:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Didaktická analýza učiva

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: Dievča kajka (22)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 918 slov
Počet zobrazení: 7 128
Tlačení: 276
Uložení: 258
Didaktická analýza učiva, cieľ vyučovania, všeobecný rozbor taxonómie cieľov. Plánovanie učebnej práce učiteľa.

Didaktická analýza učiva
- spočíva v myšlienkovej činnosti U, ktorá umožňuje pochopiť obsah a štruktúru učiva a predvídať procesy, ktorými si žiaci budú učivo osvojovať,
-  realizuje sa vo vzťahu k vyučovacej činnosti ak učeniu žiakov,
-  učiteľ ňou: - odhaľuje vyučovacie ciele, ktoré sú dané UO
- odhaľuje spôsob, ako budovať poznatkový systém žiakov.
-  uplatňuje sa pri kritickom hodnotení učebníc, OU a učebných plánov
-  uplatňuje sa pri premyslenom spôsobe činnosti učiteľa pri výklade nového učiva žiakom v nadväznosti na predchádzajúce vedomosti detí. (premyslenie metód, postupov, didaktických prostriedkov)
Cieľ vyučovania všestranne harmonicky rozvinutá osobnosť. Cieľ výchovy a vzdelávania: súhrnná predstava kvalít človeka, ktoré sa majú nadobudnúť vo výchovno – vzdelávacom systéme. Tzv. čo má žiak vedieť a pochopiť, aké zmeny osobnosti chceme docieliť.
Pri formulovaní cieľov vyučovania vychádza učiteľ z didaktickej diagnózy žiaka a triedy ako celku a z didaktickej analýzy učiva.
 
Ciele učiva by mali obsahovať tieto zložky:
  - požadovaný výkon žiaka
  - podmienky v ktorých sa má výkon žiaka realizovať
  - normy výkonu, ktoré majú byť kritériom dosiahnutia cieľa
 
Pri stanovovaní cieľov sa berú do úvahy hľadiská:
1. Spoločensko – objektívne – odráža záujmy danej spoločnosti
2. Biologicko – psychologické – subjektívne – požiadavky, aby cieľ rešpektoval vekové osobitosti a zodpovedal schopnostiam, možnostiam a záujmom detí
3. Historicko – pedagogické – využíva domáce a svetové skúsenosti pedagógov v oblasti stanovenia cieľov.
 
Kategória CIEĽA Základný prvok v systéme didaktiky (teórie vyučovania) aj teórie výchovy
Pri koncipovaní cieľa vých.-vzdel. procesu musíme vychádzať zo zákl. otázky: Akého žiaka chceme vychovať? resp. Akého žiaka potrebuje naša spoločnosť?
Pri určovaní cieľov vých. a vzdel. musíme rešpektovať zmeny v spoločnosti, ktoré prebiehajú alebo sa predpokladajú. Trendy vývoja našej spoločnosti si vyžadujú tieto ciele:
  - motivácia k sústavnému zdokonaľovaniu sa,
  - orientácia v explózii informácií,
  - schopnosti a zručnosti efektívne komunikovať,
  - poznávacie a tvorivé schopnosti, schopnosti riešiť problémy,
  - správna hodnotová orientácia,
  - schopnosť prevziať zodpovednosť,
  - starostlivosť o fyzické a psychické zdravie svoje i iných.
 
Výsledok: človek pripravený na život, budúcnosť (zmeny v politike, vede, kultúre, ekonomike, technike) človek pripravený efektívne vykonávať všetky svoje role.
Štruktúra cieľov: všeobecne postavený cieľ vých. a vzdel. zostane len abstrakciou, ak nie je konkretizovaný a rozpracovaný v celej škále čiastkových, etapových cieľov jednotlivých typov škôl, študi. odbor, vyuč. predmet., tém. celkov, tém učiva i cieľov vyuč. hod či ich častí
Všeobecné ciele sa musia konkretizovať: Zobrazíme to pomocou Pyramídy: na vrchole je všeob. cieľ – ideál výchovy a vzdelávania. Dosiahnutím jednotlivých čiastkových cieľov (nižších) sa jednotlivec dostáva vyššie až k vrcholu pyramídy (bolo by žiadúce, aby sa ž dostal pri realizácii cieľov v praxi až k jej vrcholu).
 
Konkrétny  cieľ (špecifický): by mal jednoznačne definovať STAV, ktorý sa má dosiahnuť.
Konkrétne ciele podľa psychických procesov učiacich sa:
a) Kognitívne (poznávacie) ciele – oblasť vedomostí, intelek. zručností, poznávacích schopností – prevažujú pri vzdelávaní – vzdelávacie ciele
b) Afektívne (postojové) ciele – zahŕňajú citovú oblasť, oblasť postojov, hodnot. orientácií. Sú zámerom výchovy: výchovné ciele
c) Psychomotorické ciele – zahŕňajú oblasť motorických zručností a návykov. Sú hl. náplňou odborného výcviku na SOU a praxe na SOŠ: výcvikové ciele.
 
Najčastejšie nedostatky pri formuláciách cieľov UO, metodických príručkách, tematických plánoch učiva a v písomných prípravách U na vyučovanie:
- príliš všeobecná a stručná formulácia. napr.: v UO: ž si má osvojiť logické myslenie, ... má získať vedomosti, zručností alebo Lyricko – epická báseň
- neurčitá formulácia, ktorá pripúšťa rôzne interpretácie, napr. v príprave U: oboznámiť žiakov s..., Poukázať na ...
Takto formulované ciele neumožňujú efektívne riadiť vyučovací proces: objektívne hodnotiť výkony žiakov, ani činnosť U, sťažujú štrukturalizáciu obsahu učiva, výber optimálnych metód, foriem a prostriedkov vyučovacieho procesu.
 
Požiadavky, ktoré majú spĺňať konkrétne ciele (Turek, 1990)
1. Konzistentnosť (súdržnosť, skĺbenosť) – podriadenosť nižších cieľov vyšším,
2. Primeranosť – súlad požiadaviek vyjadrených cieľmi so schop. ž, s reál. podm. VP
3. Vyjadrenie v pojmoch žiackych výkonov – konečný stav, ktorý má byť dosiahnutý (nie prostriedok) nie opisovanie javov, ale ich vysvetlenie žiakom
4. Jednoznačnosť – formulácia c. takými slovami, ktoré nepri. viacznačný výklad ich zmyslu
5. Kontrolovateľnosť, merateľnosť – určiť cieľ tak, aby umožnil porovnať dosiahnuté výsledky s vytýčenými cieľmi (do akej miery sa ciele dosiahli).
Vymedzenie cieľa: aktívnymi slovesami (tie predstavujú pozorovateľnú činnosť), podmienkami výkonu (spôsob riešenia), použ. pomôcky, prostredie a požiadavky, kvantitatívne vyjadrenie min. úrovne výkonu (čo ešte vyhovuje požiadavkám dosiah. cieľa).
6. Rešpektovanie taxonómie cieľov vyučovacieho procesu – ide o klasifikáciu cieľov a zdôraznenie hierarchie charakteru tejto klasifikácie.
 
Taxonómia cieľov
 
Klasifikácia vzdelávacích cieľov Blooma a jeho spolupracovníkov obsahuje 6 hierarchicky usporiadaných kategórií cieľov:
1. znalosť (vedomosť) – zapamätanie – pamäťové reprodukovanie zapamätaných prvkov učiva Aktívne slovesá typické pre túto úroveň sú: definovať, napísať, opakovať, reprodukovať, doplniť, opísať, vybrať, určiť, ...
2. porozumenie – spracovanie obsahu žiakom do jemu zmysluplnej podoby. Aktívne slovesá: inak formulovať, vysvetliť, vyjadriť vlastnými slovami, rozlíšiť, načrtnúť ...
3. aplikácia – použitie abstrakcií a zovšeobecnení v konkrétnych situáciách. Aktívne slovesá: aplikovať, demonštrovať, nakresliť, preskúmať, vypočítať, vyhľadať
4. analýza – rozbor komplexnej info na prvky a časti. Aktívne slovesá: urobiť rozbor rozlíšiť, špecifikovať, určiť, dekukovať.
5. syntéza – zloženie prvkov, častí do nového celku. Aktívne slovesá: klasifikovať, napísať správu, navrhnúť, zhrnúť, vyvodiť závery
6. hodnotenie – posúdenie – ž by mal posúdiť, či myšl. výtvory, metódy ... zodpovedajú stanoveným kritériám alebo normám. Akt. slovesá: argumentovať, obhájiť, rozhodnúť, oponovať, porovnať, posúdiť, zdôvodniť, uviesť výhody a nevýhody ....
 
