Význam správnej výchove

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: kajka
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 08.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 862 slov
Počet zobrazení: 5 283
Tlačení: 388
Uložení: 430
Význam správnej mravnej, pracovnej, citovej a rodičovskej výchove pre formovanie osobnosti žiaka.
 
Z hľadiska teoreticko - praktického je zaužívané obsah výchovy členiť na jednotlivé čiastkové výchovy, ktoré predstavujú súčasti obsahu. Tak sa zaužívali termíny ako sú: rozumová, mravná, estetická, telesná, citová, pohlavná, ekologická, právna, zdravotná a pod. Jednotlivé súčasti výchovy sa navzájom prelínajú. Výchovné pôsobenie musí obsiahnuť rozvoj osobnosti ako jednotného celku.
 
Mravná výchova
Existujú rozličné mravné systémy, normy i hodnotové hierarchie mrav. vedomostí a činov. V súvislosti s tým máme rozlič. smery a druhy mrav. výchovy. Z historického pohľadu na vývin školstva rozlišujeme v mrav. výchove 2 smery: náboženský a laický.
MV je špeciálna cieľavedomá činnosť rodičov, U, vychovávateľov smerujúca k utváraniu určitých charakteristických rysov Ž v procese, v kt. si osvojujú normy a pravidlá správania sa. Preniká celou výchovou: telesnou i duševnou. Rozširuje sa nielen na poučenie o dobre a zle, ako aj na pôsobenie citové (hl. cieľom je vzbudiť sympatiu k dobru a antipatiu k zlu) a vôľové (rozvoj pevnej mravnej a zodpovednej vôle)
 
4 faktory, na základe ktorých môžeme mravné vedomie charak. ako spol. – histor
1. pre svoj obsah - vzťah človeka k sebe ak iným
- pravidlá, ukazujú, čo človek môže a čo nie
2. pre svoj pôvod: morálka vznikla z potreby zladiť správanie jednotlivca so soc. skupinou
3. pre svoju povahu: každé mravné správanie závisí do akej soc. skupiny človek patrí alebo akú funkciu v spoločnosti vykonáva.
4. pre svoje zdôvodnenie: každé morálne správanie je zdôvodnené.
 
Základným cieľom mrav. výchovy je autonómna mrav. osobnosť, dobrovoľne a samostatne mravne žijúca.
 
Čiastkové ciele a úlohy:
1. Utváranie humánnych vzťahov a postojov k iným ľuďom, k sebe samému, k prírode a spoločnosti. Uvedená úloha úzko súvisí s citovou výchovu jedinca. Ide o rozvoj spoločenských citov (cit k národu), humánnych citov (tolerancia, súcit, spravodlivosť). Humanizmus nie je len zákl. úlohou mrav. výchovy, ale aj kardinálnym princípom výchovy vôbec. Podľa kresť. pg je vzťah k blížnemu, založený na láske, základným mrav. zákonom.
2. Výchova vzťahu k práci – prelína sa s úlohou pracovnej výchovy. Zdôvodnená je tým, že každý jednotlivec má byť nielen konzumentom, ale i tvorcom hmotných i duch. hodnôt. Práca je základom existencie človeka. Pozitívny vzťah k práci sa prejavuje v svedomitosti, zodpovednosti a pracovitosti.
3. Výchova mravného svedomia – pod svedomím rozumieme istý akt sebahodnotenia, hodnotenia a posudzovania vlastných skutkov. Svedomie je dôležitým fenoménom v štruktúre osobnosti, je kritériom vzťahu človeka k iným ľuďom, k sebe samému, k okoliu, preto je potrebné vychovávať ho. Človek má posudzovať svoje činy zo širšieho aspektu, aby mal pocit zodpovednosti za osud celého ľudstva.
4. Výchova mrav. návykov a zvykov
5. Osvojenie si noriem a pravidiel disciplíny – jedinec ich musí rešpektovať v záujme poriadku. V súvislosti s disciplínou môžeme hovoriť o discipl. školskej, pracovnej, občianskej, športovej ai. Pravidlá ako sa má ž správať v škole sú obsiahnuté v školskom poriadku. J.A.Komenský povedal: „Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody.“
6. Osvojenie si všeľudsky platných morálnych noriem a pravidiel, ktoré vyjadrujú vzťah k rodičom, úctu k žene, usporiadaný pohl. život, ochranu ľudského života, ochranu svojho a cudzieho majetku.
 
Súbor mravných vlastností tvorí mravnú osobnosť.
Kritériom mravnosti je správanie sa človeka, jeho činy a skutky
 
Obsahom mravnej výchovy sú:
1. autonómne zásady (čl. si sám stanovuje princípy. podľa ktorých s riadi)
2. heteronómne zásady (princípy, kt. čl. dodržiava sú stanovené okolím)
 
Druhy morálky:   morálka hedonizmu – telesný pôžitok za akúkoľvek cenu (peniaze,...)
  m. dušev. blaha – uznanie. chvála, radosť z poznania, spoločenské poslanie
  morálka prospechu – iba môj vlastný
      m. pesimizmu / optimizmu,
  m. egoizmu / altruizmu.
 
Druhy noriem – predpisujú správanie určitej skupiny ľudí v určitých situáciách.
Človek sa musí rozhodnúť sám.
Mravné princípy – hl. myšlienky, kt. určujú hl. smer morálky v každej spoločnosti.
Mravné kategórie – blaho,  šťastie, dobro / zlo.:
  Blaho – najstaršia kategória mrav. Za najvyššie B považujeme duš. kľud a spokojnosť
  Šťastie – citový zážitok čl. po kt. povieme: „Som šťastný“
  Dobro – to, čo pomáha človekovi k životu
  Zlo – je spájané s trápením čl. v živote  D a  Z sú relatívne pojmy
 
Pracovná výchova
V rámci prac. výchovy sa majú poskytnúť každému jedincovi vedomosti a zručnosti, ktoré sú predpokladom tvorivej pracovnej činnosti, ďalej vychovať taký vzťah k práci a charakterové vlast., ktoré pozitívne ovplyvnia profesijnú voľbu s ohľadom na vlastné predpoklady. V rámci prac. vých. si ž osvojujú aj mnohé odborné vedomosti a všeobecné prac. zručnosti. Význam prac. vých. vyzdvihujú vo svojich diela: J. A. Komenský, J. Locke, J. H. Pestalozzi. Práca má hodnototvorný význam (obtiaž a hodnoty, kt. obohacujú duch. život jednotl. i spoločnosti).
 
Medzi najnáročnejšie úlohy prac. výchovy patria:
- vytvárať u vychovávaných trvalý pozitívny vzťah k práci a poskytnúť im najvšeobecnejšie výrobne vedomostí, zručností a návyky.
  - vytvárať u ž vzťah k vytvoreným hodnotám duchovným i materiálnym
  - eliminovať prejavy neúcty, agresivity, vandalizmu,
  - oboznámiť ich s rôznymi druhmi prac. materiálu a so zákl. pracovnými nástrojmi
  - vytvárať u ml. vzťah k moder. technike s možnosťami jej využitia
  - rozvíjať tech. myslenie a podnecovať konštrukčné schopnosti.
  - pracovnú výchovu spájať s odborným vzdelaním.
 
Pri vytváraní mrav. vzťahu k práci hrá dôležitú úlohu rodina. Je potrebné, aby plnilo dieťa už od útleho veku primerané požiadavky a úlohy, kt. sú mu zverené. V rodine, kde sa nekladú požiadavky, vytvára sa priestor pre utváranie negatívnej vlastnosti – lenivosť.
Prac. vých. na ZŠ sa realizuje v učeb. pláne ako prac. vyučovanie.
Prac. vých na SOŠ a SOU sa realizuje prostredníctvom praktického vyučovania a rôznych druhov praxe. Prac. výchova má byť súčasťou komplexného utvárania osobnosti človeka.
 
Citová výchova
City sú významným aktivizujúcim činiteľom v konaní a správaní čl. Sú priamo pohnútkou, vôľovým impulzom pre určitý čin. Sú vlastné iba človeku. City, najmä altruistické reprezentujú humánnosť človeka, jeho šľachetnosť. Charakter človeka je výrazne determinovaný jeho citovým životom. Citová výchova je teda u čl. nevyhnutná.
 
Základné úlohy citovej výchovy sú:
  - viesť ž k prežívaniu kladných podnetov z okolia a prostredia, v kt. žijú,
  - usmerňovať cit. orientáciu ž na pozit. mrav. estetické a kultúrne hodnoty
-vo vých. sa zamerať predovšetkým na vyššie city spoločenské a mravné: intelektuálne, estetické, etické, sociálne (dôstojnosť človeka, tolerancia,...)
-vo výchovnom procese využívať predovšetkým kladné city – radosť, veselosť a pod., kt ovplyvňujú ž vývin pozitívne. Záporné city pôsobia na dieťa negatívne
-zvýšenú pozornosť venovať deťom, ktorých rodinné prostredie je chudobné na citové prejavy a v kt. dieťa nepociťuje náklonnosť zo strany rodičov.
-vo vyuč. odstraňovať vnútorné napätie a stresy, ktoré vyvolávajú poruchy citovej oblasti, sú príčinou rôznych neuróz, porúch,...
 
Z hľadiska citového rozvoja je najdôlež. obdobie predškolského veku, t.j. obdobie do šiestich rokov. U detí cit. prejav je veľmi intenzívny a prudký, často sa u nich striedajú protichodné city (radosť vystrieda plač a smútok, ...) U niekt. detí v predškolskom, ale i v ml. školskom veku sa prejavuje agresivita. Je to signál, aby sa mu viacej venovali, aby mu prejavovali viac lásky a obdiv nad tým, čo už vie. Dieťa potrebuje, aby mu bol prejavený obdiv a láska.
Pre cit. rozvoj je dôležitý osobný príklad rodičov a U. Nezastupiteľnú úlohu má rodina.
Nedostatky v citovej vých. sa prejavujú výrazne u dospievajúcej mládeže – pubescentov a adolescentov. Sú to rôzne negat. prejavy ako agresivita, vandalizmus (spoločensky nažiadúce prejavy). Cit. vých. je dôlež. prostriedkom humanizácie človeka, ľudského prístupu človeka k človekovi a k okolitému svetu.
 
Rodičovská výchova
Základom prvotnej a všeob. adaptácie D v prostredí zdravej rodiny (fyziky i psychiky) je ho citová väzba na rodičov, kt. mu umožňuje identifikovať sa s ich sociálnymi postojmi – čo oni pokladajú za morálne a amorálne, správne a nesprávne, dovolené a zakázané.
Aj v neskoršom veku zostáva cit. spätosť D s rodičmi a jeho stotožňovanie sa s nimi základom jeho správnej sociálnej adaptácie. Umožňuje mu to pochopiť význam spoloč., morálnych, právnych a iných požiadaviek, aby ich pokladalo za záväzné aj pre seba, aby sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti, usmerňujúcou jeho správanie.
 
Rodičovská výchova a jej typy:
1. autoritatívna – snaha rodičov presadzovať vo všetkom svoje názory. Dieťa je pasívne alebo agresívne.
2. nekompromisná–sú tu prísne požiadav. na D bez výnimiek, nerešpektovanie osobnosti D
3. brutálna – bezohľad. vých. metódy. Správanie D sa hodnot. vždy ako negatívne
4. liberálna – D býva stredobodom pozornosti, určuje si čo má robiť, čo nie. Je sebecké, povýšenecké a egoistické. Jej špecif, druhom je merkantilná výchova, keď si D prestáva vážiť akékoľvek hodnoty. D je neopodstatnene odmeňované a NIKDY nie je trestané.
5. kverulantská – rodičia prijímajú info len zo strany D, ospravedlňujú svoje D bez konzultácie s U (alibizmus rodičov)
6. demobilizujúca – nemobilizácia D k štúdiu, nepodporovanie k aktiv. (aj bez SŠ, zarobíš)
7. demokratická – vyznačuje sa láskou v rodine, prejavením dôvery, zásadou primeranosti
8. patologická – výchova v rodine alkoholom, neurotikom: patologické správanie (vyžaduje si zvláštny prístup k ž, kt. je citlivý, aj najmenšia kritika sa ho dotkne, pocit, že ho nikto nemá rád. Hlboké citové rany.
9. laxná – nezáujem rodičov o deti, každý sa stará len o seba, deti – problém so začlenením do soc. skupiny ...
10.  repultívna – ide o zjavné alebo skryté odmietnutie D (postihnuté det) kt. u rodičov vyvolávajú určitý pocit zatrpknutosti voči D (daného genetic alebo bolog. podmienkami v živote detí).
 
Všeobecné záležitosti rodinnej výchovy:
 
Rodičia si vytvárajú voči svojim deťom akési svojské spôsoby výchovy, kt odrážajú pomerne značne trvalé predstavy o tom, ako by mali na svoje deti spôsobiť.
 
Podľa Makarenka a Kovaiena existujú 3 základné typy rodinnej výchovy:
a) priveľmi liberálny typ – D sa stáva objektom neprimeranej nežnosti a obdivu R, keď sa mu povoľuje všetko, čo chce. Takýto spôsob výchovy vedie k viacerým negatívnym dôsledkom, ako je nesamostatnosť, impulzívnosť, neskromnosť
b) neúmerne autoritatívny typ – D je už od raného veku objektom „drezúry: zameranej na prehnanú poslušnosť, dodržiavanie presného denného poriadku. V takýchto podmienkach sa u D formuje individualizmus, uzavretosť, pasivita, nesamostatnosť a apatia. No tiež postupná strata vlast. identity, obdiv k autoritám a nekritické podriaďovanie sa im. 
c) stredný typ -  predstavuje situácie, keď sa D v rodine usmerňuje tak, že rodičia citlivo pristupujú ku kladeniu požiadaviek a vyberajú si primerané spôsoby pri ich realizácii. Rodičia si D vážia, prejavujú mu náklonnosť, ale sú aj primerane nároční. Tento typ má pozitívne výchovné výsledky ako je viera vo vl. sily, radosť zo života, optimistická nálada, zdravé sebavedomie.
 
Z vých. hľadiska je potrebné pochopiť a rešpektovať, že vzťahy rodičov a detí nie sú stabilné, ale že podliehajú zmenám. Spôsobujú to osobitosti individ. života mladších a starších a jednak vekové osobitosti (3 rok života, puberta)
Poznať vzťahy v rodine žiaka má veľký význam pre školu, lebo tu môžu tkvieť hl. príčiny neadekvát. správania ž(nevyhovujúca atmosféra – nesprávne tresty, uprednostňovanie súrodenca ... a obmedzovanie osobnosti žiaka – rodič manipuluje s voľným časom D).
 
8 modelov ýchovy (podľa Koželiho - vychádza z rodič. citov)    - 4 modely = teplá rod. atmosféra
- 4 modely = chladná rod. atmosféra
1. harmonická výchova
 
2. liberálna výchova
- bezchybné cit. ovzdušie
- dieťa nie je dosť pobádané
 
3. ctižiadostivá výchova
- dosť pobádania a bezpečia
- nedostatok pružnosti vo výchove
 
4. nadmerne ochranná výchova
- láska k dieťaťu, ktorá ho uzatvára do klietky rodičov
- úzkosť – zraniteľnosť dieťaťa
 
5. chladný demokratický typ výchovy
- rodičia zaobchádzajú s deťmi ako s dospelými
- nedostatok citu – chýba schopnosť prijímať a dávať lásku
 
6. zanedbávajúca výchova
- osamotené dieťa, nepozná obmedzenie
- sklon správať sa agresívne, sklon ku kriminalite, dieťa nie je vedené
 
7. drilová výchova
- železná disciplína: príkaz – rozkaz – trest
- dieťa je uzavreté
 
8. disharmonická výchova
- málo lásky, neschopnosť poskytnúť istotu
- nejasné pravidlá, nejednotný postup
 
Neexistuje čistý typ výchovy. Je dôležité, aby dieťa malo vzor v rodičovi rovnakého pohlavia.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Učebné poznámky z pedagogiky



Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu