Význam J. A. Komenského

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: kajka
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 776 slov
Počet zobrazení: 13 832
Tlačení: 622
Uložení: 550
Historický význam J. A. Komenského a jeho prínos pre pedagogiku.
 
Na Slovensku vznikli 2 univerzity:
 
- 1635 - Trnavská Univerzita mala 2 fakulty: fil. a teologickú. V r.1667 pribudla právnická a 1770 lekárska.
- 1657 - Košická Univerzita mala 3 fakulty: filozofickú, teologickú a právnickú.
 
Prínos J. A. Komenského: 1. teória výchovy
2. didaktika
3. metodika vyučovania – hl. jazykov
4. učebnice
Školy majú byť dielňou svetla
 
Jeho dielo študoval do detailov Ján Kvačala – informácií o jeho detstve je  málo. Jeho život môžeme rozdeliť do 10 období:   1. (*1592 – 1611)   detstvo a šk. roky
2. ( 1611 – 1614) akadémie
3. (1614-20)  činnosť a pôsobenie Přerove a Fulneku
4. (1621-1628)  život v ilegalite
5. (1628 -1641) prvý pobyt v Lešne
6. (1641 – 1648) cesta do Anglicka a práca pre Švédsko
7. (1648-1650)  druhý pobyt v Lešne (PL)
8. (1650 – 54) činnosť v Uhorsku, v Blatnom potoku
9. (1654 – 1656) tretí pobyt v Lešne
10. (1656 - +1670) činnosť a pôsobenie v Holandsku
 
1. Narodil sa 28. 3. 1592 (dnes Deň učiteľov) v okolí Uhorského Brodu.
  1604 – strata rodičov- starala sa o neho teta Zuzana
  1608 – vstup do latinskej školy v Přerove – 3 roky.
 
2. Od roku 1611 študoval v Nemecku na Herponskej akadémii
1613 zahraničná stáť v Amsterdame v Heiderbergu – 1 rok
 
3. 1614 činnosť v Přerove a Fulneku – správca bratskej školy v Přerove a pomocník biskupa
1618 – duch. správca a kazateľ vo Fulneku (vymenovala ho jednota bratská)
upísal sa pedagogickej činnosti
1620 – porážka čes. povstanie na Bielej hore–vplyv–odsťahoval sa so ženou – Bílá Třenošná
 
5.  1628 býva v Poľskom Lešne – zač. činnosti a pôsobenia (trvalo 42 rokov) – zač. aktívnej tvorby. Prvý projekt: Česká didaktika – predzvesť k napísaniu diela Didaktika Magna – Veľká didaktika – o učebniciach.
- hodina má mať 45 minút + prestávka, rozdelenie tried. Presné UP, aby žiaci mali všeobecný prehľad, najskôr sa majú učiť vedám, potom cudzí jazyk.
- škola hrou – dielo Škola hrou.
Didaktika – určité zásady odvodené zo zákonov prírody:
  „Príroda nerobí skoky, ale ide napred postupne.“
-  zavedenie vyuč. hodiny, čas treba rozdeliť, jeden U, jeden predmet
„Žiak je v škole dovtedy, kým sa nestane morálnym, vzdelaným človekom.“
 
Roku 1631 – zlá spoločenská politická situácia.
 
Labyrint sveta a raj srdca – názory na politickú situáciu
1632 – Informatórium školy materskej – 1. teoretický spis, kde bol konkrétny cieľ, obsahy, výchova detí v predškolskom veku. Aktivizovať deti pomocou hier. Vybudovať u detí vzťah k prírode.
Dveře jazyku otevřené – učebnica latinčiny.
Záver jeho pôsobenia 1633 – dielo Vestibulum
 
6.  Po prvom pobyte v Lešne cestoval do VB – r. 1641 – prišiel na pozvanie parlamentu. chcel tam objasniť pansofické názory (Pansofia – vševeda), ktoré mali pomôcť k reforme školstva.
Švédsko – tu sa usadil na dlhší čas.
Pracoval na rôznych učebniciach ako Didaktika analytická – metodický postup, teória vyučovania jazykov.
 
7.  Opäť sa vracia do Lešna 1648 – 1650 – nevyznačil sa veľkou aktivitou.
Obdobie krízy – osobná a rodinná
Po tretí raz sa oženil
 
8. Od r. 1650 odišiel do Uhorska, kde si všetko vynahradil – aktívne pôsobenie
Usadil sa na Blatnom Potoku.
Svoju aktivitu začal prednáškou o vzdelávaní ducha – Reč o vzdelávaní ducha.
Ďalšie práce:  Zákony školy dobre usporiadanej – organizácia školy
    Orbis Pictus (svet obrazov)
Škola hrou – ucelený prehľad, obrázky doplnené textom. Základy jazykového vyučovania, pamäti, pochopenie.
V roku 1652   Všeobecná porada o náprave vecí ľudských – pansofické zameranie.
Mala 7 častí: 1. PANPÉDIA – vševýchova
2. PANEGERSIA - všepovzbudenie - výzva k reforme o spoločnosti
3. PANAUGIA – všeožiarenie - metodika
  4. PANSOFIA - vševeda - najrozšírenejšia časť
  5. PANGLOTIA - všemluva - medzinárodná reč - návrh
  6. PANPORTÉSIA - všenáprava - politika
7. PANTÉSIA - vševýzva - výzva k všeobe. reformám – záverečné zhrnutie
10.  Roku 1656 – poľské vojská vypálili Lešno, Komenský stratil dokumenty, ktoré mu spálili. Odiešil do Hamburgu – dielo Skáza Lešna – záverečné dielo. Postoje k tejto hroznej situácii, ktorá sa udiala v Lešne.
Posledné obdobie – Holandsko (1656 – 1670) – práca – súhrn spisov
Veškeré spisy didaktické – 4 časti:
  1. všeobecné Práce z Lešna
  2. vš. Práce zo Švédska – Elpingu
  3. Práce z potocké (Uh)
  4. Nové práce amsterdamské
 
Choroba - zomrel 15. 11. 1670 (78 rokov) pochovaný o týždeň v Nardene.

Ján Ámos Komenský (1592 – 1670)

  Komenský je jedným z najvýznamnejších osobností v oblasti pedagogiky. Svojimi učebnicami spisovateľsky a s tvorivým nadšením veľmi výrazne ovplyvnil školstvo vtedajšej doby.
  Narodil sa 28. 3. 1592 v Uhorskom Brode v Čechách, študoval v Nemecku a potom bol v cirkevnej a školskej službe ako učiteľ a neskôr ako kňaz, biskup a spravovateľ školstva. V učebnici Svet v obrazoch spojil množstvo materiálu, hĺbku a jednoduchosť, kde pri vyučovaní systematicky používal obrázky.
Najdôležitejšie Komenského dielo je Didaktiaka Magna (1628/32). Výchovným otázkam raného detstva sa venuje dielo Informatórium školy materskej (1628/31).
Komenský chápe svet v najhlbšom zmysle ako labyrint, nie je mu vlasťou, ale prípravou na druhý svet.
Pansofia – veda, ktorá všetko obsahuje.
  Prostredníctvom všeobsahujúcej predstavy poriadku všetkých vecí, prostredníctvom výchovy a vyučovania, prostredníctvom zvádzania ľudstva k pochopeniu jednoduchosti a spojitosti vytvoriť za sebou nasledujúce štyri zariadenia:
1. univerzálne učebnice – kompendiá, encyklopédie („fakle“ svetla)
2. univerzálne školy („svietniky“ svetla)
3. univerzálne kolégium – učencov a duchovných pastierov, t.j. svetovú akadémiu učencov („služobníctvo“ svetla)
4. univerzálnu jednotnú reč („olej“ svetla)
 
Najmä druhá myšlienka robí z Komenského veľkého pedagogického mysliteľa storočia.
  Výchove sa treba venovať s najväčšou starostlivosťou, podľa najrozsiahlejšieho plánu a už od najútlejšieho detstva. Preto navrhuje plán výchovy a vzdelania od prvého roka života a všetkých chce vychovávať rovnakým spôsobom a viesť k plnej ľudskosti.  Z každého človeka sa stane človek ak ho budeme chrániť od skazenosti a vychovávať správnou metódou. Komenský si vysoko cení vzdelanosť, základ každej výchovy. Dôraz kladie nielen na dobrotu, láskavosť, ale aj na to, čo je ľudskej povahe všeobecné, rovnaké.
  Výchova musí zahŕňať tri oblasti. poučenie alebo vzdelanie, mravnosť a bohabojnosť. Platí princíp usporiadanosti. Pre vyučovanie a prácu sú najlepším časom ranné hodiny. Dôležité je správne porade. Vyučovanie má vychádzať zo skúseností dieťaťa, z názorného pochopenia veci alebo aspoň jej obrazu, a až potom sa má o veciach učiť rozprávať. Cesta poznania vedie od participujúcich zmyslov (1) cez pamäť (2) a jasné pochopenie až k zovšeobecnenému postupnému pochopeniu (3) a nakoniec úsudku (4). Za potrebnú považuje dôkladnú prácu.
  Komenský kladie dôraz najviac na mravnú výchovu a upozorňuje na to, že práve mravné konanie sa nedosiahne slovami alebo poznaním, ale len samotným mravným konaním. rozhodujúce sú vzory a disciplína. Vzdať sa telesných trestov pokiaľ je to možné. Výchova ducha a mravná výchova stoja v službe obrátenia sa človeka k bohu. Podľa JAK je náboženská výchova srdcom celej pedagogiky. Človek má život chápať ako púť, božské povýšiť nad všetko pozemské a oddať sa do samotnej Božej vôle.
 
  Učebný plán je prejavom inklinácie doby k všestrannému plánovaniu a k odvodzovaniu z prírody. Komenský vybudoval pre školu jednotnú štruktúru.
 
Celkovú výchovu člení na štyri stupne – vždy po šiestich rokoch života:
 
1. detstvo ( 1-6 rokov) materská škola, myslí tým vedomú, plánovanú materskú výchovu, o ktorú je potrebné sa snažiť v každej rodine. Ide tu o cvičenie vonkajších zmyslov a o obrátenie sa k predmetom, ktoré na ne pôsobia.
 
2. chlapčenské roky (7 – 12 rokov) – školy s materinským jazykom, ktoré sú určené pre všetku mládež oboch pohlaví, kde sa cvičia najmä vnútorné zmysly, obrazotvornosť a pamäť. Chce, aby vyučovanie trvalo iba 4 hodiny denne.
 
3. obdobie mladosti (13 – 18 rokov) – mládež mužského pohlavia, ktorá sa chce vyučiť remeslu ide do latinskej školy, ktorá má byť v každom okresnom meste. Vyučovanie sa zameriava najmä na hlbšie pochopenie toho, čo vnímame zmyslami, a čo si pevne uchovávame vo fantázii a pamäti. je tu snaha osvojiť si cudzie jazyky a sedem slobodných umení. Široký priestor sa ponecháva reáliám. Každé predpoludnie začína bohoslužbou.
 
4. mladícke roky (19- 24) – vysoká škola má byť v každej provincii. V tomto čase je povinnosťou pestovať vôľu a úsudok. Nad vysokou školou by malo stáť napokon všeobecné spoločenstvo učencov (rada učencov sveta). Školy majú byť dielňou svetla.
 
Koncepcia Komenského pedagogiky a školskej organizácie
  Koncepcia Komenského pedagogiky sa zakladá na téze „omnes – omnia – omnino“ , dôraz v nej kládol na zľudovenie a sprístupnenie vzdelania pre všetkých ľudí. Išlo tu aj o pasnofickú šírku vzdelávania, aby sa všetci ľudia vzdelávali vo všetkom, čo je pre život podstatné. Komenský budoval ideu permanentnej a dynamickej výchovy po celý život, tzv. celoživotnú kultiváciu človeka, univerzálne vzdelávanie ako celoživotný proces, vrátane začiatkov dnešnej andragogiky.
 
Pedagogiku Komenského možno rozdeliť na: všeobecnú teóriu výchovy, opierajúcu sa o filozofiu výchovy
    didaktiku
    špeciálnu metodiku jazykového vyučovania
    učebnice
    návrhy na organizáciu školstva, vrátane riadenia školstva.
 
Štúdium prvého radu sa má sústreďovať na podstatu vecí a javov ako na základ budúcich múdrostí. Úspech výchovy je však podmienený správnym spájaním základu so štúdiom druhého radu, kde sa takisto na základe sprístupnenia chápania začína podrobnejšie a doplňujúce skúmanie ďalších vecí a javov. K týmto druhom štúdia pripojil tzv. studia tertiaria – odpočinok hry.
 
Odkaz J. A. Komenského
 
2 hlavné diela: Veľká didaktika
Všeobecná porada o náprave veci ľudských (začal sa skúmať ako pedagóg) v 18. st. (dovtedy nebola významná) – potom sa ním zaoberal F. Palacký (ČR) a J Kvačala (SR).
 
Priniesol mnoho prvkov do pedagogiky. Obdobie 16 – 17. storočia vznik vyučovacej hodiny.
 
Celá organizácia vyučovania:
1. žiaci majú byť prijatí do školy v rovnakej dobe
2. žiaci majú byť rozdelení do tried
3. koľko je tried toľko má byť oddelených tried
4. vyučovacie v triede majú byť žiaci 4 hodiny
5. každá hodina musí mať svoj cieľ a náplň
6. v určitú dobu musí každý zaujať svoje miesto
7. ak U niečo hovorí, všetci žiaci ho musia počúvať
8. po hodine – prestávka
Je dôležitá forma aj organizácia hodiny.
4 podmienky vyučovania  1. stálu triedu so stálym a nemenným počtom žiakov
2. pevne stanovená doba vyučovania
3. dôsledné striedanie vyučovania s prestávkou
4. U by mal pracovať s celou triedou.
Názor na štruktúru vyučovacej hodiny:
  1. začiatok – motivačná etapa – najdôležitejšia pre vytvorenie atmosféry
  2. pokrok
  3. dokonalosť
Názor na spôsob vyučovania: pripisuje veľký význam vysvetľovaniu
„krutý je U, ktorý žiakom prácu nevysvetlí“
Učebnice a práca s nimi – dôležitý zdroj vedomostí
 
Preverovanie vedomostí - každú hodinu, každý deň, týždenne, mesačne, štvrťročne a na konci roka
 
Názor na U a riaditeľov škôl:  Učiteľ  - má klásť dôraz na názornosť
- má pozornosť venovať každému
- priateľ žiaka (viesť ho a mať ho rád)
- príprava na vyučovanie
  O riaditeľoch škôl: - srdce a duša školy
- zachovanie školských zákonov
- autorita pre všetkých
- jeho sú všetky triedy (nemá triednictvo)
- sú žiakmi v živom kontakte, má poznať každého žiaka
- zastúpiť neprítomného učiteľa
- žiada, aby osobným príkladom podnecoval kolegov a žiakov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Učebné poznámky z pedagogiky



Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu