Didaktická analýza učiva

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 918 slov
Počet zobrazení: 11 749
Tlačení: 383
Uložení: 350
Didaktická analýza učiva, cieľ vyučovania, všeobecný rozbor taxonómie cieľov. Plánovanie učebnej práce učiteľa.

Didaktická analýza učiva
- spočíva v myšlienkovej činnosti U, ktorá umožňuje pochopiť obsah a štruktúru učiva a predvídať procesy, ktorými si žiaci budú učivo osvojovať,
-  realizuje sa vo vzťahu k vyučovacej činnosti ak učeniu žiakov,
-  učiteľ ňou: - odhaľuje vyučovacie ciele, ktoré sú dané UO
- odhaľuje spôsob, ako budovať poznatkový systém žiakov.
-  uplatňuje sa pri kritickom hodnotení učebníc, OU a učebných plánov
-  uplatňuje sa pri premyslenom spôsobe činnosti učiteľa pri výklade nového učiva žiakom v nadväznosti na predchádzajúce vedomosti detí. (premyslenie metód, postupov, didaktických prostriedkov)
Cieľ vyučovania všestranne harmonicky rozvinutá osobnosť. Cieľ výchovy a vzdelávania: súhrnná predstava kvalít človeka, ktoré sa majú nadobudnúť vo výchovno – vzdelávacom systéme. Tzv. čo má žiak vedieť a pochopiť, aké zmeny osobnosti chceme docieliť.
Pri formulovaní cieľov vyučovania vychádza učiteľ z didaktickej diagnózy žiaka a triedy ako celku a z didaktickej analýzy učiva.
 
Ciele učiva by mali obsahovať tieto zložky:
  - požadovaný výkon žiaka
  - podmienky v ktorých sa má výkon žiaka realizovať
  - normy výkonu, ktoré majú byť kritériom dosiahnutia cieľa
 
Pri stanovovaní cieľov sa berú do úvahy hľadiská:
1. Spoločensko – objektívne – odráža záujmy danej spoločnosti
2. Biologicko – psychologické – subjektívne – požiadavky, aby cieľ rešpektoval vekové osobitosti a zodpovedal schopnostiam, možnostiam a záujmom detí
3. Historicko – pedagogické – využíva domáce a svetové skúsenosti pedagógov v oblasti stanovenia cieľov.
 
Kategória CIEĽA Základný prvok v systéme didaktiky (teórie vyučovania) aj teórie výchovy
Pri koncipovaní cieľa vých.-vzdel. procesu musíme vychádzať zo zákl. otázky: Akého žiaka chceme vychovať? resp. Akého žiaka potrebuje naša spoločnosť?
Pri určovaní cieľov vých. a vzdel. musíme rešpektovať zmeny v spoločnosti, ktoré prebiehajú alebo sa predpokladajú. Trendy vývoja našej spoločnosti si vyžadujú tieto ciele:
  - motivácia k sústavnému zdokonaľovaniu sa,
  - orientácia v explózii informácií,
  - schopnosti a zručnosti efektívne komunikovať,
  - poznávacie a tvorivé schopnosti, schopnosti riešiť problémy,
  - správna hodnotová orientácia,
  - schopnosť prevziať zodpovednosť,
  - starostlivosť o fyzické a psychické zdravie svoje i iných.
 
Výsledok: človek pripravený na život, budúcnosť (zmeny v politike, vede, kultúre, ekonomike, technike) človek pripravený efektívne vykonávať všetky svoje role.
Štruktúra cieľov: všeobecne postavený cieľ vých. a vzdel. zostane len abstrakciou, ak nie je konkretizovaný a rozpracovaný v celej škále čiastkových, etapových cieľov jednotlivých typov škôl, študi. odbor, vyuč. predmet., tém. celkov, tém učiva i cieľov vyuč. hod či ich častí
Všeobecné ciele sa musia konkretizovať: Zobrazíme to pomocou Pyramídy: na vrchole je všeob. cieľ – ideál výchovy a vzdelávania. Dosiahnutím jednotlivých čiastkových cieľov (nižších) sa jednotlivec dostáva vyššie až k vrcholu pyramídy (bolo by žiadúce, aby sa ž dostal pri realizácii cieľov v praxi až k jej vrcholu).
 
Konkrétny  cieľ (špecifický): by mal jednoznačne definovať STAV, ktorý sa má dosiahnuť.
Konkrétne ciele podľa psychických procesov učiacich sa:
a) Kognitívne (poznávacie) ciele – oblasť vedomostí, intelek. zručností, poznávacích schopností – prevažujú pri vzdelávaní – vzdelávacie ciele
b) Afektívne (postojové) ciele – zahŕňajú citovú oblasť, oblasť postojov, hodnot. orientácií. Sú zámerom výchovy: výchovné ciele
c) Psychomotorické ciele – zahŕňajú oblasť motorických zručností a návykov. Sú hl. náplňou odborného výcviku na SOU a praxe na SOŠ: výcvikové ciele.
 
Najčastejšie nedostatky pri formuláciách cieľov UO, metodických príručkách, tematických plánoch učiva a v písomných prípravách U na vyučovanie:
- príliš všeobecná a stručná formulácia. napr.: v UO: ž si má osvojiť logické myslenie, ... má získať vedomosti, zručností alebo Lyricko – epická báseň
- neurčitá formulácia, ktorá pripúšťa rôzne interpretácie, napr. v príprave U: oboznámiť žiakov s..., Poukázať na ...
Takto formulované ciele neumožňujú efektívne riadiť vyučovací proces: objektívne hodnotiť výkony žiakov, ani činnosť U, sťažujú štrukturalizáciu obsahu učiva, výber optimálnych metód, foriem a prostriedkov vyučovacieho procesu.
 
Požiadavky, ktoré majú spĺňať konkrétne ciele (Turek, 1990)
1. Konzistentnosť (súdržnosť, skĺbenosť) – podriadenosť nižších cieľov vyšším,
2. Primeranosť – súlad požiadaviek vyjadrených cieľmi so schop. ž, s reál. podm. VP
3. Vyjadrenie v pojmoch žiackych výkonov – konečný stav, ktorý má byť dosiahnutý (nie prostriedok) nie opisovanie javov, ale ich vysvetlenie žiakom
4. Jednoznačnosť – formulácia c. takými slovami, ktoré nepri. viacznačný výklad ich zmyslu
5. Kontrolovateľnosť, merateľnosť – určiť cieľ tak, aby umožnil porovnať dosiahnuté výsledky s vytýčenými cieľmi (do akej miery sa ciele dosiahli).
Vymedzenie cieľa: aktívnymi slovesami (tie predstavujú pozorovateľnú činnosť), podmienkami výkonu (spôsob riešenia), použ. pomôcky, prostredie a požiadavky, kvantitatívne vyjadrenie min. úrovne výkonu (čo ešte vyhovuje požiadavkám dosiah. cieľa).
6. Rešpektovanie taxonómie cieľov vyučovacieho procesu – ide o klasifikáciu cieľov a zdôraznenie hierarchie charakteru tejto klasifikácie.
 
Taxonómia cieľov
 
Klasifikácia vzdelávacích cieľov Blooma a jeho spolupracovníkov obsahuje 6 hierarchicky usporiadaných kategórií cieľov:
1. znalosť (vedomosť) – zapamätanie – pamäťové reprodukovanie zapamätaných prvkov učiva Aktívne slovesá typické pre túto úroveň sú: definovať, napísať, opakovať, reprodukovať, doplniť, opísať, vybrať, určiť, ...
2. porozumenie – spracovanie obsahu žiakom do jemu zmysluplnej podoby. Aktívne slovesá: inak formulovať, vysvetliť, vyjadriť vlastnými slovami, rozlíšiť, načrtnúť ...
3. aplikácia – použitie abstrakcií a zovšeobecnení v konkrétnych situáciách. Aktívne slovesá: aplikovať, demonštrovať, nakresliť, preskúmať, vypočítať, vyhľadať
4. analýza – rozbor komplexnej info na prvky a časti. Aktívne slovesá: urobiť rozbor rozlíšiť, špecifikovať, určiť, dekukovať.
5. syntéza – zloženie prvkov, častí do nového celku. Aktívne slovesá: klasifikovať, napísať správu, navrhnúť, zhrnúť, vyvodiť závery
6. hodnotenie – posúdenie – ž by mal posúdiť, či myšl. výtvory, metódy ... zodpovedajú stanoveným kritériám alebo normám. Akt. slovesá: argumentovať, obhájiť, rozhodnúť, oponovať, porovnať, posúdiť, zdôvodniť, uviesť výhody a nevýhody ....
 
