Štvrtok, 23. februára 2017, meninyRoman, Romana, zajtra Matej
Dnes prezretých 1730 študentských prácOnline: 627 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Vyučovacie prostriedky

Autor: Dievča kajka (21)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4789 slov
Počet zobrazení: 4930
Tlačení: 195
Uložení: 222
Vyučovacie prostriedky, ich modernizácia, používanie didaktickej techniky na vyučovaní. Použitie didaktickej techniky pri výchove a vzdelávaní  detí s poruchami učenia.
 
Učebné pomôcky a didaktická technika vymedzenie pojmov, rozdelenie
Všetky javy a objekty sveta nemôžu byť priamo sprítomnené iba slovne, opisom. U siaha preto po takých prostriedkoch, ktoré „približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité. (Cipro, 1977)
Tieto prostriedky sú nositeľom učiva, nazývajú sa učebné pomôcky (UP).
 
Učebné pomôcky – prostriedky, ktoré slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie učiva.
V niektorých prípadoch sa UP môžu uplatniť len prostredníctvom rozličných zariadení, prístrojov – didaktická technika (DT)
 
Didaktická technika – plní tieto isté úlohy a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení – filmu, zvukového prístroja a pod.
 
  VP, UP, DT sa realizujú v určitých priestoroch, vo vyučovacích interiéroch: školy (makrointeréry), učebne (mikrointeriéry). Rozdelenie materiálnych prostriedkov
  VP UP
DT
vyučovacie  makrointeriéry
mikrointeriéry
DT a ňou sprostredkované UP – Technické vyučovacie prostriedky TVP
 
Petrík (1993) vyčleňuje tieto základné skupiny UP:
 
Reálnepôvodné predmety (prírodniny v pôvodnom stave – nerasty, živočíchy, rastliny, upravené preparáty) – výrobky v pôvodnom stave (vzorky polo/výrobky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela), upravené výrobky.
 
Modelytrojrozmerné pomôcky – zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie (pr. modely plošné, funkčné, stavebnicové).
 
Dvojrozmerné zobrazenia – sprístupňujú javy a predmety v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení
prezentované priamo (nástenné obrazy, schémy, fotografie, diagramy, mapy a pod.
pomocou didaktickej techniky (veľkoplošné diapozitívy – priesvitky premietané pomocou spätného projektoru, diapozitívy, rôzne statické alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku premietané alebo zobrazované pomocou rôznych typov projekčnej techniky, televízie, výpočtovej techniky a pod.
Zvukové pomôcky alebo zvukové záznamy realizované:
mechanicky (gramof. platne),
opticky (film),
magnetickou stopou (magnetofónový zázn., videozáznam)
digitálne (CD–kompletný disk, počítač. program pre akustický výstup a pod.)
Textové pomôcky s grafickým zápisom slova prezentované ako  učebnice a učebné texty,
pracovné materiály (pracovné zošity, návody na meranie a pokusy, zbierky úloh, tabuľky, atlasy a pod.)
doplnková a pomocná literatúra.
Relácie a programy sprostredkované didaktickou technikou:
reálne (diafónové, r. v školskom rozhlase, videoprogramy, r. v školskej televízii, teletext a pod.
programy (software pre počítače, programy pre vyučovacie stroje a pod.
Špeciálne pomôcky – špecifikujúci charakter jednotlivých vyučovacích predmetov, (experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií, pracovné pomôcky ...)
 
Podľa spôsobu práce sa pomôcky delia:
demonštračná – používa U na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy
žiacke – používajú jednotlivý žiaci alebo malé skupiny žiakov, pri individuálnej práci
 
Podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti (Čiperová 1982):
Reálne   - pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod,
- upravené objekty (stroje v reze)
Predmetné zobrazenia reálií (modely, diapozitívy, filmy, videozáznami, fotografie, obrazy)
Schématické zobrazenia (schémy, diagramy, grafy, tabuľky), ktorých zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v  určitom (pr. priestorovom alebo časovom) členení.
Symbolické znázornenia a vyjadrenia poznatkov o objektoch skutočností, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod. a umožňujú slovný opis spôsobov poznávania, vyjadrovania výsledkov, myšlienkové operácie.
 
 
DT možno rozdeliť do týchto základných skupín (Petrík, 1993)
 
Zobrazovanie plochy
– tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové,.. )
- plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu – difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (pr. prenosné zariadenie pre dennú projekcie DIAFLEX)
 
 
Projekčná (premietacia) technika
-zariadenie pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia napr. adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky)
-zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory),
-rôzne pomocné zariadenia ( prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod)
Zvuková technika
gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače). Niektoré tieto prostriedky sú integrované do školských rozhlasových ústrední alebo do jazykových laboratórií)
Televízna technika
súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam reprodukcia televízneho obrazu – videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomoc. zariadení.
Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií
(videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej tech. )
 
Delenie UP a DT podľa ľudských zmyslov, na ktoré pôsobia:
auditívne – sluchové (gramofón - DT), gram. platňa (UP), magnetofón a m. páska (DT)
vizuálne (zrakové) – učebnica, fotografia, výkres, projekt
taktilné (hmatové) – reálie, modely
audiovizuálne (zvukovo-zrakové) – televízor (DT), televízny program (UP), film, videomag.
 
