Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie

Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie

Základné výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie, podmienky výchovy. Výchovné problémy vznikajúce z deformovaných podmienok. Typy nevhodného a nepodnetného prostredia, možnosti ich ovplyvnenia a nápravy.

Rodina – je základnou spoločenskou jednotkou. Je malou spoločenskou skupinou, ktorú spája intimita vzájomného spolužitia, každodenný kontakt, vzájomná úcta a láska, súdržnosť pri dosahovaní spoločenských cieľov a uspokojovaní rozličných potrieb.

Znaky rodiny: – spoločensky uznaná forma partnerského spolužitia

– členov rodiny spájajú príbuzenské vzťahy (rodičovstvo)

– členovia rodiny žijú v jednej domácnosti – 1 komunita

– spolupracujú – plnia rodinné úlohy, zabezpečujú výchovu a výživu detí

– udržiavajú obyčaje, kultúrne, mravné, duchovné tradície

Rodina má v súčasnosti tieto podoby:

1. rodina úplná

2. rodina s nevlastným rodičom – doplnená

3. rodina neúplná (chýba jeden z rodičov)

4. rodina rozháraná (problémová, dysfunkčná)

Rodina plní tieto funkcie:

1. biologicko-reprodukčnú – zabezpečuje biopsychické potreby (intímny styk, vzájomná láska) a zachovanie ľudského rodu i počatie, rodenie detí)

2. ekonomická – týka sa materiálneho zabezpečenia rodiny, ktorá hospodári s príjmami svojich produktívne pracujúcich členov, životný štandard, kultúrna úroveň

3. emocionálna a ochranná – uspokojovanie základných i vyšších (emocionálnych) potrieb: porozumenie, spoluúčasť, sociálna opora, záujem. Poskytuje svojim členom domov, zázemie, istotu, pomoc v krízových situáciách.

4. výchovná – spočíva v starostlivosti o deti a ich výchovu.

5. poskytuje akčný priestor tzv. priestor pre prejav – zisk pocitu: toto dokážem

6. vovádza do vzťahu k veciam rodinného vybavenia. Učí, aby deti chápali veci ako hodnoty. Vyčleňujú sa mu osobné veci, o ktoré sa stará

7. upevňuje vedomie povinnosti, zodpovednosti, úcty tým, že zapája dieťa do činnosti

8. navodzuje predstavu o spoločnosti, svete, ujasňuje si svet profesu

9. rodina – prostredie, kde sa má dieťa komu zveriť.

Podľa toho ako plní tieto funkcie: ps. funkčná rodina
ps. disfunkčná rodina – neplní niektoré funkcie
ps. afunkčná rodina – neplní niektoré funkcie a pôsobí negatívne

Typy disfunkčných rodín

1. nezrelá rodina – keď sú príliš mladí rodičia

– dieťa s narodilo ako nechcené

– nepripravenosť na rodičovstvo

– nezrelosť v životných hodnotách, nezrelosť v oblasti citov – prepadanie afektom

– soc. a ekon. problémy

2. Preťažená rodina – preťaženie: – konfliktami medzi rodičmi, v zamestnaní, so susedmi
-narodenie ďalšieho dieťaťa
-spôsobené chorobami v rodine
-cit. depriváciou – osamotenie
-byt a ekon. problémami

3. Ambiciózna rodina – dobré podmienky pre rozvoj dieťaťa
-dobré mater. zabezpečenie – dieťa má všetko, no chýba pocit prináležitosti

4. perfekcionistická rodina – požiadavka len na vysoké výkony bez ohľadu na schopnosti dieťaťa

5. autoritatívna r. (príkaz, zákaz – dieťa sa nenaučí samostatne konať, rozhodovať).
deti môžu reagovať: – pasivitou – automat. poslušnosť, rezignácia

– impulzívne – nekontrol. konanie – zlosť a pod.

6. rozmaznávajúca r. (protekcionalistická)

– dieťaťu sa vo všetkom vyhovie – dieťa má zázemie, oporu, no nenaučí sa samostatnosti, zodpovednosti
Rodičia sú: útoční – rodičia obraňujú dieťa
súcitiaci – rodičia nevystupujú útočne na obranu dieťaťa, ale spolutrpia
slúžiaci – rodičia majú voči dieťaťu postoj podriadenosti tzv. pg. inverzia-dieťa ovláda rodičov

7. liberálna a improvizujúca rodina – rodičia nie sú schopní vytýčiť ciele, neexistuje žiaden program. Dieťa si neprivyká žiadnym princípom.

8. Odkladajúca R – zverovanie detí niekomu – dieťa nemá pocit domova, chýba vzťah k domovu, k povinnostiam, kt. má. Nemá pravidelný režim.

9. disociovaná R – narušené dôležité vzťahy

a) vonkajším smerom k prostrediu – izolovanosť od okolia, konfliktnosť, uzatvára sa do svojich prob.

b) vnútorné v rodine – tzv. medzi členmi rodiny – každý má vlastné problémy, formálne vzťahy, nezáujem o seba alebo konflikty, hádky.

Rodinná výchova predstavuje začiatočné štádium celého výchov. pôsobenia. Až neskôr sa rozširuje o školskú a mimoškolskú výchovu. Ústavná náhradná výchova nemôže nahradiť v plnej miere výchovné pôsobenie rodiny, pretože motivačným činiteľom je rodičovská láska.
Dieťa je formované celým životom rodiny. Pôsobí naň rodinné prostredie, činnosť členov rodiny, rodinná atmosféra.
Zámernosť a cieľavedomosť rodinného pôsobenia má špecifickú podobu. Vyplýva z predstáv rodičov, aké by dieťa malo byť, čo by malo dosiahnuť, ako bude žiť. Základnými znakmi rodinnej výchovy je dlhodobosť, prirodzenosť.

Základné podmienky pozitívnej rodinnej výchovy

– rodičovská láska – autorita rodičov

– správne rodičovské roly – kladné citové vzťahy

– harmonické vzťahy členov rodiny – poskytovať ochranu

– poriadok rodinného života – pozitívny príklad rodičov i súrodencov

– primerané požiadavky na dieťa

– súhlasný vzťah medzi rodičmi tzv. jednomyseľná výchova

3 základné podmienky rodinného prostredia

1. demografické – veľkosť rodiny, vek rodičov pri uzatváraní manželstva, rozvodovosť a zamestnanosť rodičov

2. ekonomické – finančné zabezpečenie členov R, správne využívanie finan. prostriedkov, podmienky bývania

3. kultúrne – vzdelanie a kultúrna úroveň rodičov, usmerňovanie voľného času detí.

Nevyhnutná je aj spolupráca rodiny a školy. Rodina má nepomáhať výchovné úsilie školy a škola má pomáhať rodičom pri riešení výchovných problémov.

Náhradná rodinná výchova – dieťa nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine.
Príčin je niekoľko: 1. R nevznikla

2. R sa rozpadla (prestala existovať)

3. R. existuje, ale nie je schopná starať sa a vychovávať dieťa.

Detské ústavy nedokážu úplne nahradiť rodinnú výchovu. Deťom a mládeži sa nedostáva dostatok citov. výchovy, lebo tam chýba matka a teplo rodinného krbu. Dôsledkom toho bývajú niekedy citové vzťahy narušené spôsobom viac-menej trvalým.

Formy náhradnej výchovy: – forma ústavnej činnosti

– forma pestúnskej starostlivosti

– forma adopcie

ŠKOLA je historicky vzniknutá inštitúcia pre vzdelanie a výchovu detí, mládeže, dospelých. V jej prostredí sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces.
Prostriedky: výchovné prostriedky
materiálne vybavenie školy (hygienické, estetické)
sociálna atmosféra (kultúra medzi ľudských vzťahov, životný a pracovný poriadok).
Aby škola plnila výchovné a vzdelávacie úlohy je potrebná presná vnútorná organizácia života žiakov i U. Práca učiteľov a žiakov je stanovená ROZVRHOM HODÍN, ktorý sa zostavuje na základe učeb. plánu.