Taxonómia cieľov v afektívnej oblasti (Kratwohl a kol.)
-  je zameraná na výchovné ciele
-  5 formál. kategórií členených do subkategórií:
· Prijímanie (vnímavosť): citlivosť jednotl. k určitým podnetom
a) uvedomenie si objektu, všimnutie si
  b) ochota prijímať: ž sa nevyhýba,
  c) výberová pozornosť.
· Reagovanie: tzv. aktívna pozornosť – ž si už nielen všíma, prijíma, ale aj reaguje,
a) súhlas k reagovaniu
b) ochota reagovať
c) zadosťučinenie z činnosti
· Oceňovanie hodnoty: vytvorenie kladného postoja, pociťovanie záväzku. Presvedčenie, že činnosť má význam, je dôlež. dochádza k vnútornej motivácii činnosti.
napr. ž dáva prednosť určitej činnosti, vyhľadáva ju
· Integrovanie hodnoty: začiatok vytvárania osobného hodnotového systému myšlienkových spracovaním, uvedenie novej hodnoty do systému osobnostných hodnôt
· Začlenenie hodnoty do charakterovej štruktúry osobnosti: čl. koná na základe presvedčenia, jeho slová sú v súlade s činmi, nová hodnota sa stáva súčasťou jeho svetonázoru, filozofie života.
 
Argumenty za konkretizáciu vyučovacích cieľov.
 
Ak U presne nevie, čo chce ž naučiť, nemôže ani zistiť, či to naučil. Bez  konkrétnych cieľov nemôžu byť vyvinuté a použité objektívne metódy hodnotenia ž. Konkrétne ciele sú podmienkou pre konštrukciu validných (platných) a spoľahlivých didaktických testov, ako aj štandardov.
 
Sú podmienkou pre výber optimálnych metód, org. foriem a prostriedkov vyučovacieho procesu. Obsah učiva je v koncentrovanej forme vyjadrený konkrétnymi cieľmi a výber metód závisí od učiva.
 
Ak ž majú k dispozícií konkrétne ciele, zvyšuje to ich motiváciu (znižuje strach, stres, neistotu), umožňuje realizovať spätnú väzbu.
 
U sa musia sústrediť na to hlavné – na ž. Musia uvažovať v pojmoch žiackych činností, ktoré je nevyhnutné sformovať a nie v info,  ktoré treba oznámiť ž.
 
Rovnako platí, že bez konkrétnych cieľov nemožno objektívne hodnotiť didaktickú účinnosť a kvalitu práce učiteľov i škôl.
 
Argumenty proti konkretizácii cieľov výcho-vzdel. procesu:
 
- Existujú vyuč. predmety a oblasti výchovy, kde nie je možné hodnotiť konanie, ale samotný proces, ktorý však je vnútorný, nepozorovateľný (prežívanie, citová stránka, intuícia): výtvarná, hudobná, estetická výchova, literatúra. Je možné vopred určiť, aký zážitok musí mať ž pri počúvaní hudby Beethovena?
- Ciele niektorých predmetov sú príliš rozmanité na to, aby sa konkretizovali. Najmä tie predmety, kde je silne predimenzovaný obsah učiva a kde obsah učiva tvorí množstvo info, kde vyučovanie je orientované najmä na zapamätanie si týchto info.
- Formulovať konkrétne ciele je omnoho náročnejšie na čas a odbornú pripravenosť U ako súčasné spôsoby.
-Rozdelenie cieľov na kogn. a afekt. oblasť komplikuje ich realizáciu vo vyuč. procese, ktorý je jednotný a nedeliteľný.
Ukazuje sa ako nevyhnutná úprava alebo doplňovanie cieľov, aby sa predišlo statickosti vyučovania, mechanizácii vyuč. procesu a zabraňovaniu tvorivosti učiteľov.
 
Ciele:
z hľadiska obsahovej štruktúry: všeobecné
špeciálne
z hľadiska psychologického rozvoja žiaka:
  blízke/vzdialené – ich dosiahnutie podmienené vek a individ. schopnosťami ž
etapové – dosiahnuté vymedzeným množstvom učiva alebo časovým limitom (ukončenie ročníka)
 
Plánovanie učebnej práce učiteľa (Petlák)
 
Vychádzame z odporúčaní a pokynov obsiahnutých v Pedagogicko-organizačných pokynoch pre školy a školské zariadenia a orgány štátnej správy v školstve v SR.
- pokyny obsahujú: Všeobecné informácie a pokyny, v ktorých sú zdôraznené hlavné  úlohy školy a školského zariadenia. Tieto úlohy sú špecifikované pre jednotlivé stupne a druhy škôl. Súpis zákonov a nariadení týkajúcich sa ekonomického, matematického a organizačného zabezpečenia škôl. Časť o organizácii školského roka. Zameranie školskej inšpekcie.
- význam pokynov: Orientujú pozornosť U na aktuálne úlohy výchovy a vzdelávania. Aktualizujú predpisy týkajúce sa organizácie výučby.
- pre prípravu U je dôležité vedieť termíny a časové trvanie prázdnin.
 
Dlhodobá príprava U – obsahuje 2 aspekty: prípravu na vyučovací výkon učiť. profesia, kto sa realizuje počas štúdia a príprava na vyuč. v školskom roku tzv. už pred jeho začiatkom.
Tu patrí   - preštudovanie PG organizačných pokynov
- oboznámenie sa s hl. úlohami školy, ktorá v spolupráci s U vypracúva vedenie školy
Úlohy vychádzajú z analýzy práce prichádzajúceho šk. roka a upriamujú pozornosť na oblasti, kt. treba venovať pozornosť: napr. zapojiť viac žiakov do predmetových olympiád, preštudovať učebné osnovy, učebnice a metodické príručky. U by mal poznať  učivo predchádzajúcich ročníkov, aby vedel na čo má nadviazať, aj nasledujúce, aby  vedel čo je podstatné pre prácu v ďalšom ročníku. Má zistiť stav učebných pomôcok a didaktickej techniky. Štúdium dokumentácie o predchádzajúcom vyučovaní a žiakoch, ktorých bude vyučovať – triedna kniha, triedny výkaz. Zhromažďovať si obrázky, hist. úryvky, citáty, fotografie, magnetofónové nahrávky. Spracovanie tématického plánu.
Sústavné vzdelávanie: štúdiom psychy a PG literatúry, odbornej lit, metodickej lit, exkurzie, štúdijné pobyty.
 
Tématické plány: Rozvrhnutie učiva príslušného predmetu na celý školský rok. Dbá sa na to, aby učivo bolo rozvrhnuté rovnomerne na mesiace a týždne. Je súčasťou metodickej príručky, no nemožno ho aplikovať úplne – U s ním tvorivo pracuje a prispôsobuje si ho na podmienky školy a regiónu. Štruktúra:
1. vyučovací týždeň
2. tém. celok a počet vyuč. hodín, kt sa budú venovať tomuto celku
3. rozdelenie celku na tém. časti, tj. rozdelenie na jednotlivé vyučovacie hodiny a počet hodín, ktoré plánuje na jednotlivé časti učiva
4. hodiny opakovania, upevňovania a systematizácie vedomostí
5. vychádzky, exkurzie
6. stanovenie vzdelávacieho a výchovného cieľa tém. celku
7. medzipredmetové vzťahy – uč. zvýrazní súvislosť medzi jednotlivými predmetmi
8. využitie pomôcok
9. poznámky, v ktorých si U zaznamenáva priebeh výučby, či je primeraný počet hodín.
Spracovaný tém. plán predchádza improvizácii a náhodilosti. Odporúča sa zverejniť ho aj žiakom – dozvedia sa, čo sa budú učiť, môžu zbierať materiál, pripravovať pomôcky.

Krátkodobá príprava U – príprava na konkrétnu vyučovaciu hodinu. Formu nestanovuje žiaden predpis. Písomná príprava nie je povinná, no riaditeľ má právo ju žiadať. Krátkodobá príprava vychádza z tématických plánov. U má pritom analyzovať svoju predchádzajúcu prácu, poznať ž. Štruktúra:
1. základné údaje o vyučovacej hodine (trieda, dátum, vyuč. predmet, poradie hodiny v rámci preberaného tém. celku)
2. vypísanie časti preberaného tém. celku
3. pomôcky a didaktická technika
4. výchovno-vzdelávací cieľ
5. priebeh vyuč. hodiny: pri fázach uvedie metódy, pomôcky, otázky pre žiakov atd.
6. uloženie .... tzv. čo bude uložené
7. zhodnotenie a ukončenie hodiny
8. poznámky
Podrobná príprava usmerňuje prácu U, poskytuje prehľad o práci. Dôležitá je spolupráca s inými U (aby nedochádzalo k preťaženiu žiakov pred polrokom atd.)
 
Tvorivosť v práci U – tvorivosť spočíva už v tom, že U si projektuje svoju činnosť a činnosť žiakov. Nepracuje podľa schémy, ale svoje pôsobenie prispôsobuje situácii. Po skončení vyučovacej hodiny analyzuje jej priebeh a výsledky, vyvodzuje závery. Sebavzdeláva, hľadá progresívnejšie metódy a formy práce. Spolupráca s rodičmi, s ostatnými učiteľmi. Skutočne tvorivý U neustále tvorí tzv. hľadá podnety pre svoju prácu a je schopný sa vyrovnávať s neočakávanými situáciami. Tvorivosť U sa prejavuje v úrovni vedomostí jeho žiakov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.2)

Učebné poznámky z pedagogiky

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017