J. J. Rousseau

J. J. Rousseau

J. J. Rousseau (1712-1778)

Cieľ: výchova slobodného človeka.
Rouseau patrí medzi ideológov Veľkej buržoázne revolúcie vo Francúzsku. Svojimi spismi pripravoval pôdu na jej príchod. Filozofické, spoločenské a pedagogické náhľady J.J.R. preniká demokratizmus, láska k človeku a nenávisť voči feudalizmu.

V Paríži nadviazal spojenie s významnými predstaviteľmi pokrokovej buržoáznej inteligencie, najmä s Diderotom, na jeho pozvanie sa zúčastnil na práci pri tvorbe Encyklopédie. Jeho práca

„O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi“, v ktorej kritizuje spoločenské pomery, spôsobila vo Fr. veľký rozruch. Základ nerovnosti – zločiny, vojny, vraždy, bieda. V spise „Júlia alebo nová Heloisa“ sa vysmial feudálnemu zriadeniu a stavovským predsudkom. V diele „Spoločenská zmluva“ rozvinul teóriu o pôvode štátu.

Svoje pedagogické názory vložil do spisu „Emil alebo o výchove“ (1762). Rousseau vyslovil teóriu prirodzenej výchovy. Základným cieľom výchovy podľa J.J.R. je výchova slobodného človeka, ktorý bezhranične miluje slobodu a je hotový radšej položiť svoj život ako stratiť slobodu.
V diele Emil rozdeľuje vývin dorastajúceho človeka na štyri obdobia:

a) od narodenia dieťaťa do dvoch rokov – centrom pozornosti je telesná výchova

b) do dvoch rokov do 12 roku – „ spánok rozumu“ , stredobodom pozornosti je výchova zmyslových ústrojov.

c) 12 – 15 r., kde prevláda zväčša rozumová a pracovná výchova

d) 15 –plnoletosť, ťažisko je v mravnej výchove

JJR podrobne určuje, ako postupovať pri výchove Emila. Svojho chovanca na začiatku druhého obdobia vytrhuje z tzv. skazenej spoločnosti a chce ho vychovávať v prírode, mimo spoločnosti. Knihou dieťaťa má byť sama príroda. Za základ vzdelania pokladá prírodné a reálne vedy.

Vyslovil i veľa pozoruhodných myšlienok o výchove k práci, podľa neho má pracovať každý, kto žije v spoločnosti. Emil sa má oboznámiť so všetkými druhmi poľnohospodárskych prác a má sa vyučiť aj remeslo. R mu vybral stolárstvo. Emil by mal pracovať ako roľník a myslieť ako filozof.

Podľa JJR sa má mravná výchova uskutočňovať opäť v meste. Žiada sa výchova dobrých citov, úsudkov a napokon výchova dobrej vôle. V tomto období pokladal za významné dať dieťaťu poučenie o pohlavnom živote. Dieťa sa má zapodievať telesnou prácou, nesmie po prebudení vylihovať v posteli, má sa veľa pohybovať na čerstvom vzduchu. Zdôrazňoval význam pohlavnej osvety.

JJR bol proti tomu, aby sa deťom vštepovali náboženské pravdy, ale Emil okolo 17-18 r. prichádza na to, že existuje vyššia vôľa.

Podľa JJR má žena v spoločnosti iné postavenie ako muž. Preto má dostať aj inú výchovu. Treba ju vychovať pre domácnosť, aby rodila deti, starala sa o rodinné hospodárstvo a budovala šťastný rodinný život.

Rousseau bol hlásateľom idey rovnosti a požadoval úctu k človeku. Jeho výchovný systém je ostrým protestom proti feudálnej škole a výchove.
Význam: pokus o periodizáciu vývinu – sloboda, aktivita, rozvoj. Láska k dieťaťu, výchova k práce.

Záujmy: idealizoval dieťa. Uplatňoval názory izolovanej spol. nedocenil význam kníh, náhľad na ženy.