Taxonómia cieľov v afektívnej oblasti (Kratwohl a kol.)
-  je zameraná na výchovné ciele
-  5 formál. kategórií členených do subkategórií:
· Prijímanie (vnímavosť): citlivosť jednotl. k určitým podnetom
a) uvedomenie si objektu, všimnutie si
  b) ochota prijímať: ž sa nevyhýba,
  c) výberová pozornosť.
· Reagovanie: tzv. aktívna pozornosť – ž si už nielen všíma, prijíma, ale aj reaguje,
a) súhlas k reagovaniu
b) ochota reagovať
c) zadosťučinenie z činnosti
· Oceňovanie hodnoty: vytvorenie kladného postoja, pociťovanie záväzku. Presvedčenie, že činnosť má význam, je dôlež. dochádza k vnútornej motivácii činnosti.
napr. ž dáva prednosť určitej činnosti, vyhľadáva ju
· Integrovanie hodnoty: začiatok vytvárania osobného hodnotového systému myšlienkových spracovaním, uvedenie novej hodnoty do systému osobnostných hodnôt
· Začlenenie hodnoty do charakterovej štruktúry osobnosti: čl. koná na základe presvedčenia, jeho slová sú v súlade s činmi, nová hodnota sa stáva súčasťou jeho svetonázoru, filozofie života.
 
Argumenty za konkretizáciu vyučovacích cieľov.
 
Ak U presne nevie, čo chce ž naučiť, nemôže ani zistiť, či to naučil. Bez  konkrétnych cieľov nemôžu byť vyvinuté a použité objektívne metódy hodnotenia ž. Konkrétne ciele sú podmienkou pre konštrukciu validných (platných) a spoľahlivých didaktických testov, ako aj štandardov.
 
Sú podmienkou pre výber optimálnych metód, org. foriem a prostriedkov vyučovacieho procesu. Obsah učiva je v koncentrovanej forme vyjadrený konkrétnymi cieľmi a výber metód závisí od učiva.
 
Ak ž majú k dispozícií konkrétne ciele, zvyšuje to ich motiváciu (znižuje strach, stres, neistotu), umožňuje realizovať spätnú väzbu.
 
U sa musia sústrediť na to hlavné – na ž. Musia uvažovať v pojmoch žiackych činností, ktoré je nevyhnutné sformovať a nie v info,  ktoré treba oznámiť ž.
 
Rovnako platí, že bez konkrétnych cieľov nemožno objektívne hodnotiť didaktickú účinnosť a kvalitu práce učiteľov i škôl.
 
Argumenty proti konkretizácii cieľov výcho-vzdel. procesu:
 
- Existujú vyuč. predmety a oblasti výchovy, kde nie je možné hodnotiť konanie, ale samotný proces, ktorý však je vnútorný, nepozorovateľný (prežívanie, citová stránka, intuícia): výtvarná, hudobná, estetická výchova, literatúra. Je možné vopred určiť, aký zážitok musí mať ž pri počúvaní hudby Beethovena?
- Ciele niektorých predmetov sú príliš rozmanité na to, aby sa konkretizovali. Najmä tie predmety, kde je silne predimenzovaný obsah učiva a kde obsah učiva tvorí množstvo info, kde vyučovanie je orientované najmä na zapamätanie si týchto info.
- Formulovať konkrétne ciele je omnoho náročnejšie na čas a odbornú pripravenosť U ako súčasné spôsoby.
-Rozdelenie cieľov na kogn. a afekt. oblasť komplikuje ich realizáciu vo vyuč. procese, ktorý je jednotný a nedeliteľný.
Ukazuje sa ako nevyhnutná úprava alebo doplňovanie cieľov, aby sa predišlo statickosti vyučovania, mechanizácii vyuč. procesu a zabraňovaniu tvorivosti učiteľov.
 
