Špeciálna pedagogika – 2. ročník

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: 19linda10
Typ práce: Referát
Dátum: 11.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 156 slov
Počet zobrazení: 6 287
Tlačení: 365
Uložení: 349

Špeciálna pedagogika – 2. ročník

Predmet, štruktúra a význam ŠPP

ŠPP- sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaných. Sústreďuje sa na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality.
Predmet ŠPP- je skúmanie podstaty zákonitosti výchovy, edukácie/vzdelávania postihnutých ľudí.
Cieľ ŠPP- je vychovávať, vyučovať a vzdelávať jedincov so špeciálnymi potrebami, aby sa čo najskôr a čo najdokonalejšie vnútorne vyrovnali so svojím postihom/narušením, poruchou, danosťami/a aby aj napriek obmedzeniam vedeli plnohodnotne žiť.
Úlohy ŠPP- Všeobecné- hľadá všeobecné platné zákonitosti a pravidlá pre celú časť postihnutej alebo narušenej populácie v súvislosti s jej edukáciou.
Špeciálne- sústreďuje sa na edukáciu z aspektu jednotlivého druhu postihnutia, narušenia či špecifickej potreby/ napr. zrakovo postihnutí, sluchovo, telesne.../
Disciplíny ŠPP:
Somatopédia- pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených,
Tyflopédia- pedagogika zrakovo postihnutých,
Surdopédia- pedagogika sluchovo postihnutých,
Logopédia- pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou,
Etopédia- pedagogika psychosociálne narušených,
Psychopédia- pedagogika mentálne postihnutých,
Pedagogika nadaných a talentovaných.
 

Vznik poškodenia z hľadiska ontogenézy

Čiže od vzniku organizmu oplodnenia až po jeho zánik/smrť/.
Z ontogenetického hľadiska môžeme hovoriť o troch obdobiach vzniku možného defektu:
1. Prenatálne- pred narodením, obdobie vnútromaternicového vývinu, príčinou poškodenia a plodu, napr.: infekčné ochorenia matky, muns, rubeola, TBC, osýpky, extrémne hladovanie, zlá životospráva- tabakizmus, alkoholizmus, drogová závislosť, stres.
2. Perinatálne- počas pôrodu/kliešťový pôrod, rôzne komplikácie pri pôrode/.
3. Postnatálne- po narodení/úrazy, nehody, pády.../.
 

Príčiny vzniku postihnutia

Endogénne príčiny- vnútorné- ide predovšetkým o dedičné ochorenia, ktoré môžeme rozdeliť na familiárne výskyt podobného respektívne zhodného druhu ochorenia alebo postihnutia v rodine a dokázateľné genetickými vyšetreniami/ v rodine sa daný druh postihnutia nevyskytoval a samotné postihnutie je výsledkom genetického prenosu.
 

Exogénne príčiny- vonkajšie:

a) anorganické- žiarenie, chemické látky, jedy,
b) biologické- vírusy, baktérie, plesne, precitlivenosť- alergie,
c) psychosociálne- rodina, škola, výchovné zariadenia, pracovisko.
 
Následky spojené s postihnutím, narušením
Akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca. Postoj spoločnosti ľuďom s postihom- emocionálny postoj- buď je predmetom súcitu, alebo vzbudzuje odpor. Tento postoj býva často spojený s predsudkami. Reakcie postihnutého- zistí, aký postoj má k nemu jeho okolie, jeho vnímanie je citlivejšie a intenzívnejšie. Existujú určité rozdiely v reakciách postihnutých s vrodeným defektom- sú vychovávaný iným spôsobom, chýba im vlastná skúsenosť s porovnaním zdravým postihnutým, alebo získaným defektom- je potrebné prijať novú skutočnosť.

Rodina postihnutého:

Fáza šoku a popretia- neprijateľná skutočnosť, nechcú nič počuť o starostlivosti o také dieťa, lekár- nosí zlé správy „náhradný vinník“.
Fáza postupnej akceptácie a vyrovnanie sa s problémom- rodičia majú záujem o ďalšie informácie(zdravotné, výchovné), chcú poznať príčinu postihnutia, dosť často tu dochádza k rezignácii- akceptácia názoru, že sa nič nedá robiť a dôsledkom môže byť zbytočná stagnácia vývoja dieťaťa, v tých oblastiach, kde by nemusela byť.
Fáza realizmu- rodičia sa zmierili zo skutočnosťou a snažia sa zmieriť dôsledky postihnutia.
 
Následky telesného postihnutia
Nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok. Závažnosť pohybových obmedzení veľmi ovplyvňuje kvalitu života. Rozhodujúca je miera sebestatočnosti, ak chýba- človek je závislý na iných. Pohybovo obmedzený nemá rovnaké možnosti stýkať sa s rôznymi ľuďmi, má menšie skúsenosti s rôznym sociálnym prostredím. Vplyv deformovaného zovňajšku – telo funguje ako vlastná zložka sociálnej prezentácie. Viditeľne telesné deformácie majú vždy sociálny dopad. Nápadné zmeny znižujú status jedinca, nepriaznivo ovplyvňujú jeho sociálne hodnotenie a akceptáciu okolím.
 
Následky sluchového postihnutia
Sluchovo postihnutých možno chápať ako minoritu, ktorá používa odlišný komunikačný systém. Hlasový prejav býva ťažko zrozumiteľný, obmedzená SZ, problém pochopenia významu slov. Ťažko sa orientujú, majú problém pochopiť názory, postoje a pocity druhých. Majú tendenciu reagovať impulzívne, lebo sa nedokážu ovládať.
 
Následky zrakového postihnutia
Nedostatočnosť vizuálneho kontaktu. Nepriaznivo pôsobí aj akákoľvek nápaditosť, alebo deformácia reči. Zrakovo postihnutý má obmedzenú schopnosť učiť sa napodobňovaním. Orientáciou neznámom prostredí, čo vedie k závislosti na iných ľuďoch. Menší záujem o samostatnú aktivitu.
 
Následky mentálneho postihnutia
Závisia od stupňa mentálnej retardácie. Spomalené myslenie. Oneskorená reč. Poruchy výslovnosti. Ťažká vzdelávateľnosť. Výchovné problémy. Hyperaktivita. Nemajú radi zmenu.
 
Následky psychosociálneho narušenia
Drogová závislosť. Sexuálna deviácia. Týranie detí. Outizmus. Suiciálne sklony/samovražedné. Kriminalita. Neurotické poruchy- fóbie, poruchy prispôsobenia.
Medzi hlavné následky patria: problémy v škole, strata záujmov, zmena chovania, nálad, priateľov, partie, osamelosť, depresie.
 
Následky komunikačných narušení
Zajakavosť, koktavosť, mutizmus.
Následky: bojazlivosť v nadväzovaní nových kontaktov; problémy v medziľudskej komunikácii, školskej, pracovnej úspešnosti v zlom emočnom prežívaní.
 

Základné kategórie, pojmy, termíny v ŠPP

Jednotlivec vyžadujúci špeciálnu pomoc sa v rôznych odboroch označuje pojmom:
1. školstvo- postihnutý, orientácia na výchovnú starostlivosť;
2. sociálna práca- invalidný, orientácia na zmenenú pracovnú schopnosť;
3. zdravotníctvo- defektný, zdravotne postihnutý, orientácia na liečebnú starostlivosť.
 

ŠPP pojmy

Deficit- mierny čiastkový nedostatok nejakej špecifickej orgánovej funkcie, na rozdiel od defektu je možná náprava danej funkcie.
Porucha- narušenie odchýlka od normy, získaná počas života/ porucha učenia/ je napraviteľná.
Anomália- relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy, nepovažuje sa za patologický stav/ zrakovo, sluchovo, telesne postihnutý/.
Deviácia- odchýlka od normy týkajúca sa správania.
Deformita- znetvorenie, zohavenie.
 

Defekt

Chýba nedostatok, synonymum- handicap- znevýhodnenie. Trvalý výrazný nedostatok, môže byť orgánový- chýba nejaký orgán, alebo funkčný- porucha funkcie, orgánu.
 

Norma a anomália v ŠPP

Norma- záväzné pravidlo, označenie stavu, vlastnosti.
Rozoznávame:
1. normálny vývin- má nevratný charakter, uskutočňuje sa v časovom slede v určitých obdobiach, podľa zákonitosti vyvážene bez nežiaducich odchýliek;
2. predčasný vývin- vývin, ktorý prekračuje očakávanie hodnoty podľa normy- výnimočne nadaní, talentovaní;
3. anomálny vývin- opakom je normálny vývin, ktorý môže byť:
a) ustrnutý vývin- určitý orgán alebo jeho funkcia sa vôbec nevyvinie (vrodená slepota, hluchota) ;
b) obmedzený vývin- orgán alebo jeho funkcia sa vyvíja obmedzene (nedoslýchavosť, slabozrakosť);
c) oneskorený vývin- orgán alebo jeho funkcia sa vyvíja oneskorene, včasným zásahom je možný návrat do normálu (oneskorená reč, chôdza);
d) prerušený vývin- orgán alebo jeho funkcia bol z hľadiska vývinu prerušený patogénnym faktorom (nehoda);
e) pochybný vývin- orgán alebo jeho funkcia sa vyvíja nežiaducim smerom (poruchy správania, nádor na mozgu).
 

Špeciálno-pedagogické činnosti

Resocializácia- znovuzačlenenie do spoločnosti.
Rehabilitácia- znovuuspôsobenie jedinca, znovu získať spôsobilosť.
Rozlišujeme:
a) pracovnú- cieľom je získať pracovné zručností, obnoviť ich, alebo rekvalifikovať ho v novej činnosti;
b) liečebnú- chirurgický zákrok, vodoliečba, masáže, liečba liekmi;
c) školskú- výchovno-vzdelávacia- predškolská výchova, všeobecné alebo špeciálne vzdelanie, profesionálna príprava;
d) sociálnu- sociálne služby, morálna podpora, kompenzačné pomôcky.
Kompenzácia- náhrada, vyrovnanie.
Edukácia- výchova, vzdelávanie.
Vyučovanie- je proces, v ktorom pedagóg riadi činnosť žiaka, tak aby si osvojil určité poznatky.
Zásada- všeobecne platná téza, pomocou ktorej učiteľ dosahuje cieľ.
Zásady pri edukácii:
1. zásada primeranosti- všetko musí byť primerane k postihnutiu;
2. zásada názornosti- vytvorenie predstavy, zapojenie zmyslov, zrak, čuch, sluch;
3. zásada systematickosti- vytvoriť systém poznatkov, motivovať;
4. zásada uvedomelosti- osvojenie poznatkov, uvedomenie si prečo sa učí, tvoriť atmosféru;
5. zásada trvácnosti- trvalé osvojenie vedomosti formou opakovania, spojenie teórie s praxou.
Reedukácia- prevýchova, aktivity zamerané na slabo vyvinuté orgány, alebo ich funkcie.
Korekcia- náprava, zlepšenie (operácia).
Socializácia- spoločenský, združený, proces zaraďovania jednotlivca do spoločnosti.
Stupne socializácie:
1. integrácia- najvyšší stupeň- úplné splynutie so spoločnosťou;
2. adaptácia- prispôsobenie sa;
3. utilita- pracovná použiteľnosť jednotlivca (schopnosť manuálnej práce);
4. infenorita- segregácia- totálna izolovanosť od spoločnosti.
Diagnostika- zámerná činnosť zameraná na rozoznávanie podmienok, znakov, priebehu, napr.: choroby, edukácie. Výsledkom je diagnóza- vymedzenie znakov, vlastností.
Medzi diagnostické metódy využívané v ŠPP:
rozhovor, dotazník, pozorovanie, písomné testy, testy motoriky, kauzistické metódy.
Prognóza- predpoveď, odhad budúceho stavu, choroby, snaží sa objektívne stanoviť či sa dá pri určitých podmienkach očakávať zlepšenie, alebo zhoršenie stavu.
Prevencia- odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov.
Môže byť:
a) primárna- prechádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy);
b) sekundárna- je adresná na konkrétnu populáciu, napr.: drogovo závislých- liečebne, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci;
c) terciárna- jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu.
Intervencia- zásah, zámerné zasahovanie do spôsobov konania, do vzťahov, pracovných podmienok, do života jednotlivca.
 
Systém inštitúcií pre postihnutých a narušených jedincov
Cieľom inštitúcie je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca zo špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Komplexná starostlivosť sa uskutočňuje v sústave inštitúcií, ktoré v rozdielnej miere a forme zabezpečujú konkrétne potreby.
Rozdelenie:
1. podľa zakladateľa- štátne, súkromné, cirkevné;
2. podľa veku osôb- predškolské zariadenia, školské zariadenia, adolescenti, dospelý;
3. podľa pohlavia- chlapci, dievčatá, kombinované;
4. podľa dĺžky prevádzky- denné, celotýždňové, celoročné;
5. podľa charakteru aktivít a cieľov- edukačné, liečebné, reedukačné, poradenské, rehabilitačné;
6. podľa toho, o ktorú zložku komplexnej starostlivosti ide:
a) výchovnovzdelávacie inštitúcie- zabezpečujú výchovu a vzdelávanie, patrí sem: sústava ZŚ, SŠ, pre mládež vyžadujúcich si špeciálnu starostlivosť, sústava bývalých osobných škôl (špeciálne školy- redukovaný obsah vzdelávania), sústava odborných škôl, sústava špeciálnych školských zariadení- pedagogicko-psychologická poradňa, špeciálny pedagóg, výchovný poradca, CPPAP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie);
b) sústava liečebno-preventívnych inštitúcii- nemocnice, polikliniky, odborné liečebné ústavy, sanatória;
c) sústava inštitúcii sociálnej starostlivosti- poskytujú starostlivosť v oblasti: právnej, ekonomickej a morálnej podpory- ÚPSVaR (úrady práce sociálnych vecí a rodiny), mestské úrady, domovy dôchodcov, detské domovy;
d) sústava záujmových organizácii- nadácie, ktoré zabezpečujú napr.: poradenskú činnosť, uspokojovanie kultúrnych a rekreačných potrieb, sociálnu rehabilitáciu.
 

Somatopédia

Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených
Je vedný odbor ŠPP zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených jedincov (TPCHZO). Odbor ŠPP skúmajúci osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, opornéhonervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave.
Ide tu v podstate o tri rôzne kategórie osôb, ktorých telesná integrácia je obmedzená:
1. telesne postihnutí- u nich problematika výchovnej rehabilitácie naráža na ťažkosti hybnosti, prípadne odlišnosti vo vonkajšom vzhľade.
K najčastejším poruchám hybnosti patria:
1. poruchy chôdze- abázia (neschopnosť chodiť);
2. poruchy rovnováhy- astázia (neschopnosť stáť);
3. poruchy hybnosti- hyperkinéza- nadmerná mimovoľná pohyblivosť, imobilita- neschopnosť pohybu; spazma- krč, kŕčový záchvat; paréza- čiastočná strata hybnosti, neúplná obrna.
 
Deformačné stavy:
1. amélia- vrodené nevyvinutie končatín;
2. deformácie chrbtice- gibbus (hrb);
3. deformácie dolných končatín- konská noha, výrazné znetvorenie kĺbov;
4. poruchy tvaru lebky- makrocefália (nadmerná veľkosť hlavy); mikrocefália (výrazne malá hlava).
 
2. chorí- zdravotný stav im nedovoľuje edukáciu v podmienkach bežných škôl a preto sa vzdelávajú prevažne individuálne v zdravotných zariadeniach na lôžku (rakovinové ochorenie);
3. zdravotne oslabení- ľudia- deti, ktoré sa z dôvodu liečenia, doliečovania nachádzajú v detských ozdravovniach, alebo liečebniach dlhší čas a potrebujú výchovnú rehabilitáciu.
 
Vrodené poruchy vývinu
Dysmélie- poruchy vo vývine končatín, dochádza k nim medzi dvadsiatim až štyridsiatim šiestim dňom tehotenstva- pôsobením vonkajších činiteľov ako sú napr.: nedostatok kyslíka, lieky, rôzne žiarenia. Existujú rôzne druhy, chýba dolná končatina, chýba rameno i predlaktie... Tieto nedostatky sa väčšinou kompenzujú protézami.
Rázštep chrbtice- vzniká v prvých štyroch až ôsmych týždňov tehotenstva.
Príčiny:
dedičnosť; vplyv prostredia; dieťa neudrží moč ani stolicu; koža je necitlivá; náchylná k preležaninám.
Pridružené poruchy:
ospalosť; skoliózy; ťažšie hojenie rán; kŕčovité záchvaty.
 
Získané telesného postihnutia bez mozgového poškodenia
Amputácie- oddelenie časti, či celej končatiny od ostatného tela.
Príčiny:
nehoda; odumretie tkaniva; zhubné nádory; infekcie; deformácie končatín, ktoré sú pre pacienta nežiaduce, život ohrozujúce stavy.
Svalová dystrofia- degeneratívny rozpad svalstva, všetky formy sú geneticky prenosné.
 
Choroby dýchacích orgánov
Cystická fibróza- dedičné ochorenie spojené s poruchou žliaz s vonkajšou sekréciou (potné žľazy; hlienové žľazy; slinné žľazy; slinivka brušná). Výsledkom je nadmerné tvorenie hustého hlienu v dýchacích cestách, ale i v podžalúdkovej žľaze, pankrease. Prejavuje sa chronickým ochorením pľúc a nedostatkom trávením.
Astma- chronické ochorenie dýchacích ciest, zvýšená dráždivosť na alergény- prach, perie, baktérie, chlad, námaha.
Prejavuje sa:
dráždivým kašľom, na diaľku počuteľným piskľavým výdychom, modrým sfarbením kože, nepokojom zo strachu z nedostatku kyslíka.
Záchvaty sa vyskytujú väčšinou v noci a nad ránom.
 
Špecifické formy zdravotného oslabenia
Obezita- nadmerné hromadenie tuku v podkožnom väzive, príčinou je väčší príjem kalórii v potrave ako výdaj energie, nevhodná výživa.
Spôsobuje:
fyzické zmeny; nesprávne držanie tela; ploché nohy; oneskorenie pohlavného vývinu u chlapcov; nepravidelná menštruácia; spoločenské problémy.
Zriaďujú sa pre nich poradne, detské ozdravovne.
 

DMO- detská mozgová obrna

Nie je ochorenie ako také, je to súhrn príznakov, ktoré vznikajú následkom poškodenia nezrelého mozgového tkaniva. Môže vzniknúť, či už v období počas tehotenstva, počas pôrodu, alebo v bezprostrednom období po narodení. Prejavuje sa hlavne poruchami v hybnosti, často krát spojené s poruchami zraku, sluchu, obmedzením mentálnych schopností, poruchami správania, ale aj záchvatovými epileptickými stavmi. V správaní sa môže prejaviť nekľud, nestálosť, neposednosť, alebo naopak pomalosť, nezáujem, náladovosť, afektívna dráždivosť. Pri starostlivosti je potrebné zabezpečiť multidisciplinárnu starostlivosť, spolupráca detského neurológa, psychológa, logopéda, ortopéda a rehabilitačného pracovníka.
Formy DMO podľa typu poruchy hybnosti:
A- spastická- postihuje približne 70 až 80% deti z DMO. Charakterizujú ju stuhnuté a trvalo stiahnuté svaly v postihnutých oblastiach. Znížené svalové napätie.
Spastické formy:
1. diparetická- ide o ochrnutie oboch dolných končatín;
2. hemiparetická- ide o jednostranné postihnutie hornej a dolnej končatiny;
3. kvadruparetická- postihuje všetky štyri končatiny.
 
B- nespastická- zvýšené svalové napätie.
Nespastické formy:
1. hypotonická- prejavuje sa zvýšeným svalovým napätím, deti majú väčší rozsah pohybov v kĺboch, môžu sa ľahko zvinúť do klbka alebo horné končatiny ovinúť okolo krku;
2. extrapyramidová- postihuje motoriku horných a dolných končatín, býva postihnutá aj hybnosť rečových orgánov a preto je reč ťažko zrozumiteľná.
 

Epilepsia

Je neurologické ochorenie záchvatového charakteru s kŕčovitými prejavmi. Môžu prebehnúť nepozorovane alebo vyvolať obraz telesného nepokoja a kŕčov. Epileptický záchvat sa dá opísať ako náhla búrka v mozgu.
Príčiny:
viac ako 30% prípadov epilepsie sa pripisuje nedostatku kyslíka pri pôrode; vážne zranenia hlavy; trupu; mozgu; otravy; infekcie mozgu; porážky; genetika; vo väčšine prípadov je však príčina neznáma.
Hlavné druhy záchvatov:
1. veľký epileptický záchvat- kŕčovitý sval, svalstvo sa prudko napína, človek padá na zem, trvá niekoľko minút;
2. malý epileptický záchvat- nie je doprevádzaný kŕčmi, človek zbledne, zahľadí sa akoby duchom neprítomný, krátka strata vedomia, okolie si to mnohokrát ani nevšimne;
3. psychomotorický záchvat- strata vedomia na dlhšiu dobu, nie je doprevádzaný kŕčmi, človek robí automaticky určité pohyby alebo výkony, ktoré si neuvedomuje, a na ktoré sa pri precitnutí nepamätá (zapína gombíky, opakuje stále tú istú vetu).
 

Opis najčastejšieho epileptického záchvatu:

1. strata vedomia;
2. zmeravenie;
3. hryzenie jazyka;
4. odpadnutie;
5. vyvrátenie očí;
6. svalové kŕče v nohách a rukách;
7. vyčerpanie, ktoré prechádza do hlbokého spánku.
 

Zásady, ktoré treba dodržiavať pri liečbe:

1. upraviť denný režim;
2. upraviť pravidelnosť spánkového režimu;
3. špeciálna diéta, neužívať alkoholické nápoje;
4. predpísané lieky treba užívať podľa určených časových intervaloch;
5. umožniť dieťaťu, aby dosiahlo primerané vzdelanie optimálnou úrovňou.
 

Zásady pomoci pri záchvate:

1. uložíme daného človeka tak, aby sa pri kŕčoch neporanil o predmety v blízkom okolí;
2. volíme polohu naboku, aby nevdýchol sliny, alebo zvratky a pod hlavu položíme mäkkú podložku;
3. nikdy sa nesnažíme otvárať mu ústa a vyťahovať jazyk, nanajvýš mu medzi zuby dáme zvinutú vreckovku;
4. uvoľníme tesné šatstvo;
5. ak kŕče trvajú viac ako 10 minút, privoláme lekára.
 

Psychické osobitosti TPCHZO

Na rozvoj osobnosti vplýva:
1. mentálna úroveň- dosahujú normálnu mentálnu úroveň, pri dlhodobej izolácii (častá hospitalizácia) môže dôjsť k oneskorenému mentálnemu vývinu, osobitnú skupinu tvoria jedinci, ktorých mentálna úroveň je normálna, ale majú narušené jednotlivé mentálne funkcie (poruchy pozornosti, emocionálne poruchy);
2. schopnosť dorozumievania- súvisí s poruchou zmyslových orgánov, motorikou;
3. reaktívne psychické zmeny- psychické následky choroby, liekov a izolácie;
4. kombinácia telesného postihnutia so psychickým postihnutím.
 

Integrácia TPCHZO

Najčastejšou (negatívnou) črtou týchto jedincov je komplex menejcennosti, pocit izolácie, osamelosti, výkyvy v emocionalite, skôr chladnejší vzťah k iným.
Pozitívne črty:
znížené sebavedomie týchto detí výrazne vzrastá aj po malých úspechoch; vnútorné prežívanie je veľmi hlboké, navonok svoje city veľmi neprejavujú; vo vzťahoch sú opatrní, ale ak ich už vytvoria sú trvalé a hlboké; rovesníkom sa snažia pomáhať, sú citliví, empatickí.
Integrácia si vyžaduje:
prípravu zo strany pedagógov; informovanosť spolužiakov; pomáha orientovať sa a zaradiť sa do normálneho prostredia; naopak zdravým pomáha vo formovaní postojov k iným; prirodzenej akceptácií niekoho kto je odlišný.
Postihnuté dieťa od zdravotnej populácie očakáva:
prirodzené správanie s rešpektovaním; tolerantnosť k niektorým jeho odlišným prejavom; ochotu pomôcť v situáciách, v ktorých je odkázané na pomoc druhého.
 
Zo skúsenosti vieme, že veľa detí s telesným postihnutím sú v učení úspešné, orientujú sa v rôznych zaujímavých oblastiach (vytváranie umenia, astronómia, príroda, hudba).
 
Školy a zariadenia pre telesne postihnuté deti a mládež
Individuálna integrácia- v bežnej škole.
Sociálna integrácia- v špeciálnych triedach bežných škôl.
Špeciálne školy- segregovaná výchova.
Predškolská výchova- individuálna integrácia, špeciálne triedy alebo špeciálne materské školy.
 

Kompenzačné pomôcky TPCHZO

Delíme ich na:
1. rehabilitačné- upraviť, alebo úplne obnoviť funkciu daného orgánu, patria sem: suché bazény, rôzne valčeky, skákacie lopty, masážne ležadlá;
2. ortopedické- dopĺňajú alebo nahrádzajú funkciu poškodenej časti tela, plnia aj estetickú funkciu, patria sem: vložky do topánok, výplne, ortopedické matrace, protézy;
3. špeciálne- slúžia na nácvik sebaobslužných činností (držiaky na jedlo, špeciálny príbor, zapínač gombíkov), na vzdelávanie (držiaky na perá, stojany na knihy), na zamestnanie (špeciálne upravené náradie), k spoločenskému začleneniu (vozíky, barle, špeciálne sedačky, trojkolky).
 

Tyflopédia

Pedagogika zrakovo postihnutých

Odbor ŠPP, ktorý sa zaoberá edukáciou zrakovo postihnutých. Tyf. (z gréckeho slova tyfos- slepec a pédia- výchova).
Zrakovo postihnutá osoba- osoba, ktorá ani s použitím kompenzačných pomôcok nedosahuje pri činnostiach vyžadujúcich si zrakovú kontrolu nedosahuje také výkony ako normálny vidiaci.
Druh zrakového postihnutia- vymedzený rozsah poškodenia zraku.
Stupeň zrakového postihnutia- rozsah poškodenia zraku vrámci daného druhu, napr. slepota (druh, ktorý má tri stupne- úplná slepota; praktická, svetlo cit).
Vzorné pole- časť priestoru, ktorého je oko schopné mapovať pri pohľade dopredu.
Zraková ostrosť- schopnosť oko rozlíšiť dva body ako dva.
Akomodácia- schopnosť oka prispôsobiť sa videniu z rôznych vzdialeností.
Konvergencia- zbližovanie, zbiehanie.
 

Druhy zrakového postihnutia

1. Refrakčné chyby zraku:
a) krátkozrakosť (myópia)- svetelné lúče sa spájajú už pred svietnicou a tým vzniká neostrý obraz, zle vidí do diaľky, používajú sa sklá s hodnotami - rozptylky;
b) ďalekozrakosť (hypermetropia)- svetelné lúče sa spájajú za svietnicou, zle vidia na blízko, sklá s hodnotami + spojky;
c) astigmatizmus- očná chyba spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky, ide o narušenie zrakovej ostrosti.
 
2. Binokulárne chyby zraku:
Porucha videnia oboma očami, ktoré spôsobuje problémy v priestorovom videní.
Patrí sem:
a) tupozrakosť- zraková porucha zníženia zrakovej ostrosti, ide o poruchu funkcie zraku, tupozraké dieťa prestane používať horšie vidiace oko, čo sa prejaví v poklese jeho zrakovej ostrosti a vnímanie sústreďuje na dobré vidiace oko;
b) škúlenie- strabizmus- navonok nápadná porucha zraku, pri ktorej sú nesúmerné postavené osi obidvoch očí, môže byť- z javmi skryté, zbiehavé, rozbiehavé, nahore a nadol.
 
3. Slabozrakosť:
Značné zníženie zrakovej ostrosti do diaľky, vzniká orgánovým poškodením oka pod dôsledku očných ochorení, prejavuje sa v procese zrakového vnímania, ktoré je pomalšie a nepresné.
 
4. Čiastočne vidiaci:
Prechodná skupina medzi slabozrakými a nevidiacimi, môžeme sa stretnúť aj s termínom zvyšky zraku a taktická slepota, zrak využívajú najmä v orientácii v priestore, dokážu vnímať svetlo, obrysy, tvary.
 
5. Slepota:
Osoby s úplnou stratou zraku, ale tiež osoby, ktoré sú schopné vnímať maximálne svetlo.
Príčiny:
nedokysličenie mozgu; úrazy hlavy; mozgové nádory.
Nevidiaci ľudia sú vzdelávaní prostredníctvom zmyslov- hmatom- učia sa čítať prostredníctvom Braillového písma, ktoré je zostavené zo šiestich bodov.
 

Sociálne poradenstvo pre ZP

Zamerané na vstupnú diagnostiku, identifikáciu stavu a rozsahu problémov, ktoré prináša zrakové postihnutie a zistenie tiež dôsledkov. Následne nastupuje vytvorenie rehabilitačného plánu a zhodných metód a postupov práce.
Obsahom poradenstva je:
1. poradenstvo pri vyrovnanú s postihnutím;
2. sociálno-právne poradenstvo (uplatňovanie si legislatívnych nárokov);
3. poradenstvo pre sociálne prostredie zrakovo postihnutého klienta (rodina, priatelia, spolužiaci);
4. poradenstvo pri uplatňovaní na trhu práce;
5. poradenstvo pre výber kompenzačných pomôcok;
6. poradenstvo pre používateľov vodiacich psov;
7. poradenstvo v oblasti vzdelávania.
 

Sociálna rehabilitácia pre ZP

Rehabilitácia- odborná činnosť zameraná na získavanie a rozvoj vedomostí a zručností potrebných na prekonávanie dôsledkov straty alebo poškodenia zraku.
Obsahom rehabilitácie je:
1. výcvik priestorovej orientácie (technika pohybu s bielou paličkou, vodiaci pes, nácvik chôdze so sprievodcom);
2. získavanie vedomostí o bodovom písme (Brailovom písme);
3. zručností s kompenzačnou pomôckou.
 

Kompenzačné pomôcky pre ZP

1. pomôcky na nácvik bodového písma- hribiková tabuľa- nácvik jemnej motoriky a orientácie v šiestich bodov, kolíčková tabuľa- nácvik hmatu, bodového písma;
2. pomôcky na čítanie a písanie bodového písma- špeciálny písací stroj na Brailovom písme;
3. pomôcky na vyučovanie matematiky- triediaca krabica- triedenie geometrických tvarov, rysovacie súpravy- špeciálne označenie znaky čísel;
4. pomôcky na sebaobsluhu- špeciálne hodinky s hlasový výstupom, indikátor hladiny vody s hlasovým výstupom, palice pre nevidiacich, vodiaci pes;
5. optické pomôcky- čítacie lupy, stojanové lupy, ďalekohľadové okuliare;
6. výpočtová technika- počítač s Brailovým písmom, televízna a čítacia lupa;
7. rôzne- ozvučené lopty, detské spoločenské hry s hmatovou úpravou. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu