešiť reálne problémy využívajúc vedomosti a zručnosti, vie ukázať, vysvetliť alebo naučiť učivo inú osobu, ktorá to potrebuje, je schopný používať príslušnú terminológiu v komplexných situáciách a sociálnej interakcii a dokáže náležite konať v neočakávaných situáciách.
Druhým princípom ITV je okruh kurikula, ktorý sa má podľa Kovalíkovej tvoriť na úrovni triedy a vychádzať z poznatkov  triedneho učiteľa o žiakoch a prostredí, v ktorom žijú.
Proces prípravy kurikula v ITV má 3 fázy:
1. Tvorba celoročnej témy, jej messačných podtém a tematických častí
2. Určenie kľúčového učiva, ktoré sa majú učiť všetci žiaci
3. Tvorba aplikačných úloh, ktoré žiakom umožnia pochopiť a použiť vedomosti a zručnosti, ktoré sú obsahom kľúčového učiva.
1. Celoročná téma má mať obsah, použitie súvisiace so skutočným svetom, k dipozícii vhodné prostriedky, primerané veku, stáť za čas, ktorý sa jej venuje, plynulý prechod, prepojiť mesačné podtémy, tie sa delia na tématické časti  preberané za 1 týždeň, názov by mal byť pre ž. príťažlivý.
2. Kľúčové učivo by si mal osvojiť každý žiak.
3. Aplikačné úlohy – činnosti, ktoré slúžia na upevňovanie vedomostí, na vytváranie zručností. Majú sa realizovať v reálnych životných situáciách, aby boli operačné (dali sa využiť na riešenie  problémov v podobných aj zmenených situáciách, v akých boli nadobudnuté).
Tretí princíp ITVpoužívanie vyučovacích postuov, kt. umožnia U efektívnu prácu so žiakmi i kurikulom, zodpovedajú výskumom mozgu, rešpektujú celoživotné pravidlá i zručnosti života. Súčasťou ITV je aj celoročný výskumný projekt. Každý žiak si podľa svojho záujmu vyberie námet na celoročnú tému. Zaviesť ITV do tradičnej školy nie je jednoduché. Kovaliková odpporúča 3-5 r. prechodné obdobie, v ktorom sa prvky ITV zavádzajú postupne. Na Slovensku vznikla v r. 1992 na pomoc rozširovaniu ITV nadácia S. Kovalikovej. Súčasťou činnosti tejto nadácie je overovanie ITV na ZŚ C. Majerníka v Bratislave, organizácia výcvikových norteshopov ITV pre U ZŠ a publikačná činnosť.
 
5. 4-Mat systém vyučovania (4-násobný prístup k vyučovaniu)
- vytvorila ho v r. 1972 Bernice Mc Carthy (USA). Teoretické východická tejto koncepcie vyučovanie tvoria poznatky z výskumov činností hemisfér mozgu a teórie o individuálnych štýloch učenie sa. Súčasné poznatky z výskumov mozgu ukazujú, že v ľudskom mozgu pracujú obe polovice (hemisféry) synchrónne – dokonale spolupracujú, ale informácie spracúvajú rozdielne (tieto majú rôzne funkcie).
Ľavá mozg. hemisféra - verbáne, algorimické, analytické myslenie, racionálna systematickosť, dôraz na správnosť, cieľ, presnosť, jasnú odpoveď, konvergenciu, sídlo logicko-matemat. inteligenice a jazykovej intel.
Pravá mozg. Hemisféra (globálna, vizuálna) - neverbálne, intuitívne nápady, indukcia riešenia, riešenie problémov vzhľadom. Pravá h. = nositeľ umeleckých sochopností, vníma iba priestor, čas nie, pracuje s obrazmi, farbami, symbolmi, nepozná strach, nesúcití, je sídlom priestorovej a hudobnej inteligencie.
Intelektové činnosti v ľavej hem. spadajú viac do oblasti inteligencie, v pravej do oblasti tvorivosti.
Pri tradičnom vyučovaní dominuje obyčajne iba jedna (ľavá) hemisféra, ale potrebné je využívať obe hem. Jeden zo spôsobov ako to dosiahnuť - 4 MAT SYSTÉM VYUČOVANIA
Zistilo sa, že iba malá časť žiakov preferuje a má dobré schopnosti učiť sa (vnímať a spracúvať informácie) myslením a pozorovaním, počúvaním – činnosťami typickými pre tradičné vyučovanie. Žiaci preferujú, efektívnejšie prijímajú a spracúvajú informácie cez konkrétne zážitky, manipulovanie, experimentovanie. Pri tradičnom vyuč. dominuje obyčajne iba 1 spôsob prijímania a spracovania informácií. Každý ž by mal mať možnosť učiť sa vlastným štýlom, pre každý štýl učenia by mal byť vyhradený vo VP rovnaký podiel – 25% času. 4-MAT systém vyučovania to umožňuje.
Didaktický cyklus v systéme 4-MAT pozostáva z 8 etáp – ich zmyslom je dať odpoveď na otázky:  ako, prečo, čo ak, čo (osvojovanie učiva), ako to funguje (upevňovanie učiva, zručností, aplikácia, vytváranie motivácie).
 
6. Tvorivo – humanistické vyučovanie THV (Miro Zelina, Milota Zelinová)
tento model sa neustále spresňuje, zdokonaľuje, nie je definitívny.
Stredom záujmu THV je dieťa, žiak, študent. Sleduje sa najmä rozvoj osobnosti na hmunanistických princípoch. Model možno aplikovať pri výchove malých, dospelých, detí, nadaných i postihnutých. Nemožno rozvíjať tvorivosť ž bez vytvorenia atmosféry úplnej dôvery, bezpečnosti – bez humanizácie vyučovania. V THV sa rozvíja kognitivizácia, emocionalizácia, motivácia, socializácia, axiologizácia, kreativizácia – KEMSAK (kognitívna a nonkognitívna stránka).
Učiteľ by mal premyslene, cieľavedome a profesionálne kresať a humanizovať prostredie osobnosti žiaka.
 
7. Projektové vyučovanie (zač. 20 rokov)
– rozpracovali ho amer. J Dewey, W. H. Kilgatrick ako prostriedok demokratizácie. Vychádza z obsahu učiva, ale predovšetkým zo života.
Problémy, kt. riešia ž. v projekte sú komplexné, nemusia vychádzať z obsahu učiva, ale predovšetkým zo života, z mimoškoslých skúseností, ich riešenie si vyžaduje poznatky z viacerých vied, problémy riešia skupiny žiakov (kooperatívne vyučovanie) najmä z vlastného záujmu, bez vonkajšej motivácie, riešenia vedú ku konkrétnym výsledkom, produktom – písomným referátom, výkresom, videoprogramom, modelom, reálnym predmtom, výstavám, dramtizácii a pod. Takéto koplexne vnímané problémy – PROJEKTY – môžu navrhovať žiaci alebo učiteľ. Podľa cieľa sú projekty: problémové, konštrukčné, hodnotiace, trilové. Možno ich realizovať v 1 učebnom predmete, vo viacerých, s 1 ročníkom, s viacerými, v triedach (tzv. projektový týždeň) s celou školou, aj v rámci záujmovej činnosti, na SŠ, VŠ v zahraničí.
Niekedy sa hovorí o projektovej metóde – rozumie sa „vyučovacia metóda, pri ktorej sú ž vedení k riešeniu komplexných problémov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou a experimentovaním“. V PV je projektová metóda hlavnou vyučovacou metódou.
 
Postup pri PV – etapy:   1. voľba témy projektu,
2.plánovanie riešenia projektu,
3. riešenie projektu, realizácia plánu,
4. osvojenie výsledkov riešenia projektu, zhodnotenie práce na projekte.
 
Nevýhody: Pri PV hrozí nebezpečenstvo, že vedomosti žiakov budú v porovnaní s tradič. vyuč. menej systematické, menej usporiadané. PV je náročnejšie na čas, prípravu a schopnosti U, priestorové a materiálno-technické vybavenie školy.
 
Výhody: rozvíja sa iniciatíva, samostatnosť, tvorivosť, kritické myslenie ž, schopnosť spolupráce, komunikácie, schop. učiť sa, riešiť problémy, hľadať informácie, rozvíja sa pozitívnym smerom citová komunikácia, žiak sa chce učiť, riešiť problémy, hľadať informácie, rozvíja sa pozitívnym smerom citová hodnotová sféra žiaka. Žiaci lepšie chápu životný (praktický) význam učiva, vzdelávania sa. Učia sa plánovať svoju prácu, dokončoať ju, prekonávať prekážky, niesť za ňu zodpovednosť.
 
U nás je PV len ako doplnok, kt. umožní prehlbovať a zvyšovať kvalitu VP, mentálne ho overovať, je potrebné experimentovať.
 
8.Otvorené vzdelávanie (zač 70r. vo Veľkej Britácii, USA)
OV je zamerané na vzdelávajúcich sa, umožňuje odstránenie bariér, ktoré v súčasnosti zabraňujú mnohým jedincom vzdelávať sa (bariéry-priestorovo-časové, individuálne, finančné).
OV umožňuje odstrániť tieto bariéry – študujúcemu umožňuje slobodu cieľa štúdia, jeho obsahu, miesta i času, organizač. foriem, osobného tempa, metód štúdia i hodnotenia, učeb. pomôcok, stupňa pomoci i slobodu v rozhodovaní o ďalšom postupe. Pri OV sa škola prispôsobuje študentom. Snaží sa vyjsť záujemcom o štúdium maximálne v ústrety (pri indiv. štúdiu – pomáha) aj skupinové formy práce, dôelžité sú učebné testy, videá, mikropočítače, rozhlasové a televízne vysielanie, konzultácie (telefón, eletronická pošta). Požiadavky na výstup – ako pri štúdiu na tradičnej škole (náročné štadardy). Vysvedšenia, certifikáty a diplomy sú rovnocenné. Diaľkové, večerné, korešpodenčné štúdium – sú iba súčasťou organizačných foriem OV.
Pri OV sa uplatňuje nielen individuálne štúdium, ale aj rôzne formy skupinového štúdia. OV sa úspešne používa aj na niektorých ZŠ. OV môže byť efektívnejšie ako tradičné, možno ho realizovať (aspoň niektoré jeho prvky) na všetkých typoch a stupňoch škôl ako doplnkové vyuč. – napr. vzdelávanie  nadaných, zaostávajúcich študentov). OV kaldie nové nároky na učiteľov – stávajú sa poradcami, tútormi, kt. pomáhajú, motivujú, usmerňujú, vyhodnocujú prácu študentov. Musia k tomu nadobudnúť príslušné zručnosti.
 
9. Globálna výchova – mladá koncepcia
David E.Pike, Graham Selby 1992 založili na PF Univerzity v Toronte Medzinárodný ústav pre globálnu výchovu (rozvoj GV pomocou kurzov, tvorby učeb. osnov, výskumu, podpory spolupráce).
Všeobecným cieľom GV je pripraviť žiakov a študentov na život v 21. storočí. Je to možné realizovať:
-  rozvojom globálnej t.j. celej osobnosti žiaka a študenta,
-  pochopením globálnej povahy sveta a úlohy žiaka v ňom,
-  vyzbrojením žiaka vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami, postojmi, potrebnými k tvorivému a pozitívnemu riešeniu týchto globálnych problémov.
Podmienkou je vytvorenie systémového (holistického) pohľadu na svet. Ak sa globálne problémy ľudstva majú pozitívne vyriešiť, je potrebný posun hodnôt. GV by sa mala realizovať vo všetkých vyučov. predmetoch, predovšetkým prostredníctvom vyuč. metód ako rôzne situačné, inscenačné metódy, prípadne štúdie, heuristická, výskumná metóda. Tieto metódy sú najefektívnejšie v spojení  s kooperatívnym vyučovaním. V GV je dôležitá motivácia žiaka a vytvorenie stimulujúceho prstredia. Dôležitou súčasťou GV sú priame skúsenosti (práce v teréne, exkurzie). V GV sa preferuje formatívne hodnotenie (zamernaé na spätnú väzbu a následnú korekciu prístupu k ž. Hodnotia sa rôzne vlastnosti ž (profil), napr. schopnosť chápať problémy z rôznych uhlov pohľadu, spolupracovať s inými v skupine, organizovať svoju prácu, počúvať pozorne ostatných, získavať informácie, atď. Prevažuje ústne skúšanie, slovné hodnotenie a využíva sa sebahodnotenie žiakov.
GV kladie niektoré nové požiadavky na prácu učiteľa -  napr.: má byť zameraný predovšetkým na budúcnosť, má umožiť žiakom samostatne dospieť k záverom a osobným postojom, kladie dôraz na rozvoj všetkých zložiek osobnosti ž, dáva žiakom vieru v ich schopnosti, využíva rôzne mtódy organizačnej formy a materiálne prostriedky vyučovania, učenie chápe ako celoživotný proces, ukazuje žiakom vzájomné súvislosti medzi jednotlivými vyučovačími predmetmi...
 
10. Systém vyučovania s uzavretým cyklom
- vznikol koncom 70r. na Pd P UPJŠ zo systému makroštrukturálneho programového vyučovania SMPV (A. Bridňák a M. Blaško, P Marko). Pripodmienky a návhy mali aj J. Hvozdík, M. Zelina, I. Turek – zmena názvu z SMPV na „Systém vyuč. s uzavretým cyklom“ SVUC.
Podľa Leonťjeva má činnosť uč. a žiaka 3 etapy: - motivácia,
- realizácia,
- kontrola výsledkov
V SVUC prebiehajú tieto 3 etapy v rozhodujúcej miere priamo na hod. v uzavretom cykle. SVCU je humanisticky orientovaný – čo sa prejavuje v sústredení VP na žiaka, potlačení moci U, v odstránení stresu z vyuč. hodín (oslobodení žiakov od týrania chybou). Didaktický cyklus typickej vyuč. hod. v SVUC pozostáva z 3 etáp a 11 vyučovacích situácií.
1. tvorba poznávacej potreby – motivácia cca 9 min. Nastolenie poblému, kt.súvisí s novým učivom, aby sa vzbudil záujem ž o spoznanie nového, žiakom sa oznámia konkrétne ciele vyuč. hod., tvorba tezauru (súhrnu poznatkov z prv prebraného učiva, kt. má súvislosť s novým a kt. si žiaci potrebujú preopakovať, aby mohli spolupracovať pri osvojení nového učiva).
2. poznávacia a osvojovacia činnosť
a) sprístupňovanie a osvojovanie 1. dávky učiva (žiaci si nerobia poznámky),
b) individuálne štúdium 1. dávky učiva – ž si utvrďujú nové poznatky, robia poznámky, riešia úlohy na upevňovanie a prehlbovanie učiva, diskutujú, individuálne sa pýtajú U na nejasnosti, majú priestor na uvažovaie, samostatnú činnosť. V tejto etape sa ž učia, ako sa učiť,
c) sprístupňovanie a osvojovanie 2. dávka učiva a jeho individuálne štúdium
3. kontrola a korektúra účebnej činnosti – priebežný didaktický test, predspevňovacia diskusia (má úlohu sebakontroly, sebahodnotenia), oznámenie správnych odpovedí, vyhodnotenie vyuč. hodiny
 
V SVUC sa nezadávajú D.Ú., predposledná vyuč.hodina každého temetického celku je hodinou systematizácie učiva temat. celku. Výstupný didaktický test trvá 35 minú, klasifikuje sa – musí ho riešiť každý žiak
Žiaci si vedomosti a zručnosti osvoja zväčša na vyučovaní, nie sú stresovaní skúšaním pri tabuli, sú motitovaní, vyučovanie je zaujímavejšie, sú aktívni, môžu spolupracovať, ak zlihajú v did. Testoch, majú možnosť nápravy. SVUC je orientovaný na princípy humanity, demokracie, viac rešpektuje práva dieťa, chráni ž. pred preťažením. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Učebné poznámky z pedagogiky

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Sústava PG vied 388 slov
Slovenčina Pedagogika a vedy 854 slov
Slovenčina Humanizácia a demokratizácia 456 slov
Slovenčina Kresťanská škola 104 slov
Slovenčina Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém) 287 slov
Slovenčina KEMSAK 107 slov
Slovenčina Uplatňovanie humanistických princípov vo vzdelávaní a výchove postihnutých detí 394 slov
Slovenčina Modernizácia obsahu vzdelávania 225 slov
Slovenčina Alternatívne školstvo – AŠ 270 slov
Slovenčina Charakteristika vyučovacích koncepcií 1876 slov
Slovenčina Prvotnopospolná spoločnosť 535 slov
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku 287 slov
Slovenčina Začiatky pedagogickej teórie v Grécku 1517 slov
Slovenčina Pedagogické smery 20. storočia 297 slov
Slovenčina Pedagogický systém Johna Locka 377 slov
Slovenčina J. J. Rousseau 444 slov
Slovenčina Johann Heinrich Pestalozzi 519 slov
Slovenčina John Friedrich Herbart 377 slov
Slovenčina Vyučovací proces 751 slov
Slovenčina Obsah vzdelávania (OV) 2782 slov
Slovenčina Vyučovacie zásady 1008 slov
Slovenčina Didaktická analýza učiva 1918 slov
Slovenčina Klasifikácia vyučovacích metód 1225 slov
Slovenčina Význam J. A. Komenského 1776 slov
Slovenčina Vyučovacie prostriedky 4789 slov
Slovenčina Hodnotenie vo výchovno-vzdelávacom procese 3627 slov
Slovenčina Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov 3037 slov
Slovenčina Didaktické formy, vyučovacia hodina a jej štruktúra 2660 slov
Slovenčina Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie 1824 slov
Slovenčina Význam kresťanských pedagógov 1661 slov
Slovenčina Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie 2591 slov
Slovenčina Význam správnej výchove 1862 slov
Slovenčina Významní pedagógovia v slovenských dejinách 2127 slov
Slovenčina Pedagogický výskum, cieľ, druhy 1797 slov
Slovenčina Vzťah učiteľ – žiak 1391 slov
Slovenčina Aktivizácia a motivácia žiakov na vyučovaní 841 slov
Slovenčina Výchovno - vzdelávací proces v kresťanskej škole 712 slov
0.066