Škola plní výchovné úlohy v spolupráci s rodinou, a to na základe demokracie, humanizmu a vedeckosti.
Demokracia predpokladá vzdelávanie všetkých ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, príslušnosti, pluralitu názorov.
Humanizácia vyžaduje zvýšiť vplyv výchovy v oblasti vzdelávania, s dôrazom na citovú a motivačnú výchovu, schopnosť komunikovať, kritického myslenia, tvorivého života.
Vedeckosť predpokladá tvorenie obsahu učiva na základe najnovších vedeckých poznatkov.

Spoločné znaky školy a jej prostredia:

– pedag. proces sa uskutočňuje v štandardizovaných podmienkach

– pedag. proces sa zabezpečuje profesionálnym zborom odborne pripravených U, vychovávateľov

– pedag. proces sa vyznačuje organizovanosťou a zámernosťou pôsobenia

– žiaci si systematicky osvojujú zákl. vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú určené záväznými učeb. dokumentami.

– škola výchovne pôsobí na globálny rozvoj ž osobnosti

– v pedag. procese sa uplatňujú široké sociálne vzťahy medzi výchov. pracovníkom, žiakom, rodičom, ďalšou verejnosťou.

Sociálne prostredie
ľudské vzťahy, výchovné a kultúrne inštitúcie, masovokomunikačné prostriedky. Človek sa nemôže stať človekom bez sociál. prostredia – styku s ľuďmi. Prostredia, v ktorom dieťa žije nemusí na jeho rozvoj pôsobiť iba pozitívne, ale aj negatívne. Je dôležité poznávať predovšetkým tie vplyvy prostredia, ktoré sú z pozitívneho vývoja osobnosti najdôležitejšie. Tak dochádza k pojmu „výchovné prostredie“ – sociálne prostredie, ktoré pozitívne vplýva na rozvoj osobnosti človeka, dostatok pozitívnych výchov. podnetov a podmienok. Patrí sem: rodina, škola, výchovné inštitúcie, kultúrne inštitúcie, detské kolektívy a skupiny.

Sociálne skupiny
každá má svoje špecifiká. Najprirodzenejšia je skupina SÚRODENECKÁ. Je to skupina heterogénna obvykle vekom detí a pohlavím. Je akoby raz a navždy i s pevným rozdelením úloh. Starší je pre mladšieho zdrojom mnohých podnetov k učeniu. Nie menej dôležitý význam má mladší súrodenec pre staršieho. Dáva staršiemu možnosť učiť sa byť ochrancom.
Skupiny VRSTOVNÍCKE sú typické rovnakým vekom detí a rovnakými potrebami, záujmami, postojmi. Môžu vzniknúť umelo (iniciatívou dospelých) alebo prirodzene (in. detí)
Neformálne skupiny – dieťa má miesto pre uplatnenie vlastnej podnikavosti a iniciatívy. Záleží na tom, ako sa dokáže uplatniť. Deti sa učia akceptovať a tolerovať prirodzené jednanie a správanie druhých, nadväzovať kontakty. Každý člen pôsobí na celú skupinu a naopak. Nebezpečné je, keď sa do čela skupiny dostane vodca s negatívnymi povahovými vlastnosťami a sklonmi. Slabší členovia sa dajú strhnúť a nadobudnú zlé skúsenosti.
Otázky zo psychy č. 24

Masmédia
Rozhlas – prebúdza estetický cit pre krásu materinskej reči, všetky hudobné štýly. Rozvíja predstavivosť poslucháča a zvyšuje sluchový cit.
Televízia – sa obracia aj na zrak diváka. Približuje rôzne formy komunikácie, obohacuje zážitkovú formu ľudskej osobnosti a súčasne umožňuje osvojovať si poznatky z rozličných oblastí. Vzdelávacia a výchovná funkcia rozhlasu, televízie, filmu je nesporná. Ale je tu aj negatívne pôsobenie na mravný rozvoj osobnosti.

Výchova – cieľavedomé, zámerné pôsobenie na človeka. Je to komplexná ľudská činnosť, špeciálne organizovaná s dosahom na zmeny v telesnom a duševnom vývine jednotlivca a v jeho správaní.

Výchovný proces procesuálny stránka – rešpektovanie vých. metód, foriem, zásad
obsahová stránka – všetko, čo tvorí obsah výchovy – mravná, citová, estetická

Podmienky výchovy – ovplyvňujú priebeh a výsledky výchovy. Sú dané úrovňou života a život. prostredia vychovávaných i vychovávateľov. Výchova sa daným podmienkam nielen prispôsobuje, ale ich i vytvára. Pravú výchovu charakterizuje viacej úsilie o prekonávanie dosiahnutej úrovne, než tendencie prispôsobovať sa daným pomerom.

Vnútorné podmienky – Endogénne:

Vekové zvláštnosti – každé obdobie má svoje charakteristické znaky, ktoré sú vo všeobecnosti platné a typické pre všetkých vychovávaných určitej vekovej kategórie. Je nevyhnutné tieto javy poznať a nájsť vo výchove zodpovedajúci prístup. Vek ovplyvňuje voľbu obsahu a prostriedkov a cieľa výchovnej práce.
Individuálne osobitosti – týkajú sa telesnej a duševnej stránky osobnosti, sú prejavom individ. rozdielov medzi ľuďmi. To tvorí individualitu osobnosti. Duševné dispozície sa prajavujú u jednotlivca v jeho nadaní, inteligencii, chápavosti, súdnosti, predstavivosti, slov. zásobe. Osobitosti ti vyžadujú rešpektovanie požiadavky individuálneho prístupu. Pedagóg musí každého jednotlivca poznať z úzkeho osobného kontaktu.
Doterajšie zážitky – tiež skúsenosti, hodnotová orientácia, temperament a ďalšie vlastnosti, záujmy, sklony.
Vlastná aktivita - poskytovať ochranu jednotlivca, jeho prístup a vzťah k vonkajšiemu pôsobeniu.

Vonkajšie podmienky – Exogénne:

a) sociálne – miesto a postavenie žiaka, sociálne vzťahy k dospelým, súrodencom, spolužiakom, vrstovníkom. Sociálne vzťahy vytvárajú sociálnu situáciu, ktorá podmieňuje žiakovu výchovu. Sociálne zväzky a spoločenské činnosti ovplyvňujú výchovu pozitívne alebo do nej rušivo zasahujú.

b) pedagogické – vzťah U – ž., láska a záujem o vychovávaného, trpezlivosť a optimizmu, empatia, zmysel pre potreby druhého dôvera.

c) materiálne (v rodine, škole, výchov. zariadení) Štát vynakladá značné prostriedky na fungovanie školstva, pre materiálno-technické základne škôl vých. zariadení.

d) faktory politické, vedecké, historické, kultúrne ...

e) prirodzené – všetko, čo Boh stvoril a človek k tomu pridal

f) nadprirodzené – človek po narodení obdarený milosťou. Milosť bližšieho nazerania na Boha.

Výchovné problémy detí, z deformovaných podmienok

– vyplývajú z deformácie, dlhodobého pôsobenia neg. vplyvu.
ťažkosti vyplývajúce – z jednej alebo dvoch charakterových vlastností

– celej osobnosti človeka
Preťažené deti – v rodinách, kde rodičia chcú mať všestranné deti
Zhíčkané deti – poruchy sa prejavujú v prehnanom obdivovanie detí v prílišnej starostlivosti o zdravie
Pasívne alebo príliš aktívne deti – z rodín, kde chýba cit zázemie, rodiny na hranici rozvratu
Spustnuté a zanedbané deti – z rodín s malou alebo žiadnou starostlivosťou.

