Piatok, 24. februára 2017, meninyMatej, zajtra Frederik, Frederika
Dnes prezretých 52832 študentských prácOnline: 2380 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie

Autor: Dievča kajka (21)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2591 slov
Počet zobrazení: 4976
Tlačení: 206
Uložení: 218
Základné výchovné činitele, rodina, škola, sociálne prostredie, podmienky výchovy. Výchovné problémy vznikajúce z deformovaných podmienok. Typy nevhodného a nepodnetného prostredia, možnosti ich ovplyvnenia a nápravy.
 
Rodinaje základnou spoločenskou jednotkou. Je malou spoločenskou skupinou, ktorú spája intimita vzájomného spolužitia, každodenný kontakt, vzájomná úcta a láska, súdržnosť pri dosahovaní spoločenských cieľov a uspokojovaní rozličných potrieb.
 
Znaky rodiny:  - spoločensky uznaná forma partnerského spolužitia
- členov rodiny spájajú príbuzenské vzťahy (rodičovstvo)
- členovia rodiny žijú v jednej domácnosti – 1 komunita
- spolupracujú – plnia rodinné úlohy, zabezpečujú výchovu a výživu detí
- udržiavajú obyčaje, kultúrne, mravné, duchovné tradície

Rodina má v súčasnosti tieto podoby:
1. rodina úplná
2. rodina s nevlastným rodičom – doplnená
3. rodina neúplná (chýba jeden z rodičov)
4. rodina rozháraná (problémová, dysfunkčná)

Rodina plní tieto funkcie:
1. biologicko-reprodukčnú – zabezpečuje biopsychické potreby (intímny styk, vzájomná láska) a zachovanie ľudského rodu i počatie, rodenie detí)
2. ekonomická – týka sa materiálneho zabezpečenia rodiny, ktorá hospodári s príjmami svojich produktívne pracujúcich členov, životný štandard, kultúrna úroveň
3. emocionálna a ochranná – uspokojovanie základných i vyšších (emocionálnych) potrieb:  porozumenie, spoluúčasť, sociálna opora, záujem. Poskytuje svojim členom domov, zázemie, istotu, pomoc v krízových situáciách.
4. výchovná – spočíva v starostlivosti o deti a ich výchovu.
5. poskytuje akčný priestor tzv. priestor pre prejav – zisk pocitu: toto dokážem
6. vovádza do vzťahu k veciam rodinného vybavenia. Učí, aby deti chápali veci ako hodnoty. Vyčleňujú sa mu osobné veci, o ktoré sa stará
7. upevňuje vedomie povinnosti, zodpovednosti, úcty tým, že zapája dieťa do činnosti
8. navodzuje predstavu o spoločnosti, svete, ujasňuje si svet profesu
9.  rodina – prostredie, kde sa má dieťa komu zveriť.
 
Podľa toho ako plní tieto funkcie: ps. funkčná rodina
ps. disfunkčná rodina – neplní niektoré funkcie
ps. afunkčná rodina – neplní niektoré funkcie a pôsobí negatívne
 
Typy disfunkčných rodín.
 
1. nezrelá rodina – keď sú príliš mladí rodičia
-  dieťa s narodilo ako nechcené
-  nepripravenosť na rodičovstvo
-  nezrelosť v životných hodnotách, nezrelosť v oblasti citov – prepadanie afektom
-  soc. a ekon. problémy
2. Preťažená rodina – preťaženie: - konfliktami medzi rodičmi, v zamestnaní, so susedmi
-narodenie ďalšieho dieťaťa
-spôsobené chorobami v rodine
-cit. depriváciou – osamotenie
-byt a ekon. problémami
3. Ambiciózna rodina – dobré podmienky pre rozvoj dieťaťa
-dobré mater. zabezpečenie – dieťa má všetko, no chýba pocit prináležitosti
 
4. perfekcionistická rodina – požiadavka len na vysoké výkony bez ohľadu na schopnosti dieťaťa
 
5. autoritatívna r.   (príkaz, zákaz – dieťa sa nenaučí samostatne konať, rozhodovať).
deti môžu reagovať:  - pasivitou – automat. poslušnosť, rezignácia
- impulzívne – nekontrol. konanie – zlosť a pod.
6. rozmaznávajúca r.  (protekcionalistická)
- dieťaťu sa vo všetkom vyhovie – dieťa má zázemie, oporu, no nenaučí sa samostatnosti, zodpovednosti
Rodičia sú: útoční – rodičia obraňujú dieťa
    súcitiaci – rodičia nevystupujú útočne na obranu dieťaťa, ale spolutrpia
slúžiaci – rodičia majú voči dieťaťu postoj podriadenosti tzv. pg. inverzia-dieťa ovláda rodičov
 
7. liberálna a improvizujúca rodina – rodičia nie sú schopní vytýčiť ciele, neexistuje žiaden program. Dieťa si neprivyká žiadnym princípom.
 
8. Odkladajúca R – zverovanie detí niekomu – dieťa nemá pocit domova, chýba vzťah k domovu, k povinnostiam, kt. má. Nemá pravidelný režim.
 
9. disociovaná R – narušené dôležité vzťahy
a) vonkajším smerom k prostrediu – izolovanosť od okolia, konfliktnosť, uzatvára sa do svojich prob.
b) vnútorné v rodine – tzv. medzi členmi rodiny – každý má vlastné problémy, formálne vzťahy, nezáujem o seba alebo konflikty, hádky.
 
Rodinná výchova predstavuje začiatočné štádium celého výchov. pôsobenia. Až neskôr sa rozširuje o školskú a mimoškolskú výchovu. Ústavná náhradná výchova nemôže nahradiť v plnej miere výchovné pôsobenie rodiny, pretože motivačným činiteľom je rodičovská láska.
Dieťa je formované celým životom rodiny. Pôsobí naň rodinné prostredie, činnosť členov rodiny, rodinná atmosféra.
Zámernosť a cieľavedomosť rodinného pôsobenia má špecifickú podobu. Vyplýva z predstáv rodičov, aké by dieťa malo byť, čo by malo dosiahnuť, ako bude žiť. Základnými znakmi rodinnej výchovy je dlhodobosť, prirodzenosť.
 
Základné podmienky pozitívnej rodinnej výchovy:
 
- rodičovská láska  - autorita rodičov
- správne rodičovské roly  - kladné citové vzťahy
- harmonické vzťahy členov rodiny - poskytovať ochranu
- poriadok rodinného života  - pozitívny príklad rodičov i súrodencov
- primerané požiadavky na dieťa
- súhlasný vzťah medzi rodičmi tzv. jednomyseľná výchova
 
3 základné podmienky rodinného prostredia:
 
1. demografické – veľkosť rodiny, vek rodičov pri uzatváraní manželstva, rozvodovosť a zamestnanosť rodičov
2. ekonomické – finančné zabezpečenie členov R, správne využívanie finan. prostriedkov, podmienky bývania
3. kultúrne – vzdelanie a kultúrna úroveň rodičov, usmerňovanie voľného času detí.
 
Nevyhnutná je aj spolupráca rodiny a školy. Rodina má nepomáhať výchovné úsilie školy a škola má pomáhať rodičom pri riešení výchovných problémov.
 
Náhradná rodinná výchova – dieťa nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine.
Príčin je niekoľko:  1. R nevznikla
  2. R sa rozpadla (prestala existovať)
      3. R. existuje, ale nie je schopná starať sa a vychovávať dieťa.
 
Detské ústavy nedokážu úplne nahradiť rodinnú výchovu. Deťom a mládeži sa nedostáva dostatok citov. výchovy, lebo tam chýba matka a teplo rodinného krbu. Dôsledkom toho bývajú niekedy citové vzťahy narušené spôsobom viac-menej trvalým.
 
Formy náhradnej výchovy: - forma ústavnej činnosti
- forma pestúnskej starostlivosti
- forma adopcie
 
ŠKOLA je historicky vzniknutá inštitúcia pre vzdelanie a výchovu detí, mládeže, dospelých. V jej prostredí sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces.
Prostriedky:   výchovné prostriedky
materiálne vybavenie školy (hygienické, estetické)
sociálna atmosféra (kultúra medzi ľudských vzťahov, životný a pracovný poriadok).
Aby škola plnila výchovné a vzdelávacie úlohy je potrebná presná vnútorná organizácia života žiakov i U. Práca učiteľov a žiakov je stanovená ROZVRHOM HODÍN, ktorý sa zostavuje na základe učeb. plánu.
 
Škola plní výchovné úlohy v spolupráci s rodinou, a to na základe demokracie, humanizmu a vedeckosti.
Demokracia  predpokladá vzdelávanie všetkých ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, príslušnosti, pluralitu názorov.
Humanizácia vyžaduje zvýšiť vplyv výchovy v oblasti vzdelávania, s dôrazom na citovú a motivačnú výchovu, schopnosť komunikovať, kritického myslenia, tvorivého života.
Vedeckosť predpokladá tvorenie obsahu učiva na základe najnovších vedeckých poznatkov.
 
Spoločné znaky školy a jej prostredia:
-  pedag. proces sa uskutočňuje v štandardizovaných podmienkach
-  pedag. proces sa zabezpečuje profesionálnym zborom  odborne pripravených U, vychovávateľov
-  pedag. proces sa vyznačuje organizovanosťou a zámernosťou pôsobenia
-  žiaci si systematicky osvojujú zákl. vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú určené záväznými učeb. dokumentami.
-  škola výchovne pôsobí na globálny rozvoj ž osobnosti
-  v pedag. procese sa uplatňujú široké sociálne vzťahy medzi výchov. pracovníkom, žiakom, rodičom, ďalšou verejnosťou.
 
Sociálne prostredie
ľudské vzťahy, výchovné a kultúrne inštitúcie, masovokomunikačné prostriedky. Človek sa nemôže stať človekom bez sociál. prostredia – styku s ľuďmi. Prostredia, v ktorom dieťa žije nemusí na jeho rozvoj pôsobiť iba pozitívne, ale aj negatívne. Je dôležité poznávať predovšetkým tie vplyvy prostredia, ktoré sú z pozitívneho vývoja osobnosti najdôležitejšie. Tak dochádza k pojmu „výchovné prostredie“ – sociálne prostredie, ktoré pozitívne vplýva na rozvoj osobnosti človeka, dostatok pozitívnych výchov. podnetov a podmienok. Patrí sem: rodina, škola, výchovné inštitúcie, kultúrne inštitúcie, detské kolektívy a skupiny.
 
Sociálne skupiny
každá má svoje špecifiká. Najprirodzenejšia je skupina SÚRODENECKÁ. Je to skupina heterogénna obvykle vekom detí a pohlavím. Je  akoby raz a navždy i s pevným rozdelením úloh. Starší je pre mladšieho zdrojom mnohých podnetov k učeniu. Nie menej dôležitý význam má mladší súrodenec pre staršieho. Dáva staršiemu možnosť učiť sa byť ochrancom.
  Skupiny VRSTOVNÍCKE sú typické rovnakým vekom detí a rovnakými potrebami, záujmami, postojmi. Môžu vzniknúť umelo (iniciatívou dospelých) alebo prirodzene (in. detí)
Neformálne skupiny – dieťa má miesto pre uplatnenie vlastnej podnikavosti a iniciatívy. Záleží na tom, ako sa dokáže uplatniť. Deti sa učia akceptovať a tolerovať prirodzené jednanie a správanie druhých, nadväzovať kontakty. Každý člen pôsobí na celú skupinu a naopak. Nebezpečné je, keď sa do čela skupiny dostane vodca s negatívnymi povahovými vlastnosťami a sklonmi. Slabší členovia sa dajú strhnúť a nadobudnú zlé skúsenosti.
Otázky zo psychy č. 24
 
 
Masmédia
Rozhlas – prebúdza estetický cit pre krásu materinskej reči, všetky hudobné štýly. Rozvíja predstavivosť poslucháča a zvyšuje sluchový cit.
Televízia – sa obracia aj na zrak diváka. Približuje rôzne formy komunikácie, obohacuje zážitkovú formu ľudskej osobnosti a súčasne umožňuje osvojovať si poznatky z rozličných oblastí. Vzdelávacia a výchovná funkcia rozhlasu, televízie, filmu je nesporná. Ale je tu aj negatívne pôsobenie na mravný rozvoj osobnosti.
 
Výchova – cieľavedomé, zámerné pôsobenie na človeka. Je to komplexná ľudská činnosť, špeciálne organizovaná s dosahom na zmeny v telesnom a duševnom vývine jednotlivca a v jeho správaní.
 
Výchovný proces   procesuálny stránka – rešpektovanie vých. metód, foriem, zásad
  obsahová stránka – všetko, čo tvorí obsah výchovy – mravná, citová, estetická

Podmienky výchovy – ovplyvňujú priebeh a výsledky výchovy. Sú dané úrovňou života a život. prostredia vychovávaných i vychovávateľov. Výchova sa daným podmienkam nielen prispôsobuje, ale ich i vytvára. Pravú výchovu charakterizuje viacej úsilie o prekonávanie dosiahnutej úrovne, než tendencie prispôsobovať sa daným pomerom.
 
Vnútorné podmienky – Endogénne:
 
Vekové zvláštnosti – každé obdobie má svoje charakteristické znaky, ktoré sú vo všeobecnosti platné a typické pre všetkých vychovávaných určitej vekovej kategórie. Je nevyhnutné tieto javy poznať a nájsť vo výchove zodpovedajúci prístup. Vek ovplyvňuje voľbu obsahu a prostriedkov a cieľa výchovnej práce.
Individuálne osobitosti – týkajú sa telesnej a duševnej stránky osobnosti, sú prejavom individ. rozdielov medzi ľuďmi. To tvorí individualitu osobnosti. Duševné dispozície sa prajavujú u jednotlivca v jeho nadaní, inteligencii, chápavosti, súdnosti, predstavivosti, slov. zásobe. Osobitosti ti vyžadujú rešpektovanie požiadavky individuálneho prístupu. Pedagóg musí každého jednotlivca poznať z úzkeho osobného kontaktu.
Doterajšie zážitky – tiež skúsenosti, hodnotová orientácia, temperament a ďalšie vlastnosti, záujmy, sklony.
Vlastná aktivita - poskytovať ochranu jednotlivca, jeho prístup a vzťah k vonkajšiemu pôsobeniu.
 
  Vonkajšie podmienky – Exogénne:
 
a) sociálne – miesto a postavenie žiaka, sociálne vzťahy k dospelým, súrodencom, spolužiakom, vrstovníkom. Sociálne vzťahy vytvárajú sociálnu situáciu, ktorá podmieňuje žiakovu výchovu. Sociálne zväzky a spoločenské činnosti ovplyvňujú výchovu pozitívne alebo do nej rušivo zasahujú.
b) pedagogické – vzťah U – ž., láska a záujem o vychovávaného, trpezlivosť a optimizmu, empatia, zmysel pre potreby druhého dôvera.
c) materiálne (v rodine, škole, výchov. zariadení) Štát vynakladá značné prostriedky na fungovanie školstva, pre materiálno-technické základne škôl vých. zariadení.
d) faktory politické, vedecké, historické, kultúrne ...
e) prirodzené – všetko, čo Boh stvoril a človek k tomu pridal
f) nadprirodzené – človek po narodení obdarený milosťou. Milosť bližšieho nazerania na Boha.
 
Výchovné problémy detí, z deformovaných podmienok
 
- vyplývajú z deformácie, dlhodobého pôsobenia neg. vplyvu.
ťažkosti vyplývajúce - z jednej alebo dvoch charakterových vlastností
- celej osobnosti človeka
Preťažené deti – v rodinách, kde rodičia chcú mať všestranné deti
Zhíčkané deti – poruchy sa prejavujú v prehnanom obdivovanie detí v prílišnej starostlivosti o zdravie
Pasívne alebo príliš aktívne deti – z rodín, kde chýba cit zázemie, rodiny na hranici rozvratu
Spustnuté a zanedbané deti – z rodín s malou alebo žiadnou starostlivosťou.
 
Deformácie osobnosti:
 
1. znížený sebacit dieťaťa (hanblivosť, váhavosť, tréma, uplakanosť, psychické napätie, nesamostatnosť) sklony k samovražde, rezignovanosť
2. zvýšený sebacit (snaha po výnimočnosti, domýšľavosť, urážlivosti, potreba na seba upozorniť, povýšeneckosť) arogancia, sklony ku panovačnosti
3. deformovaný sebacit ( závisť, žiarlivosť, žalovačnosť, zlomyseľnosť, irónia, násilníctvo, záludnosť)
 
 
Ťažkosti osobnosti vyplývajúce:
a) z chybného vzťahu k pravde (klamstvo, podvádzanie) 
- k autorite (ignorácia, nedisciplinovanosť)
- k práci (pohodlnosť, povrchnosť, túlavosť, záškoláctvo)
- k vlastníctvu (nedbalosť, lakomosť, vandalizmus)
- k estetike (nedostatok citu, nedostatky v obliekaní, úprave)
- k životospráve a životu
- k sexualite ( pornografia, sex. úchylky)
b) problémy z drogami.
 
Klamstvo – začína z nezámerného až k zámernému:
c) epizodické – účelové, vybrané
d) fázové – častejšie klamanie, má charakter obrany
e) chronické – vzniká ak lož prináša konkrétny úspech dieťa zistí, že sa neoplatí povedať pravdu pre tvrdú rodičovskú výchovu.
reedukácia : spolupráca so žiakom tzv. konfrontujeme klamstvo s pravdou.
 
Túlavosť – sklon k pobytu mimo domova. Túlanie postupne predlžuje cez vyučov. čas, trvá do neskorých nočných hodín a pomaly prerastá v ÚTEK. Ten vychádza z fantázie. Príčinou je strach alebo narušenie citových vzťahov i túžba pod dobrodružstve (môže to byť aj celkovou psychopatiou dieťaťa) či samote. Sú to deti vnútovne a citovo izolované.  a) útek zo školy
b) útek z domu
Túlavosť z časového hľadiska:  - dlhodobá
- krátkodobá
reedukácia: poznanie osobnosti žiaka a jeho rodinného prostredia.
 
Krádeže – zmocnenie sa cudzieho predmetu bez vedomia majiteľa. Môže byť:
1. príležitostná – dieťa podľahne podnetu
2. plánovaná  a) náhodná (vopred pripravená, ale iba raz v živote)
b) návyková (pri každej príležitosti, kleptománia)
Kleptománia – chorobný sklon kradnúť bezdôvodne
Dôležitý je motív krádeže, či kradne pre seba alebo iného (vedúci partie). Je to prejav odvahy pre získanie materiálnej výhody. Najčastejšie ide o krádež peňazí (od rodičov príbuzných susedov).
 
Nesamostatnosť - u detí, kt. boli obmedzované v nejakej činnosti alebo opakovane dospelí robili úlohy za deti.
reedukácia: dôvera tzv. poveríme ho úlohou, povzbudiť a oceniť jeho hodnoty.
 
Muthizmus – stav dieťaťa vyvolaný útlmom hovorených prejavov
- môže byť:  a) výberový – tzv. dieťa nebude komunikovať len s niekým dôvod. osob. vzťah
b) celkový - tzv. dieťa nebude  komunikovať s nikým zo zľaknutia
c) účelový - ..... z pretrvávajúcich obáv
reedukácia – zistiť príčiny + citlivý prístup
 
Samovražednosť: protirečí prirodzenej náklonnosti zachovať si život je v rozpore vo vzťahu k sebe samému, neprávom pretŕha putá s blízkymi.
- každý má iný motív: problémy v rodine, v škole, v soc. vzťahoch.
 
Závisť – cit. stav človeka, ktorý je reakciou na situácie, keď druhý získava hodnotu, o kt. má dotyčný jedinec záujem.
redukácia – od malička pestovať skromnosť, spravodlivosť.
 
Snívanie počas dňa – psychický stav u dieťaťa
-obsahom snívania: neuskutočniteľné plány a predstavy
-je škodlivé, ak odvádza od reality
 
Lenivosť – výsledok nesprávneho postoja k nejakej činnosti
reedukácia: trpezlivosť, použíť vhodnú motiváciu, formu presvedčovania - dlhodobý proces
 
Chybný vzťah k autorite:   agresivita, surovosť, krutosť – neschopnosť človeka vytvárať normálne vzťahy s okolím.
-reedukácia: zmena citovej sféry osobu. (poznať mikrosoc. prostredie dieťaťa)
Chybný vzťah k sexualite: dôležitá je sex. výchova – ž. by mal informácie získavať hl. od rodičov, v škole, z vhodnej literatúry.
-príčina: endogénna  - nevieme vysvetliť
  exogénna – determinovanosť spol. prostredím a prostredím, kde sa výchova uskutočňuje.
 
Alkohol: mladí ľudia nevedia riešiť svoje problémy, preto sa uchyľujú k takej to úteche, úteku z reality. Alkoholom zaháňajú svoju úzkosť a strach. Alkohol a fajčenie sú často prvou príčinou trestnej činnosti (vlámanie, krádeže). V ohrození sú ľudia citovo nestály, nezrelí, so zvýšenou alebo nízkou frustračnou toleranciou. Mladí alkoholici sa často pokúšajú o samovraždu.
 
Drogy: príčiny užívania:  zvedavosť, túžba vyskúšať to,  zábava, relaxácia, nuda, zahnať depresiu a strach, vplyv priateľov a prostredia, cigarety sú až slabé. Spôsoby užívania: fetovanie, vpichovanie, priame užívanie, sňupanie..
 
Drogová prevencia v prípade U (Bella – prednášky)
 
3 základné stupne prevencie:
 
primárna (PP)   - vytváranie optimálnych podmienok pre telesný, ps. a soc. vývin
- také aktivity, aby drog. problém nevznikol
sekundárna (SP) - má zabrániť, aby nevznikli poruchy soc a ps. právania
- má zachytiť problémy už v počiatočnom štádiu
    - vyhľadanie drob. problém, jeho riešenie a liečba
terciárna (PP)   - má predchádzať zhoršovaniu stavu
- úloha: znižovať následky závislosti na dorgách
- podstata spočíva v distribučnom programe čistých striekačiek a ihiel
-ide o poskytnutie substitúcie t.j. náhrady za drogu (metadon – náhradná láska od lekára)
 
Stratégie drogovej prevencie: 
 
1. neúčinné stratégie (NS) – rôzne prednášky, filmy a videá – skôr len informácie
d) zastrašovanie v ponuke negatívnych vzorov, direktíva v protidrog. aktivitách,
e) náhradné alebo jednorázové aktivity (nejaká nástenka)
2. menej účinné stratégie (MUS) – spoľahnutie sa na prevenciu v rodine
3. účinné stratégie (ÚS) – cieľavedomé preventívne programy, spojené žiakmi do preventívnych aktivít, vytv. informačný systém o každej zmýšľanej aktivite, permanentný tréning v rekonštrukcii správania
 
PTR program – poskytnutie služieb žiakom a rozvoj rovesníckych programov je to vzájomné ovplyvňovanie sa rovesníkov.
 
TYPY  nevhodného a nepodnetného prostredia:
Pedagogicky nevhodné, na výchovné podnety nedostatočné prostredie vytvárajú deťom rodičia na výchovu nepripravení, ľahostajní, alebo ju dokonca odmietajú. V takýchto rodinách vyrastajú deti výchovne zanedbané. Za pedag. nevhodné treba pokladať i prostredie s nadmernou výchovou a prehnanou starostlivosťou o dieťa. Výsledkom takejto výchovy je nesamostatnosť spojená s deformáciou duševného života dieťaťa. Ani prípad negatívneho vplyvu ulice, kamarátov, spolužiakov nie sú ojedinelé. (pozri typy rod. prostredia téza – 18)
 
Literatúra:  Pedagogika od Havrana
Základy pedagogiky: kominarec a kol
Rodina, výchova, delikvencia: kačáni, mikloš
Poznámky z teórie výchovy: Bella
Poznámky zo sociálnej psychológie: Flešková
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

Učebné poznámky z pedagogiky

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Sústava PG vied 388 slov
Slovenčina Pedagogika a vedy 854 slov
Slovenčina Humanizácia a demokratizácia 456 slov
Slovenčina Kresťanská škola 104 slov
Slovenčina Koncepcia tvorivo humanistického systému (THV systém) 287 slov
Slovenčina KEMSAK 107 slov
Slovenčina Uplatňovanie humanistických princípov vo vzdelávaní a výchove postihnutých detí 394 slov
Slovenčina Modernizácia obsahu vzdelávania 225 slov
Slovenčina Alternatívne školstvo – AŠ 270 slov
Slovenčina Hlavné princípy alter. systému Rogersa 3655 slov
Slovenčina Charakteristika vyučovacích koncepcií 1876 slov
Slovenčina Prvotnopospolná spoločnosť 535 slov
Slovenčina Výchova a školstvo v starom Grécku 287 slov
Slovenčina Začiatky pedagogickej teórie v Grécku 1517 slov
Slovenčina Pedagogické smery 20. storočia 297 slov
Slovenčina Pedagogický systém Johna Locka 377 slov
Slovenčina J. J. Rousseau 444 slov
Slovenčina Johann Heinrich Pestalozzi 519 slov
Slovenčina John Friedrich Herbart 377 slov
Slovenčina Vyučovací proces 751 slov
Slovenčina Obsah vzdelávania (OV) 2782 slov
Slovenčina Vyučovacie zásady 1008 slov
Slovenčina Didaktická analýza učiva 1918 slov
Slovenčina Klasifikácia vyučovacích metód 1225 slov
Slovenčina Význam J. A. Komenského 1776 slov
Slovenčina Vyučovacie prostriedky 4789 slov
Slovenčina Hodnotenie vo výchovno-vzdelávacom procese 3627 slov
Slovenčina Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov 3037 slov
Slovenčina Didaktické formy, vyučovacia hodina a jej štruktúra 2660 slov
Slovenčina Výchovno-vzdelávacia sústava a inštitúcie 1824 slov
Slovenčina Význam kresťanských pedagógov 1661 slov
Slovenčina Význam správnej výchove 1862 slov
Slovenčina Významní pedagógovia v slovenských dejinách 2127 slov
Slovenčina Pedagogický výskum, cieľ, druhy 1797 slov
Slovenčina Vzťah učiteľ – žiak 1391 slov
Slovenčina Aktivizácia a motivácia žiakov na vyučovaní 841 slov
Slovenčina Výchovno - vzdelávací proces v kresťanskej škole 712 slov
0.074