Ak sa vo VP používa súčasne viac ako 2 TVP (t.j. média – napr. učebnica, reálie, diaprojektor) hovorí sa o multimediálnom vyučovaní, multimédium – v 1 zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audivizuálne prostriedky a počítač).
 
Technické vyučovacie prostriedky:
1. zobrazovacie premietacie plochy: tabule, panely, premietacie plátna a pod.
2. vizuálne: spätný projektor(DT), priesvitky(UP), diaprojektor(UP), diapozitív (DT)
3. auditívne: magnetofón, gramofón a pod,
4. audivizuálne: diafón, videotechnika, film
5. vyučovacie stroje: jazykové laboratóriá, trenažéry
6. zariadenia na reprodukciu textov a obrazov: kopírovacie stroje
7. masovokomunikačné prostriedky: verejná televízia, rozhlas
8. výpočtová technika: mikropočítače, počítačové siete a pod
9. vedecko – informačná technika: mikrofiše pod
10.  učebnice (aj doplnkové texty)
11.  aparatúra priestorového obrazu: stereoprojektory, holografia
 
Funkcie a požiadavky kladené na DT a UP
 
podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:
  10 % - čítaného
  20 % - počutého
  30 % - čo vidí v podobe obrazu
  50 % - vidí i počuje súčasne
  70 % - vidí, počuje, aktívne vykonáva
  90 % - k čomu dospel sám vlastnou skúsenosťou
 - čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia.
 
Použitie UP a DT vo VP súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský – sformuloval zlaté pravilo pre U:
 
“Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné. A teda veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, voňajúce čuchu, ochutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, ak sa niečo môže vnímať naraz viacerými zmyslami, nech sa to predloží viacerým zmyslom” (Komenský 1984)
 
UP a DT uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia, môžu zintenzívniť motiváciu ž. UP, DT – majú nezameniteľné miesto vo všetkých etapách VP
Funkcie UP a DT: motivačná, spätná väzba, informačná, precvičovacia, aplikačná, kontrolná, výchovná, rozvíjajúca, racionalizačná.
Tvorba, výber, použitie UP a DT by mali vychádzať z cieľov VP, učiva, rešpektovať didaktické  zásady, pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy. Svoju úlohu plnia DT a UP lepšie, čím viac zmyslových orgánov a umožnia zapájať do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, kt. vedeckú úlohu zohráva (zatiaľ) učebnica. V tomto spočívajú didaktické požiadavky na tvorbu, výber, používanie UP a DT. Potrebné rešpektovať pri tvorbe, výbere používaní aj požiadavky:
  ergonomické (prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti U a ž
  estetické (vonkajšia úprava)
  technické (bezpečnosť, spoľahlivosť)
  ekonomické (prístupná cena)
Ideál UP a DT - pedagogický a technický efekt čo najväčší a náklady na výrobu a prevádzku čo najnižšie. UP a DT sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti VP.
 
Petlák – FUNKCIE
informatívna – informujú a plnia funkcu spätnej väzby tzv. informujú žiaka o tom ako chápe učivo
  formatívna – rozvoj tvorivej činnosti ž, rozvoj zmyslových poznávacích procesov
inštrumentálna – pomôcky sú určitým “nástrojom”, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti, návyky
motivačná
systematizujúca – VP prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému
názorná – VP pôsobia na zmysly – ž. získava konkrétnejšiu predstavu o tom čo sa učí
sú zdrojom a nositeľom informácii
racionálna a ekonomická – urýchľujú a uľahčujú proces učenia
uľahčujú prechod od teórie k praxi
podporujú samoštúdium
 - k tomu je potrebná dokonalá činnosť U, jeho ped.- psych. spôsobilosť, tvorivosť a pod.
 
Technológia vzdelávania
(v najužšom chápaní) považuje sa za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní, a v najširšom chápaní za vedu zaoberajúcu sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov.(raz sa považuje za samostatnú pedag. disciplínu, inokedy za hraničnú či interdicsiplinárnu vedu), v podstate sa považuje za didaktickú, (ale západné krajiny didaktiku v zmysle nášho chápania nepoznajú).
 
Učebnicanajdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský – vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (svet v obrazoch), sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc (napr. obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice – jasné, presné, prehľadné.
Učebnica má byť primeraná schopnostiam ž, pre každý vyučovací predmet má byť 1. učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus, rozsah uč. nemá byť veľký atď. (Komesnký, 1984). 
Podľa Zujeva (1986) uč. má spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevnie a sebakontroly, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyuč. cieľov, rešpektovať didakt. zásady. Funkciu textu niektorých vyuč. predmetov môžu byť aj obrázky. Text by mal byť zrozumiteľný, presný, jasný, stručný, primeraný žiakom, výrazný, dostatočne názorný, emocionálny, zaujímavý, pútavý.
 
Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc (57 %).
základný text (fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá )
dopĺňajúci text – slúži na  upevňovanie a prehĺbenie učiva zákl. textu (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky,..)
vysvetľujúci – používa najmä pri samostatnom štúdiu ž (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky)
aparát organizácie  osvojovania – zložka učebnice, kt. úlohou  - stimulovať, usmerňovať poznávaciu činnosť ž (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou – pr. označenie, druh písma)
ilustrovaný materiál – má zintenzívniť poznávací, estetický, emocionálny vplyv na ž. (obrázky, fotografie, pictogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list a pod)
orientačný aparát (vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy),
motivačný úvod – na začiatku každej kapitoly
zhrnutie učiva
mal by nasledovať autotest (jeho výsledky vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše). Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného (napr. typom písma), úvod učebnice (zameraný na motiváciu žiaka), rôzne ponukové katalógy, v ktorých sa okrem učebnice pre žiaka ponúkajú:  
učebnica upravená pre U,
odborné pomôcky pre U, pracovné zošity pre žiakov,
videoprogramy pre ž, U,  testovacie programy pre osobné počítače – niekoľko tisíc testovacích úloh
 
HODNOTENIE UČEBNÍC (metódy hodnotenia):
 
1. Experimentálne (pomocou ped. experimentu – experimentačná trieda), expertné a štatistické metódy hodnotenia kvality učebníc
2. Expertné – hodnotí sa primeranosť, metodic. spracovanie, zaujímavosť, zložitosť (a pod) učebníc na základe výrokov skupín – expertov, učiť – pomocou škály +2, +1, 0, -1, -2 – vhodné je do dotazníka zaradiť otvorené otázky (napr. čo sa vám na učeb. najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?) a požiadať o konkrétne pripomienky.
3. štatistické metódy – skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu – napr. na 1 vyuč. hodinu), meria obťažnosti (jazyková a obsahová zložitosť pre potencionálneho čitateľa) učebného textu.
- zisťuje sa aj čitateľnosť textu, učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. (st. žiaci – mali by používať pri štúdiu i monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a pod. použitie internetu
 
Komenského „trojumění obecné“ – zahrňujúce činnosť rozumu, jazyka a ruky – je to potrebné rešpektovať,
senzomotorický názor – úpravy učeb. pomôcok (2-4) ž., aby s nimi mohli aj narábať.
interiorizácia (zvnútornenie) – musí mu predchádzať vonkajšia činnosť
Nič neovplyvní výsledok VP tak negatívne, ako nedostatok materializácie (tam, kde materiálna činnosť z nejakých dôvodov nie je možná, vykonávajú činnosť v materializovanej podobe t.j. manipulovanie s náhradami predmetov – obrazmi, schémami, mapami, diagramami, tabuľkami a pod) význam najmú pri technických a prírodných predmetoch. UP nemá mať U len na ukazovanie, ale má ju používaj aj ž!!!
 
Vyučovanie pomocou počítačov – počítače budú zakrátko ovplyvňovať náš každodenný život. Výpočtová technika – ňou riadenie školstva, školy, riadenie VP učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi, počítačom (plánovanie VP) riadené vyučovanie.
Výroky žiakov: Počítač na mňa nekričí, keď neviem a nerobí protekciu. Počítač sa ku mne správa priateľsky a nedáva najavo, že je niečo viac ako ja…
Počítače umožňujú U znásobiť jeho sily a schopnosti, objektivizujú hodnotenie žiakov a umožňujú individualizáciu vyučovania. Výpočtovú techniku možno efektívne uplatniť vo všetkých fázach VP (motivácia ž. aktualizácia prv osvojeného učiva, pri osvojovaní nového učiva, jeho upevňovanie, prehlbovanie, preverovanie (D. testy), hodnotení ž, pri ich domácej príprave, spätnej väzbe), rôzne diagnostikovanie ž. (postojové škály, testy osobnosti, DT – neklasifikujú sa), umožnenie tvorivosti ž, (napr. výtvarná, hudobná oblasť),
programové vyučovanie – počítač zastupuje U vo všetkých fázach VP – vytváranie počítačových vyuč. systémov – sietí. Výhody používania počítačov vo VP: individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas), motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania), objektívnosť hodnotenia žiakov.
Nevýhody:
- zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy, príp. digitalizácia)
- zníženie socializácie ž (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovor. reči)
- absencia priameho  pozorovania
- problém rozvoja ž. v afektívnej oblasti (najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému)
- problémy s rozvojom tvorivosti
- znevýhodnenie dievčat
- zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač)
Počítač môže dať ž nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.
 
Programové vyučovanie – B. F. Skinner
 
Učivo sa rozloží na rad postupných logicky na seba nadväzujúcich krokov – jednotiek učiva, ktorými ž. postupne prechádza (v každom kroku sa od ž. požaduje vnút. i vonk. aktivita -písanie a pod). PV – priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje ž. na ďalšie učenie.
Postupnosť krokov, jednotiek – vyučovací program (zásada malých krokov, zásada aktívneho reagovania – ž sa lepšie učí, ak je aktívny, z bezprostredného upevňovania – spätnej väzby, overovania, kontroly, z individualizácie – rešpektovanie individ. osobitostí žiaka, najviac jeho schopností, nadania, rýchlosti z hodnotenia a vylepšovania programu – p. sa ustavične preveruje v praxi (zisťuje sa, čo robí ž. problémy a pod)
3 hlavné druhy vyučovacích programov:   lineárny – tvorca B. R. Skinner
vetvený – tvorca N. A. Crowder
zmiešaný program – kombinácia 1+2 Sheffieldsky program.
Programy boli najprv použité v učebniciach – tzv. programové učebnice boli rozsiahlejšie ako klasické, žiaci ich mali na jednorázové použitie, vpisovali so nich riešenia. Programy sa začali prezentovať pomocou tzv. vyučovacích strojov. Ale boli drahé, komplikované, poruchové, v praxi sa veľmi nezaužívali. Zásluha prog. vyučovacia – zrod súčasných modernizačných trendov v pedagogike, dôraz na samostatnosť, aktivitu učebno – poznávacej činnosti ž, výber optimálnych spôsobov na dosahovanie cieľov, permanentná spätná väzba, na základe nej zefektívňovanie vyučovacích prístupov.
Program pre program. vyuč. postupnosť elementárnych krokov (úvodná informácia o programe, protestuje – overuje, či ž má dostatočné vedomosti a zručnosti potrebné k osvojeniu nového učiva, elementárne vyuč. situácie, usporiadané lineárne, vetvene, zmiešane, záve – posttest – overuje osvojenie si učiva)
 
Využitie videotechniky vo VP
videotechnika – súbor vzájomne funkčne prepojených elektronických, optických a elektromechanických zariadení slúžiacich na snímanie, režijné spracovanie, záznam a súčasnú reprodukciu zvukových a obrazových informácií (monitor, videokamera, magnetoskop (videorekordér, videomagnetofón) – umožňuje nahrávať a prehrávať obraz prostredníctvom videosignálu, prídavné zariadenia – strihanie, kombinovanie, nadväzovanie obrazov prostredníctvom videosignálu, prídavné zariadenia – strihanie, kombinovanie, nadväzovanie obrazov, play back, rôzne filmové triky  a pod  (strihová, režijná jednotka), mixážny pult, mikrfóny, zosilňovače, ďalšie monitory, záznamové zariadenia), káblové rozvody). – premietanie filmov, diapozitívov, diafilmov, názorný materiál (obrázky, fotografie, výkresy, schémy), texty z časopisov, kníh, záznam televízneho vysielania, videokamerou – snímať premietať možno: laboratórne pokusy, exkurzie, vyučovacie hodnotenie.
Videotechnika – môže nahradiť epiprojektor, diaprojektor, diafón, filmovú premietačku, spätný projektor.
Výhody: operatívnosť – (bezproblémové využitie),
jednoduchosť,
opakovateľnosť,
efektívnosť,
skladovateľnosť,
modulovosť (možnosť spolupráce jednotl. prvkov videotechniky (magnetoskop – tlevízny prijímač: prehrávanie videoprogramu, televízny prijímač – magnetoskov: záznam videoprogramu, videokamera  vnútorný TV rozvod – televízny prijímač: (živé vysielanie, beseda, demonštrácia, pokusov, snímanie textov a pod)
Výstupom videotechniky – videoprogram (je tiež UP) vyššie uvedené prvky videotechniky (monitor, kamera, matnetoskop atď) – DT
Ak videoprogram spĺňa niektoré z funkcií VP: vzdelávaciu, výchovnú, rozvíjajúcu (alebo súčasne niekoľko funkcii) – didaktický (vyučovací) videoprogram ( ich dĺžka by mala byť 0,5 – 20 minút) – dlhší čas problém udržať pozornosť ž. DV možno použiť vo všetkých fázach VP, zvlášť vhodné, ale učivo treba viackrát opakovať, keď sú javy ťažko realizovateľné, keď treba procesy a javy analyzovať a pritom niekoľkokrát opakovať.
 
Podľa logickej postupnosti VP  delíme DV:
a) motivačný (nemal by byť založený na negatívnej motivácii zastrašovaní ž.)
b) expozičný – slúži na sprístupňovanie a osvojovanie učiva žiakom (vytváranie predstáv, spoznávanie, chápanie, zapamätávanie faktorov, javov, procesov, vzťahov medzi nimi – inštrukčný videozáznam, vykladaný – prednáškový), videosimulátor, ilustračný videoprogram
c) fixačný videoprogram – na upevňovanie a prehlbovanie učiva, jeho systematizáiu, utváranie zručnosti (v. ako expozícia prípadných štúdií – názorne ukazuje prípad, udalosť, ktorá sa mohla stať, nakoniec – úlohy pre ž videoexkurzia – umožňuje ž. poznávať objekty, javy a procesy priamo v príslušnom prostredí a v typických podmienkach)
d) examinačný videoprogram – slúži na prezentáciu didaktických testov
 
Tvorba videoprogramov
1. literárna príprava – zahŕňa spracovanie literárnej predlohy (námetu), lit. scenára (obrazy, zábery? príp. technického (režijného) scenára, rozsah lit. predlohy býva 2 – 5 strán formát A4.
Literárny scenár sa zvykne písať na formát  do 2s stĺpcov (v ľavom – popis jednotlivých záberov, obrazov z hľadiska obsahu, uvádza sa príslušný dej, schémy, kresby, v Pravom – uvádza sa druh ozvučenia pr. rozhovor, komentár, hudba.
Lit. scenár spracováva obyčajne režisér spolu s odborným poradcom, technický (režijný) scenár – prepis lit. scenára do „televízneho“ jazyka, A4, 2 stĺpce (vľavo – obraz, vpravo – vzuk) + podrobný opis jenodtl. činností. T. spracováva režisér sám, príp. v spolupráce s kameramanom, zvukárom.
2. natáčanie – vlastné snímanie pripraveného videoprogramou – dôležitá je včasná a správna príprava všetkých rekvizít (napr. rozmiestnenie lavíc, učebné pomôcky, osvetlenie, mikrofón)
3. dokončovacie práce (podrobnejšie pozri didaktická technika a videotechnika, praha, čvut 1989 (strik videoprogramu, ozvučenie, distribúcia, komentár sa spravidla nahráva dodatočne k hotovému a zostrihanému obrazu. Po zostrihaní a ozvučení je to na svete.
Nevýhody videotechniky – pasivita ž. v súčasnosti tendencia zaktivizovať ž. pomocou interakcie – interaktívne video (video – program, kt. ich núti nejakým spôsobom reagovať) Najväčšia možnosť interakcie umožňuje spojenie výpočtovej techniky a videotechniky (osobný počítač so zvukovou kartou a videodiskom (CD- ROOM) tzv. multimediálny počítač – umožňuje názorné individualizované interaktívne vyučovanie podľa osobného tempa žiaka.
 
Odborné učebne – učebňa – miestnosť v škole zariadená účelovým zariadením na vyučovanie
Kmeňová učebňa – v nej sa vyučuje väčšina predmetov určitej triedy školy
Odborná učebňa – určená na vyučovanie určitého predmetu (príp. niekoľkých príbuzných predmetov, strieda sa v nej viac tried)
Špeciálna učebňa – osobitný druh odbornej učebne, je zariadená špeciálnymi zariadeniami a prístrojmi (školské laboratóriá, dielne, telocvičňa)
Intenzifikácia VP môže byť na úkor zdravého telesného a duševného vývoja žiakov.
A možnosť kompenzácie tejto intenzifikácie – utvorenie optimálneho pracovného prostredia a pohody. Ak je utvorený pre určitú premet systém technických vyuč. prostriedkov (UP a DT), je nevyhnutné, aby boli sústredené a trvale umiestnené v 1 miestnosti – učebni, úspora vyučovacích priestorov o 20 %.
 
V odbornej učební je dôležité utvoriť vyvážený systém pracovnej pohody zladený vo všetkých zložkách zrakovej (osvetlenie – zatemnenie, voľba správnych uhlov a vzdialenosti od obrazu, veľkosť písmen a detailov, zamedzenie odrazových leskov na obrazovkách a pod)
akustická pohoda – zrozumiteľnosť reči (priamej i reprodukovanej, sluch sa unaví neskôr ako zrak,
tepelno – vzdušná pohoda – dodržania vhodnej teploty a obnova čerstvého vzduchu vo všetkých ročných obdobiach. (hygienikmi stanovená 4- násobná výmena v normálnej učebni, 6 – násobná v laboratóriu – mechanické vetranie)
ergonomická pohoda – utvorenie kladného vzťahu používateľov k celému pracovnému prostrediu.
 
Odborné učebne – majú byť prispôsobené pre kooperatívne vyučovanie ( 1 miestne posúvateľné stoly, pohyblivé stoličky) pojazdné vozíky pre UP a DT), pohyblivé panely, prenosné premietacie plochy, uloženie DT a UP, …
 
Rádl (1984) – spracoval minimálne požiadavky na odbornú učebňu:

- dĺžka 9 –10 m,
- šírka 6,3 –7,2 m,
- výška 3,3 m
- medzera medzi prac. miestami 0,6-0,7m
- vzdial. prac. miest ž od stien 0,7-0,9 m
- vzdialenosť 1. pracovného miesta žiaka od čelnej steny 2 –2,5 metra,
- veľkosť zadnej uličky 0,5 – 1 m
- priestor pre 1 žiaka – 5 m3
- podlahová plocha pre 1 žiaka – 1,68 m2
- osvetlenie 180 lx
- teplota 20 oC
- hlučnosť 45 db.

Vyučovanie v odbor. učebni umožňuje plnšie realizovať požiadavky pedagogiky, psychológie, školskej hygieny, ekonomiky, erganomiky, vedeckej organizácie práce, bezpečnostnej techniky, zvyšuje motiváciu žiaka i U. Vytvára optimálne podmienky na využitie efektívnych vyučovacích postupov, šetrí čas U.
 
 
Klasifikácia (triedno) učebných pomôcok a didaktickej techniky – Janus a Hapala
 
1. Učebné pomôcky: skutočné predmety
prírodniny – objekty živej prírody (živočíšna a rastlinná ríša)
  a objekty neživej prírody (horniny, skameneliny,..)
preparáty (vypchaniny, kostry, preparáty v tekutinách)
výrobky (skutočné prístroje, náradie, vzorky výroby, polotovary)
 
2. Prístroje  - demonštračné prístroje (na skúmanie a dôkazy prírodných zákonov)
- prístroje na meranie a počítanie (meradlá, váhy, ..)
- prístroje na pozorovanie (lupa, mikroskopy, ďalekohľady)
- súpravy a zariadenia pre frontálne pokusy (žiacke súpravy, súpravy pomôcok pre jednotlivé predmety)
 
3. Zobrazenie:  obrazy, nákresy na tabuľu, nákresy v zošitoch, fotografie, ilustrácie v knihách, nástenky, obrazy na tabuliach, ..
 
4. Symbolické zobrazenia: - nástenné tabule (schémy, grafy, diagramy)
- nástenné mapy, plány
- príručné mapy, atlasy
 
5. Pomôcky na premietanie statických obrazov: - diafilmy a diapozitívy
  - episkopické premietanie
  - ostatné – spätná projekcia
 
6. Pomôcky na premietanie dynamických obrazov:  - nemý a zvukový film
  - televízia
  - videozáznamy
 
7. Zvukové pomôcky: - hudobné nástroje
- gramofón
- magnetofónový záznam
- rozhlas
 
8. Dotykové pomôcky (haptické):   - reliéfové obrazy
  - slepecké písmo
 
9. literárne pomôcky: - učebnice
- školské knihy, slovníky,...
 
10. Didaktická technika so spätnou väzbou:
  - vyučovacie stroje pre programové učenie, repetítory, examinátory, trenažéry
  - výpočtová technika slúžiaca k výučbe
 
Pre úplnosť uvedieme ešte jedno triedenie podľa H. Janusa:
 
Učebné pomôcky sluchové
hmatové (haptické)
čuchové
zrakové
chuťové
 
Didaktická technika
tabule
prístroje na pokusy
prístroje auditívne
vizuálne prístroje 
audivizuálne prístroje
učiace stroje

V súčastnej dobe výpočtová technika ponúka veľa softwarových možností.
 
Didaktické techniky pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia
 
Dôležitá je motivácia k učeniu (s chutí do toho, púl díla hotovo), podpora, povzbudenie dieťaťa.
Stimulačný program (autor Ruben Feuerstien) jeho cieľom je rozvoj kompetencií, aj zmena postoje – navodzuje v dieťati vnútornú potrebu intelektuálnej osobnosti.
Dôležitá zložka SP – bezvýhradné prijatie dieťaťa takéto, aké je, aj s jeho nedostatkami.
V tomto programe je priamo zahrnutá väzba na aplikáciách nových skúseností do bežného života. Rozvoj detských kompetencií sa prejaví i v oblasti sebahodnotenia z toho vyplývajúca schopnosť ovládať svoje správanie. Feuersteinov program učí deti uvažovať, zamyslieť sa, skôr než sa rozhodnú pre nejaké riešenie. Dieťa si má uvedomiť (po absolv. programu), že sa v mnohých smeroch zlepšilo, že sa naučilo čo prv nevedelo.
- zavedenie  Feuersteinovej metódy u detí so špecifickými poruchami učenia (dyslektické a dysgrafické poruchy)
 
Tento stimulačný program obsahuje 15 modulov („inštrumentov“ – tak ich nazýva autor), z nich každý obsahuje sériu úloh. Každá úloha poskytuje základ pre hodinovú učebnú lekciu, doporučuje sa, aby ž mali 3 –5 lekcií týždenne počas 2-3 rokov.
V každom inštrumente je úloha prezentovaná veľmi podobne, i keď je činnosť odlišná a postupne zložitejšia. Na konci každého inštrumentu je uvedený súbor zadaní, pomocou ktorých si U overí, čo sa ž naučili (moduly – I. organizácia, orientácia v priestore, porovnávanie, analytická percepcia, kategorizácia a triedenie, hodinové vzťahy, časové vzťahy, číselné rady, inštrukcie, náčrty, ilustrácie, prechodné vzťahy, orientácia v priestore II, III, reprezentačné schémy, sylogizmy)
 
Rozvoj grafomotoriky ako prevencia
 
deti lepšie píšu, ak sa naučia uvoľniť celé telo, vhodné – skúsiť relaxačné a dychové cvičenia počas vyuč. hodiny: Gymnastika prstov, masáž rukou a prstov, prstová abeceda (určená deťom so sluchovými problémami)
-grafomotorické cvičenia – písanie – uvoľnené veľké tvary (línie) v rôznych smeroch alebo usmernené do oblúkov a závitníc, aj čiary rovné v smere zhora dolu, zľava doprava, šikmé čiary, osvedčuje sa používať veľké pap., fólie, tabule, možnosť písať vo vzduchu, na lavici
-grafomotorické cviky špeciálne zamerané na písanie – cvičí sa jednoťažný pohyb, pohyb ruky zľava doprava, napodobnenie tvarov.
-pri precvičovaní písmen možno zapojiť tvorivosť:
rôzne cviky – napr. ležaté osmičky, cviky s využitím osy súmernosti
cviky oboma rukami
zväčšovanie a zmenšovanie tvarou
uplatnenie rytmu pri písaní  rež – me – dří – ví – na – po – lín - ka
  ská – kal – pes – přes – o – ves
-kvalitné podmienky pre rozvoj začiatočného písania ovplyvňuje i vhodné písacie prostriedky
 
Diktafón ako učebná pomôcka
 
Motto: „Nemusíme všechny deti všemu naučiť, ale môžeme všechny deti učiniť šťastné“
  Prof. Zdeněk Matejek
príklad – práca s diktafónom na špeciálnej škole (po skončení nahrávky – ž majú možnosť si vypočuť svoj výkon), majú radosť zo svojho hlasu – kazeta je poskytovaná i rodičom ž, nevýhoda po čase ž i rodičia nepoznajú svoj hlas.
d sa dá požiť – pri čítaní detí s poruchou dyslexie (pr. čítanie krátkych slov, čítanie krátkych viet, obtiažnych, dvojslabičných slov, atď)
diktafón – možno využiť na matematike – ž dostane diktafón do lavice a vypracúva úlohy kt. mu U hlas diktuje, ostatní robia inú prácu.
-na hodine Prvovky – v 3 roč. žiaci sú s dikt. oboznámení na hod. pracovného vyučovania (s techniku ovládania), vyučovanie s diktafónom – na hod. jazyka – napr. pri písaní diktátu (ž ho píše v miestnosti, kde je sám)
Roku 1996 vydalo OS Dys-centrum Praha Katalóg publikácií pomôcok, počítačových programov vhodných k redukcii špeciálnych porúch učenia, súčasťou katalógu je aj prehľad videoprogramov s tematikou špecifických porúch učenia. (jedná sa hlavne o oblasť českého jazyka, matematiky, oblasť týkajúca sa rozvoja osobnosti, diagnostika SPU, oblasť informatiky).
2. kapitola – súhrn publikácií vhodných pre redukciu SPU
3. kapitola – prehľad pomôcok, cena, stručný popis, navrhnutá možnosť použitia
4. kapitola – oboznamuje čitateľa s počítačovými programami zameranými na nápravu SPU
  + prehľad ďalšej odporúčanej literatúry.
Katalóg – určený hlavne U, pracovníkom PPP a SPC, pre rodičov detí s SPU.
Pri práci s deťmi s SPU, potrebné obnovovať pomôcky a pracovný materiál, aby bola upútaná ich pozornosť, tiež voliť hravé formy učenia.
Katalóg – pomáha pri voľbe týchto pomôcok, materiálov, programov – zvlášť tým, že jasne uvádza oblasť terapie, na ktorú je uvedená pomôcky zameraná.
 
Čítanka pre dyslektikov – jej autorka Zdenka Michalova
 
na 2. stupni, aby sa vzbudil záujem o čítanie, má byť čítanie atraktívne, nemá v dieťati vyvolávať pocit negatívna – autorka sa zamerala na vytvorenie čítanky, kt. by mala využitie pri výuke čítania detí s poruchami učenia v staršom školskom veku. Čítanka má 2 diely, je rozsiahla (môže slúžiť od 6 r. – do konca škols. dochádzky). pr. kresby sú zaujímavé, ale nie príliš nápadné (autorka si totiž uvedomuje, že text nemá byť „přebit“ obrazovým spracovaním, v čítanke – od jednoduchšieho k ťažšiemu (jazyk text i obsah), autorka pracuje s rozdielmi medzi pohlaviami (texty primerané veku), vhodným spôsobom povzbudzujú rast slovnej zásoby. Zaujímavý je vlastný metodický postup – autorka vychádza z tzv. princípu okénka – text je členený grafickým odlíšením jednotlivých slabík, tým sa podporuje plynulosť v čítaní. V doplňujúcich cvičeniach – často zmena písma – na udržanie z dojmu detí a povzbudenie aktivity pravej mozgovej hemisféry – deti sa potrebujú naučiť reagovať na rôzne typy písma, okrem čítania sa tu cvičí i doplňovanie textov (využitie priesvitných fólií), pri práci s čítankou sa nejedná iba o čítanie, ale o komplexnú prácu s textom, kt. v sebe zahŕňa dopĺňanie, kreslenie, hru so slovami, tvorivé rozprávanie a myslenie.
 
-videokazety (napr. k dyslexii – výpoveď dieťaťa so SPU, kt. hovorí o sebe, kt. má obmedzené možnosti vo vzdelávaní a obmedzený prístup informácií z okolitého sveta.)
-videoprogramy – ďalej zamerané na prejavy jednotliv. SPU, podaný priebeh diagnostiky dieťaťa na odbornom pracovisku (PPP)- môže podať informácie rodičom i U ako prebieha vyšetrenie v PPP, čo dieťa čaká.
 
Pomôcky – Farebné hranolky – 10 sád kociek a hranolkov, dĺžkovo odstupňovaných, každá dĺžka hranolka – nejaké číslo a iná farba, na bočnej strane, číslo, kt. veľkostihranolček odpovedá, použitie  (typy škôl) v ZŚ, materských školách, zvlášť v Pomocných školách, v PPP, SPC, ale môžu ich použiť i rodičia detí pri problémoch v počutí. Použitie (z hľadiska etimológie – pôvodu) – pri problémoch s počítaním pri opozdení schopnosti počítať, pri citovej deprivácii dieťaťa, podpriemerných vlohách na matematiku, u vývojových dyskalkúliách, u mentálneho opozdenia, u rôznych stupňov zrakového postihnutia
-použitie pri chápaní pojmov (väčší, menší...), štruktúre 0 do 10, rozklady čísel v 1. desiatke, sčítanie s prechodom desiatky pri pochopení podstaty násobenia, delenia,
- 15 –24. 5. 1996 sa v Prahe konala výstava pomôcok k redukácii SPU
 
Počítačové programy (počítačová podpora, logopedickej práce U – program Hlásky)
 
-systém, obsahujúci aspoň zákl. všeobecné informácie z okruhu všeobecnej logopedickej starostlivosti a prevencie, podklady pre priamu prácu s deťmi (texty, námety), prípadne odkazy na literatúru. Takýto systém je zameraný na všetky hlásky, obsahuje program, videoprogram, podklady k depistáži a súbor grafomotorických cvikov.
Základom programu Hlásky sú informácie a pokyny týkajúce sa priamej práce s deťmi, všeobecné informácie o vadách výslovnosti hlások, pokyny pre gymnastiku úst, pokyny pre rodičov a pod. Zo všetkých údajov možno zostaviť prípravy na prácu.
Prípravy je zrejmé vhodné vytvárať pre jednotlivé deti, podľa ich úspešnosti pri nápravách vád alebo podľa zložitosti textov na precvičovanie.
Program predovšetkým ušetrí čas potrebný k vyhľadávaniu, uchovávaniu, triedeniu materiálov odborných, metodických, didaktických. Pomocou programu možno vyhľadať a zaznamenať potrebné údaje rýchlo a prehľadne.
Hoci je program  primárne určený na logopedickú prácu, možno ho využiť i v jazykovej výchove (materiál pre rytmizáciu, poznávanie dĺžky samohlások, vyhľadávanie 1,-2, -3 slabičných slov, tvorenie viet na dané slová), v hudobnej výchove (pesničky), v telesnej vých.
Program obsahuje aj odkazy na logopedickú literatúru, grafomotorické cviky (kresby spojené s básničkou)
Videoprogram Dyslálie – ukazuje U možnú variabilitu príčin chybnej výslovnosti hlások. Využitie tohto súboru pomôcok – školy rôzneho typu i pedagogicko – psycholog. poradne.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4)

Učebné poznámky z pedagogiky

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Sústava PG vied 388 slov
Slovenčina Pedagogika a vedy 854 slov
Slovenčina Humanizácia a demokratizácia 456 slov
Slovenčina Kresťanská škola 104 slov
Slovenčina Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém) 287 slov
Slovenčina KEMSAK 107 slov
Slovenčina Uplatňovanie humanistických princípov vo vzdelávaní a výchove postihnutých detí 394 slov
Slovenčina Modernizácia obsahu vzdelávania 225 slov
Slovenčina Alternatívne školstvo – AŠ 270 slov
Slovenčina Hlavné princípy alter. systému Rogersa 3655 slov
Slovenčina Charakteristika vyučovacích koncepcií 1876 slov
Slovenčina Prvotnopospolná spoločnosť 535 slov
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku 287 slov
Slovenčina Začiatky pedagogickej teórie v Grécku 1517 slov
Slovenčina Pedagogické smery 20. storočia 297 slov
Slovenčina Pedagogický systém Johna Locka 377 slov
Slovenčina J. J. Rousseau 444 slov
Slovenčina Johann Heinrich Pestalozzi 519 slov
Slovenčina John Friedrich Herbart 377 slov
Slovenčina Vyučovací proces 751 slov
Slovenčina Obsah vzdelávania (OV) 2782 slov
Slovenčina Vyučovacie zásady 1008 slov
Slovenčina Didaktická analýza učiva 1918 slov
Slovenčina Klasifikácia vyučovacích metód 1225 slov
Slovenčina Význam J. A. Komenského 1776 slov
Slovenčina Hodnotenie vo výchovno-vzdelávacom procese 3627 slov
Slovenčina Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov 3037 slov
Slovenčina Didaktické formy, vyučovacia hodina a jej štruktúra 2660 slov
Slovenčina Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie 1824 slov
Slovenčina Význam kresťanských pedagógov 1661 slov
Slovenčina Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie 2591 slov
Slovenčina Význam správnej výchove 1862 slov
Slovenčina Významní pedagógovia v slovenských dejinách 2127 slov
Slovenčina Pedagogický výskum, cieľ, druhy 1797 slov
Slovenčina Vzťah učiteľ – žiak 1391 slov
Slovenčina Aktivizácia a motivácia žiakov na vyučovaní 841 slov
Slovenčina Výchovno - vzdelávací proces v kresťanskej škole 712 slov
0.074