John Friedrich Herbart

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 377 slov
Počet zobrazení: 3 541
Tlačení: 270
Uložení: 287
John Friedrich Herbart (1776 – 1841)
 
Napriek svojej metafyzickej orientácii má bližšie k racionalistickému osvietenstvu a realisticko – pozitivistickému duchu doby konca 19 stor.
Pre Herbartovu psychológiu je smerodajné to, že formou, v ktorej sa duša udržuje pred poruchami sú predstavy a že v podstate všetky duševné procesy sú procesmi predstáv. Spôsob, ako sa nové predstavy osvojujú prostredníctvom starších, nazývame percepcia.
 
Rôznymi konšteláciami predstáv vznikajú city, túžby a vôľové skutky. V prácach Všeobecná pedagogika (1806) a Náčrt prednášok z pedagogiky (1835) sa vedecky zaoberal pedagogikou. Herbart zdôrazňuje, že vychovávateľ sa nesmie opierať ani o konvenciu, ani o svoj vlastný pedagogický experiment a skúsenosť, ale potrebuje kriticko-vedeckú reflexiu o výchove a vyučovaní. Pod termín estetika zahrňuje učenie o dobre a krásne. Etiku sa pokúša založiť na najvšeobecnejších úsudkoch o hodnoteniach, ktoré sú bezpodmienečne platné. Tak možno podľa jeho názoru vyvolať alebo aj požadovať vôľové vzťahy, ktoré sa bezprostredne páčia alebo nepáčia.
Tieto vzťahy nazýva praktickými ideami: vnútorná sloboda, dokonalosť, žičlivosť (láska), právo, spravodlivosť. Na základe týchto piatich praktických ideí získava päť spoločenských ideí: idea právnej spoločnosti, systému odmeňovania (hospodárstvo), správneho systému, kultúrneho systému a duchovnej spoločnosti.
Cieľom výchovy je charakterová sila a mravnosť. Viac ako na vedomostiach mu záleží na správaní a vôli. Za najdôležitejšiu výchovnú činnosť, pokladá vyučovanie. Okrem vyučovania, rozlišuje aj ovládanie a disciplínu. Ovládanie sa týka len vonkajšieho poriadku, bez ktorého užitočná výchova a správne vyučovanie nie sú možné, preto má len prípravný charakter. Disciplína sa zameriava na vnútro, chce ovplyvniť postoje bezprostredne tým, že apeluje na svedomie dieťaťa a prostredníctvom správneho oslovenia orientuje jeho myseľ na mravné zásady.
Žiak má pochopiť skutočnosť nielen empiricky v jej jednotlivostiach, ale aj špekulatívne v jej súvislostiach a napokon aj esteticky.
 
Tri druhy poznania:
· pokojné vhĺbenie – zrozumiteľnosť, pretože tu dochádza k jasnému chápaniu jednotlivostí
· pokročilé vhĺbenie – stupeň asociácie. Predmet vhĺbenia sa spája s ostatnými, z čoho vyplýva už prechod k ujasňovaniu.
· pokojné ujasňovanie – stupeň systému, jednotlivý objekt sa včlení do celku, kde dostáva celkom určité miesto a hodnotu
· pokročilé ujasňovanie – stupeň metódy. Myslí s tým, že od systematického prehľadu pokročí duch k precvičovaniu a aplikácii.
 
I v najmenšej časti vyučovania treba rozlišovať štyri stupne vyučovania. Tvrdí, že metódy „treba poznať, podľa okolností vyskúšať, meniť ich, vynaliezať nové a experimentovať – len nie v nich uviaznuť, len nehľadať v nich spásu vyučovania“.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Učebné poznámky z pedagogiky

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022