Ciele:
z hľadiska obsahovej štruktúry: všeobecné
špeciálne
z hľadiska psychologického rozvoja žiaka:
  blízke/vzdialené – ich dosiahnutie podmienené vek a individ. schopnosťami ž
etapové – dosiahnuté vymedzeným množstvom učiva alebo časovým limitom (ukončenie ročníka)
 
Plánovanie učebnej práce učiteľa (Petlák)
 
Vychádzame z odporúčaní a pokynov obsiahnutých v Pedagogicko-organizačných pokynoch pre školy a školské zariadenia a orgány štátnej správy v školstve v SR.
- pokyny obsahujú: Všeobecné informácie a pokyny, v ktorých sú zdôraznené hlavné  úlohy školy a školského zariadenia. Tieto úlohy sú špecifikované pre jednotlivé stupne a druhy škôl. Súpis zákonov a nariadení týkajúcich sa ekonomického, matematického a organizačného zabezpečenia škôl. Časť o organizácii školského roka. Zameranie školskej inšpekcie.
- význam pokynov: Orientujú pozornosť U na aktuálne úlohy výchovy a vzdelávania. Aktualizujú predpisy týkajúce sa organizácie výučby.
- pre prípravu U je dôležité vedieť termíny a časové trvanie prázdnin.
 
Dlhodobá príprava U – obsahuje 2 aspekty: prípravu na vyučovací výkon učiť. profesia, kto sa realizuje počas štúdia a príprava na vyuč. v školskom roku tzv. už pred jeho začiatkom.
Tu patrí   - preštudovanie PG organizačných pokynov
- oboznámenie sa s hl. úlohami školy, ktorá v spolupráci s U vypracúva vedenie školy
Úlohy vychádzajú z analýzy práce prichádzajúceho šk. roka a upriamujú pozornosť na oblasti, kt. treba venovať pozornosť: napr. zapojiť viac žiakov do predmetových olympiád, preštudovať učebné osnovy, učebnice a metodické príručky. U by mal poznať  učivo predchádzajúcich ročníkov, aby vedel na čo má nadviazať, aj nasledujúce, aby  vedel čo je podstatné pre prácu v ďalšom ročníku. Má zistiť stav učebných pomôcok a didaktickej techniky. Štúdium dokumentácie o predchádzajúcom vyučovaní a žiakoch, ktorých bude vyučovať – triedna kniha, triedny výkaz. Zhromažďovať si obrázky, hist. úryvky, citáty, fotografie, magnetofónové nahrávky. Spracovanie tématického plánu.
Sústavné vzdelávanie: štúdiom psychy a PG literatúry, odbornej lit, metodickej lit, exkurzie, štúdijné pobyty.
 
Tématické plány: Rozvrhnutie učiva príslušného predmetu na celý školský rok. Dbá sa na to, aby učivo bolo rozvrhnuté rovnomerne na mesiace a týždne. Je súčasťou metodickej príručky, no nemožno ho aplikovať úplne – U s ním tvorivo pracuje a prispôsobuje si ho na podmienky školy a regiónu. Štruktúra:
1. vyučovací týždeň
2. tém. celok a počet vyuč. hodín, kt sa budú venovať tomuto celku
3. rozdelenie celku na tém. časti, tj. rozdelenie na jednotlivé vyučovacie hodiny a počet hodín, ktoré plánuje na jednotlivé časti učiva
4. hodiny opakovania, upevňovania a systematizácie vedomostí
5. vychádzky, exkurzie
6. stanovenie vzdelávacieho a výchovného cieľa tém. celku
7. medzipredmetové vzťahy – uč. zvýrazní súvislosť medzi jednotlivými predmetmi
8. využitie pomôcok
9. poznámky, v ktorých si U zaznamenáva priebeh výučby, či je primeraný počet hodín.
Spracovaný tém. plán predchádza improvizácii a náhodilosti. Odporúča sa zverejniť ho aj žiakom – dozvedia sa, čo sa budú učiť, môžu zbierať materiál, pripravovať pomôcky.

Krátkodobá príprava U – príprava na konkrétnu vyučovaciu hodinu. Formu nestanovuje žiaden predpis. Písomná príprava nie je povinná, no riaditeľ má právo ju žiadať. Krátkodobá príprava vychádza z tématických plánov. U má pritom analyzovať svoju predchádzajúcu prácu, poznať ž. Štruktúra:
1. základné údaje o vyučovacej hodine (trieda, dátum, vyuč. predmet, poradie hodiny v rámci preberaného tém. celku)
2. vypísanie časti preberaného tém. celku
3. pomôcky a didaktická technika
4. výchovno-vzdelávací cieľ
5. priebeh vyuč. hodiny: pri fázach uvedie metódy, pomôcky, otázky pre žiakov atd.
6. uloženie .... tzv. čo bude uložené
7. zhodnotenie a ukončenie hodiny
8. poznámky
Podrobná príprava usmerňuje prácu U, poskytuje prehľad o práci. Dôležitá je spolupráca s inými U (aby nedochádzalo k preťaženiu žiakov pred polrokom atd.)
 
Tvorivosť v práci U – tvorivosť spočíva už v tom, že U si projektuje svoju činnosť a činnosť žiakov. Nepracuje podľa schémy, ale svoje pôsobenie prispôsobuje situácii. Po skončení vyučovacej hodiny analyzuje jej priebeh a výsledky, vyvodzuje závery. Sebavzdeláva, hľadá progresívnejšie metódy a formy práce. Spolupráca s rodičmi, s ostatnými učiteľmi. Skutočne tvorivý U neustále tvorí tzv. hľadá podnety pre svoju prácu a je schopný sa vyrovnávať s neočakávanými situáciami. Tvorivosť U sa prejavuje v úrovni vedomostí jeho žiakov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.2)

Učebné poznámky z pedagogiky

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Sústava PG vied 388 slov
Slovenčina Pedagogika a vedy 854 slov
Slovenčina Humanizácia a demokratizácia 456 slov
Slovenčina Kresťanská škola 104 slov
Slovenčina Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém) 287 slov
Slovenčina KEMSAK 107 slov
Slovenčina Uplatňovanie humanistických princípov vo vzdelávaní a výchove postihnutých detí 394 slov
Slovenčina Modernizácia obsahu vzdelávania 225 slov
Slovenčina Alternatívne školstvo – AŠ 270 slov
Slovenčina Hlavné princípy alter. systému Rogersa 3655 slov
Slovenčina Charakteristika vyučovacích koncepcií 1876 slov
Slovenčina Prvotnopospolná spoločnosť 535 slov
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku 287 slov
Slovenčina Začiatky pedagogickej teórie v Grécku 1517 slov
Slovenčina Pedagogické smery 20. storočia 297 slov
Slovenčina Pedagogický systém Johna Locka 377 slov
Slovenčina J. J. Rousseau 444 slov
Slovenčina Johann Heinrich Pestalozzi 519 slov
Slovenčina John Friedrich Herbart 377 slov
Slovenčina Vyučovací proces 751 slov
Slovenčina Obsah vzdelávania (OV) 2782 slov
Slovenčina Vyučovacie zásady 1008 slov
Slovenčina Didaktická analýza učiva 1918 slov
Slovenčina Klasifikácia vyučovacích metód 1225 slov
Slovenčina Význam J. A. Komenského 1776 slov
Slovenčina Vyučovacie prostriedky 4789 slov
Slovenčina Hodnotenie vo výchovno-vzdelávacom procese 3627 slov
Slovenčina Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov 3037 slov
Slovenčina Didaktické formy, vyučovacia hodina a jej štruktúra 2660 slov
Slovenčina Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie 1824 slov
Slovenčina Význam kresťanských pedagógov 1661 slov
Slovenčina Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie 2591 slov
Slovenčina Význam správnej výchove 1862 slov
Slovenčina Významní pedagógovia v slovenských dejinách 2127 slov
Slovenčina Pedagogický výskum, cieľ, druhy 1797 slov
Slovenčina Vzťah učiteľ – žiak 1391 slov
Slovenčina Aktivizácia a motivácia žiakov na vyučovaní 841 slov
Slovenčina Výchovno - vzdelávací proces v kresťanskej škole 712 slov
0.022