Deformácie osobnosti:

1. znížený sebacit dieťaťa (hanblivosť, váhavosť, tréma, uplakanosť, psychické napätie, nesamostatnosť) sklony k samovražde, rezignovanosť

2. zvýšený sebacit (snaha po výnimočnosti, domýšľavosť, urážlivosti, potreba na seba upozorniť, povýšeneckosť) arogancia, sklony ku panovačnosti

3. deformovaný sebacit ( závisť, žiarlivosť, žalovačnosť, zlomyseľnosť, irónia, násilníctvo, záludnosť)

Ťažkosti osobnosti vyplývajúce:

a) z chybného vzťahu k pravde (klamstvo, podvádzanie)

– k autorite (ignorácia, nedisciplinovanosť)

– k práci (pohodlnosť, povrchnosť, túlavosť, záškoláctvo)

– k vlastníctvu (nedbalosť, lakomosť, vandalizmus)

– k estetike (nedostatok citu, nedostatky v obliekaní, úprave)

– k životospráve a životu

– k sexualite ( pornografia, sex. úchylky)

b) problémy z drogami.

Klamstvo – začína z nezámerného až k zámernému:

c) epizodické – účelové, vybrané

d) fázové – častejšie klamanie, má charakter obrany

e) chronické – vzniká ak lož prináša konkrétny úspech dieťa zistí, že sa neoplatí povedať pravdu pre tvrdú rodičovskú výchovu.
reedukácia : spolupráca so žiakom tzv. konfrontujeme klamstvo s pravdou.

Túlavosť – sklon k pobytu mimo domova. Túlanie postupne predlžuje cez vyučov. čas, trvá do neskorých nočných hodín a pomaly prerastá v ÚTEK. Ten vychádza z fantázie. Príčinou je strach alebo narušenie citových vzťahov i túžba pod dobrodružstve (môže to byť aj celkovou psychopatiou dieťaťa) či samote. Sú to deti vnútovne a citovo izolované. a) útek zo školy

b) útek z domu
Túlavosť z časového hľadiska: – dlhodobá

– krátkodobá
reedukácia: poznanie osobnosti žiaka a jeho rodinného prostredia.

Krádeže – zmocnenie sa cudzieho predmetu bez vedomia majiteľa. Môže byť:

1. príležitostná – dieťa podľahne podnetu

2. plánovaná a) náhodná (vopred pripravená, ale iba raz v živote)

b) návyková (pri každej príležitosti, kleptománia)
Kleptománia – chorobný sklon kradnúť bezdôvodne
Dôležitý je motív krádeže, či kradne pre seba alebo iného (vedúci partie). Je to prejav odvahy pre získanie materiálnej výhody. Najčastejšie ide o krádež peňazí (od rodičov príbuzných susedov).

Nesamostatnosť - u detí, kt. boli obmedzované v nejakej činnosti alebo opakovane dospelí robili úlohy za deti.
reedukácia: dôvera tzv. poveríme ho úlohou, povzbudiť a oceniť jeho hodnoty.

Muthizmus – stav dieťaťa vyvolaný útlmom hovorených prejavov

– môže byť: a) výberový – tzv. dieťa nebude komunikovať len s niekým dôvod. osob. vzťah

b) celkový – tzv. dieťa nebude komunikovať s nikým zo zľaknutia

c) účelový – ..... z pretrvávajúcich obáv
reedukácia – zistiť príčiny + citlivý prístup

Samovražednosť: protirečí prirodzenej náklonnosti zachovať si život je v rozpore vo vzťahu k sebe samému, neprávom pretŕha putá s blízkymi.

– každý má iný motív: problémy v rodine, v škole, v soc. vzťahoch.

Závisť – cit. stav človeka, ktorý je reakciou na situácie, keď druhý získava hodnotu, o kt. má dotyčný jedinec záujem.
redukácia – od malička pestovať skromnosť, spravodlivosť.

Snívanie počas dňa – psychický stav u dieťaťa
-obsahom snívania: neuskutočniteľné plány a predstavy
-je škodlivé, ak odvádza od reality

Lenivosť – výsledok nesprávneho postoja k nejakej činnosti
reedukácia: trpezlivosť, použíť vhodnú motiváciu, formu presvedčovania – dlhodobý proces

Chybný vzťah k autorite: agresivita, surovosť, krutosť – neschopnosť človeka vytvárať normálne vzťahy s okolím.
-reedukácia: zmena citovej sféry osobu. (poznať mikrosoc. prostredie dieťaťa)
Chybný vzťah k sexualite: dôležitá je sex. výchova – ž. by mal informácie získavať hl. od rodičov, v škole, z vhodnej literatúry.
-príčina: endogénna – nevieme vysvetliť
exogénna – determinovanosť spol. prostredím a prostredím, kde sa výchova uskutočňuje.

Alkohol: mladí ľudia nevedia riešiť svoje problémy, preto sa uchyľujú k takej to úteche, úteku z reality. Alkoholom zaháňajú svoju úzkosť a strach. Alkohol a fajčenie sú často prvou príčinou trestnej činnosti (vlámanie, krádeže). V ohrození sú ľudia citovo nestály, nezrelí, so zvýšenou alebo nízkou frustračnou toleranciou. Mladí alkoholici sa často pokúšajú o samovraždu.

Drogy: príčiny užívania: zvedavosť, túžba vyskúšať to, zábava, relaxácia, nuda, zahnať depresiu a strach, vplyv priateľov a prostredia, cigarety sú až slabé. Spôsoby užívania: fetovanie, vpichovanie, priame užívanie, sňupanie..

Drogová prevencia v prípade U (Bella – prednášky)

3 základné stupne prevencie:

primárna (PP) – vytváranie optimálnych podmienok pre telesný, ps. a soc. vývin

– také aktivity, aby drog. problém nevznikol
sekundárna (SP) – má zabrániť, aby nevznikli poruchy soc a ps. právania

– má zachytiť problémy už v počiatočnom štádiu

– vyhľadanie drob. problém, jeho riešenie a liečba
terciárna (PP) – má predchádzať zhoršovaniu stavu

– úloha: znižovať následky závislosti na dorgách

– podstata spočíva v distribučnom programe čistých striekačiek a ihiel
-ide o poskytnutie substitúcie t.j. náhrady za drogu (metadon – náhradná láska od lekára)

Stratégie drogovej prevencie:

1. neúčinné stratégie (NS) – rôzne prednášky, filmy a videá – skôr len informácie

d) zastrašovanie v ponuke negatívnych vzorov, direktíva v protidrog. aktivitách,

e) náhradné alebo jednorázové aktivity (nejaká nástenka)

2. menej účinné stratégie (MUS) – spoľahnutie sa na prevenciu v rodine

3. účinné stratégie (ÚS) – cieľavedomé preventívne programy, spojené žiakmi do preventívnych aktivít, vytv. informačný systém o každej zmýšľanej aktivite, permanentný tréning v rekonštrukcii správania

PTR program – poskytnutie služieb žiakom a rozvoj rovesníckych programov je to vzájomné ovplyvňovanie sa rovesníkov.

TYPY nevhodného a nepodnetného prostredia:

Pedagogicky nevhodné, na výchovné podnety nedostatočné prostredie vytvárajú deťom rodičia na výchovu nepripravení, ľahostajní, alebo ju dokonca odmietajú. V takýchto rodinách vyrastajú deti výchovne zanedbané. Za pedag. nevhodné treba pokladať i prostredie s nadmernou výchovou a prehnanou starostlivosťou o dieťa. Výsledkom takejto výchovy je nesamostatnosť spojená s deformáciou duševného života dieťaťa. Ani prípad negatívneho vplyvu ulice, kamarátov, spolužiakov nie sú ojedinelé. (pozri typy rod. prostredia téza – 18)

Literatúra: Pedagogika od Havrana
Základy pedagogiky: kominarec a kol
Rodina, výchova, delikvencia: kačáni, mikloš
Poznámky z teórie výchovy: Bella
Poznámky zo sociálnej psychológie: Flešková