Osobnosť

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 28.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 958 slov
Počet zobrazení: 61
Tlačení: 4
Uložení: 4

Osobnosť

  • Osobnosť- vlastnosti osobnosti, znaky
  • Osobnosť- je organická jednota- telesného a duševného, vrodeného a získaného, typická pre daného jednotlivca, prejavuje sa v jeho správaní a konaní. Org. jednota znamená, že zložky, ktoré utvárajú osobnosť neexistujú izolovane, ale navzájom sa ovplyvňujú a dopĺňajú. Osobnosť je sociálne podmienená, je jedinečná a neopakovateľná. Vlastnosť- je tá stránka ľudskej osobnosti, ktorú človeku prisudzujeme na základe jeho pomerne stáleho správania. Črta- je ňou napr. čestnosť, bojazlivosť- to čo človek práve prejavil. Vlastnosti môžeme iba predpokladať. Vlastnosti osobnosti sa vyznačujú týmito znakmi:
  • Stálosť- zotrvanie v tej istej vlastnosti u človeka, ktorá sa objavuje vždy za rovnakých podmienok napr. nedôverčivosť
  • Hĺbka- je závislá od prostredia, čím je vlastnosť hlbšia, tým skôr umožňuje predvídať správanie človeka.
  • Prenikavosť- hovoríme o nej vtedy, ak jedna vlastnosť dominuje nad ostatnými napr. výbušnosť u cholerika
  • Hierarchickosť- stupňovité usporiadanie vlastností osobnosti
  • Univerzálnosť- vlastná všetkým ľuďom a individuálnosť- má ju iba jeden jednotlivec
  • Polarita- väčšina vlastnosti sa nachádza medzi dvoma pólmi napr. dobrý, zlý, smutný, veselý
  • Integrovanosť- združovanie- vlastnosti osobnosti sa istým spôsobom združujú avšak nebývajú prepojené rovnako silne.
  • Rozmanitosť zdroja- tá istá vlastnosť môže vzniknúť u ľudí z rozličných príčin napr. klamstvo
  • Aktivačno- motivačné vlastnosti osobnosti

Potreba sa definuje ako nedostatok alebo nadbytok niečoho čo sa odkláňa od normy.

POTREBY SEBAAKTUALIZÁCIE

Potreba uskutočniť svoj jedinečný potenciál

PSYCHOLOGICKÉ POTREBY

Potreba ocenenia, niečo dosiahnuť, byť kompletný, získať uznanie,

Potreba prináležania, náklonnosti a lásky- byť akceptovaný,

niekomu patriť

FYZIOLOGICKÉ POTREBY (ZÁKLADNÉ)

Potreba bezpečia- cítiť sa chránený, v bezpečí, mimo

Nebezpečenstva. Fyziologické potreby- uspokojenie

Hladu, smädu, sexuálneho pudu

  1. Fyziologické potreby- je dieťa najedené?
  2. Potreby bezpečia- má žiak pocit istoty, poriadku a bezpečia v škole?
  3. Potreby prináležania, náklonnosti a lásky- má ma v triede niekto rád?
  4. Potreby uznania, ocenenia, porozumenia- má žiak v škole pocit, že mu rozumieme?
  5. Potreby sebaaktualizácie, sebarealizácie- medzi potreby sebaaktualizácie patrí:
  • Intelektuálne potreby- potreba poznania, informácií
  • Estetické potreby- potreba krásna, harmónie
  • Etické potreby- potreba dobra, pravdy, slobody

Psychológia osobnosti si všíma šírku potrieb, ako aj spôsob ich uspokojovania a skladbu potrieb, či uprednostňovanie jednej potreby pred inou. Nedostatočné uspokojenie potrieb vedie k frustrácii.

Pud
Pud je vrodená hnacia sila k činnosti
K základným pudom patria : pud sebazáchovy, pohlavný pud, pud hladu, smädu, rodičovský...
Sila pudu môže byť rôzna, napr. materinský pud môže mať rôznu intenzitu a to od 0 po úplné sebaobetovanie. Ak človek nedostatočne ovláda svoje pudy a tieto prevládajú nad rozumom, označujeme ho ako pudového človeka.

Záujmy
Záujem je trvalá snaha človeka zaoberať sa predmetmi alebo činnosťami, ktoré ho upútavajú z poznávacej alebo citovej stránky. Záujmy vznikajú v činnosti na základe potrieb, vlôh, schopností a citových vzťahov. Záujem má pre jednotlivca veľký význam pretože plní funkciu uvoľnenia tj. relaxácie.
Záujmy delíme na materiálne, spoločenské a duchovné. Podľa činnosti poznáme aktívne záujmy – hra spev (aktívne vykonávané) a pasívne záujmy – čítam, pozerám (neaktívne vykonávané)
Vlastnosti záujmov : 1. Šírka – pestrosť, všestrannosť
2. Hĺbka – prinášajú nielen uspokojenie, ale aj poznatky (nové informácie)
3. Stálosť – môžu byť prechodné, striedajúce a rýchlo sa meniace, ale môžu byť aj pevné a trvalé.
Záľuba je vyhranený, často jediný záujem, napr. filatelisti (zberači pohľadníc), numizmatici (zberači mincí)
4. Ašpirácia, ambícia – je smerovanie osobnosti k určitým hodnotám, ktoré sú stelesnené vo vytýčených cieľoch a plánoch. Ašpiračná úroveň je miera nárokov na seba samú, môže byť primeraná – primeraná svojich schopnostiam a možnostiam. Neprimeraná – podceňovanie (podhodnocovanie) a preceňovanie (nadhodnocovanie)
5. Životné plány a ciele – predstavujú systém cieľov, ktoré chce človek v budúcnosti dosiahnuť, napr. skončiť školu, zmaturovať, zamestnať sa
- cieľ je bezprostredne uvedomelý smer aktivity
-
ciele môžu byť krátkodobé (naučiť sa báseň), dlhodobé (naučiť sa cudzí jazyk), konkrétne ( zdravo sa stravovať, teplo sa obliekať...)

  • Metódy využívané pri sebapoznávaní

Potreba sebapoznania patrí medzi základné potreby a hodnoty človeka.

Skutočné sebapoznávanie nám pomôže:

  1. lepšie sa adaptovať (prispôsobiť) v prostredí, kde žijeme,
    2. byť vyrovnaným,
    3. objektívnejšie poznávať druhých ľudí
    .
    ...často na tieto otázky nevieme nájsť odpoveď a možno práve preto, lebo sa málo venujeme sebapoznaniu. To, ako sa vnímaš ty ako ťa vnímajú iní ľudia sú často dva odlišné obrazy. A potom nás napadnú otázky: Kto som? Aký alebo aká som? Som ten, ako sa cítim? Ako si sám seba predstavujem? Alebo som ten, ktorého vidia ľudia okolo mňa? Alebo som taký, akého ma chcú mať ostatní? Mať pravdivý obraz o sebe - patrí v našom živote k najdôležitejším veciam. Odráža sa v našom správaní, v našich skutkoch, v citoch, vo všetkom, čo robíme, čo chceme dosiahnuť.

Sú to odpovede na existenčné otázky:
Čo o sebe viem? Čo cítim k sebe? Ako si sám seba vážim? Ako sa k sebe správam? Čo som o sebe počul? Čo si myslím sám o sebe? Čo o sebe počujem od iných? Čo očakávajú od mňa ľudia v mojom okolí? Aký som a aký chcem byť? Aké mám ciele? Čo chcem v živote dosiahnuť?
Veľa otázok, a odpoveď na každú z nich je potrebné nájsť. Potrebné a dôležité preto, aby sme poznali obraz o sebe. A to je základ sebapoznania každého človeka. Ako môžem tento obraz vytvoriť? Čo mi môže pomôcť?
Odpovedať na tieto zdanlivo ľahké otázky vôbec nie je jednoduché, ale poznať ich je prvým krokom k sebapoznaniu. Bez týchto základov nemôžeme stavať ďalej...


Medzi metódy sebapoznávania patrí:

1.Pravidelná registrácia vlastného správania
. Podstata spočíva v tom, že si v duchu usporadúvame a triedime všetky dôležité zážitky za určitý časový úsek – zvyčajne za uplynulý deň (klasické spytovanie svedomia). Svoje správanie a konanie pritom zhodnocujeme. Mali by sme sa zaoberať aj pozitívnymi, radostnými spomienkami, nielen zápornými.
2.Sebareflexia (úvaha a rozbor vlastného jednania, meditácia o sebe) – kedy premýšľame nad tým, ako sme sa priblížili alebo vzdialili svojim správaním od svojich ideálov, od uznávaných
hodnôt, pričom plánujme svoje správanie do blízkej i vzdialenej budúcnosti. Sebareflexia je prvou možnou cestou. Jej podstata spočíva v úprimnom odpovedaní na vyššie uvedené otázky. Ale naozaj úprimne! Bez úprimnosti k sebe sebareflexia nemá význam! Dokonca taká „ akože reflexia „ môže prispieť k falošnému obrazu o sebe a ten nám v živote spôsobí veľa problémov.
3.Písanie denníka- ide o písomné analýzy významných problémov, konfliktov, hodnotenia seba i druhých osôb. Denník je ako nejaký hypotetický partner.
4.Sebapoznanie cez iných ľudí, to je ďalší krok. Je to spätná väzba o tom, ako nás vnímajú ostatní, ako nás hodnotia, ako nás vidia, aký som podľa nich. Ak chcem, aby táto forma bola pre mňa prínosom, musím si všímať, čo mi iní hovoria, čo mi naznačujú ale aj to, o čom vôbec nehovoria. Dobré myslená kritika alebo úprimné názory druhých ľudí nám môžu veľa povedať o tom, ako nás vnímajú iní. Je to ťažšia cesta ako sebareflexia, lebo sa môžem o sebe dozvedieť aj to, čo zraňuje a čo nie je vždy príjemné...ale na druhej strane, ak to budem vedieť, môžem to napraviť. Okrem toho, že otvorím viac oči aj srdce, aby som toto všetko mohol vnímať, môžem poprosiť svojich priateľov, aby mi takúto spätnú väzbu dali. Nemusím sa hanbiť priamo ich osloviť, že by som rád či rada poznal(a) ich pohľad na mňa...ak sú to priatelia, ktorí stoja za to, dostanem hodnotnú spätnú väzbu. Pozor- Priatelia majú tendenciu naše dobré vlastnosti preceniť- prechváliť nás. Naši odporcovia naopak preháňajú naše záporné vlastnosti, no pokiaľ nám priznajú niektoré kladné vlastnosti, tak ich pravdepodobne máme.
5.Súčasné pozorovanie vlastných emócií a afektov. Vplyvom sebapozorovania majú hnev a iné afekty tendenciu rozplývať sa.
6.Súčasné sebapozorovanie zamerané na niektoré fyziologické procesy. Napr. pozorovanie svojho dýchania alebo svalového napätia, ktoré pôsobí ukľudňujúco...

  • Život a dielo J. A. Komenského

Žil v rozporuplnom období uprostred krízy starých ekonomických vzťahov feudalizmu a začiatkov kapitalistického vývoja výrobných síl. Rozpory sa prejavovali v spoločenskej, náboženskej, hospodárskej i politickej oblasti. Životné osudy českého teológa, učiteľa a pedagóga, jeho dielo, najrozsiahlejšie v doterajšom vývoji českej kultúry, sú výrazom protikladov doby a jej rozporov. Jan Amos Komenský sa narodil 28.marca 1592 na Moravskom Slovácku v rodine príslušníkov Jednoty českobratskej. Bližšie miesto narodenia je dodnes predmetom sporov. Do úvahy pripadajú Uherský Brod, Nivnica, Komna. Skoro osirel, ako 12 ročný odchádza na vychovanie k tete do Strážnice. Systematicky sa začal vzdelávať až od 16. roku na bratskej latinskej škole v Přerove. Jednota bratská ho vyslala na ďalšie štúdiá do Nemecka, kde študoval na akadémii v Herborne a na univerzite v Heidelbergu /teológia/. Počas pobytu v Nemecku začína klásť prvé základy po celý život prepracúvanej vševedy - pansofie. Začína tu zbierať materiál na rozsiahle encyklopedické dielo Divadlo veškerenstva věcí - toto dielo malo v 28 knihách zhrnúť všetko ľudské poznanie. V Herborne píše aj ďalšie veľké dielo Poklad jazyka českého, ktoré malo v slovníkovej forme zahrnúť všetko jazykové bohatstvo vtedajšej češtiny.

V roku 1614 sa vracia na Moravu. Ustanovili ho za učiteľa na přerovskej bratskej škole.

po vysvätení za kňaza sa v roku 1618 oženil a v tom istom roku odchádza ako kazateľ a

správca bratského zboru do Fulneku. V tomto čase píše Listy do neba - vyjadril tu súcit

s utláčanými.

Po bitke na Bielej hore sa obracia všetok hnev habsburských katolíckych víťazov predovšetkým proti nekatolíckym kňazom, ktorých všemožne prenasledujú. Aj Komenský musel opustiť rodinu a skrývať sa na rôznych miestach. Úkryt nachádza na panstve Karola zo Žerotína v Brandýsi nad Orlicí. Tu dostáva správu o smrti manželky a oboch detí, ktoré podľahli morovej epidémii.

Zarmútený osudom vyhnanca a bolesťou nad stratou milovaných bytostí nachádza útechu v spisovateľskej práci. Jej výsledkom je filozofický spis Labyrint světa a ráj srdce, v ktorom podrobuje kritike vtedajší svet a spoločnosť.

Keď sa prenasledovanie nekatolíkov v ďalších rokoch stupňuje, opúšťa v roku 1628 spolu s ďalšími bratmi vlasť. Miestom jeho pobytu sa stáva poľské mesto Lešno. Komenský sa nazdával, že exil nebude trvať dlho a že sa čoskoro vrátia do vlasti. Na návrat sa treba pripraviť tak, aby obnova spustošenej vlasti bola čo najrýchlejšia a najúplnejšia. To sa malo uskutočniť vybudovaním lepšieho školstva. Preto uvažuje o plánoch na novú úpravu školskej sústavy, ktorá by novými vyučovacími a výchovnými metódami, novým usporiadaním učebnej látky a dokonalými učebnicami, zabezpečila dobrú výchovu mládeže.

Výsledkom týchto úvah je niekoľko vynikajúcich pedagogických diel, ktoré napísal v Lešna. Je to najmä Didaktika, ktorú napísal po česky, neskôr ju prepísal do latinčiny - Veľká didaktika /Didactica magna/,Informatórium školy materskej - kniha pre rodičov,

Brána jazykov otvorená - učebnica latinčiny, ktorá ho preslávila na celom svete / preložená do niekoľkých jazykov/ - zhrnul tu viac ako 8 000 latinských slov do 1 000 viet, ktoré usporiadal do vecných odborov tak, že jednotlivé slovíčka neboli náhodne roztrúsené, ale boli

usporiadané podľa vecnej súvislosti do 100 myšlienkových celkov. Podľa Brány sa učili súčasne slová aj veci, tým nadobúdali žiaci nielen vedomosti z latinčiny, ale dostávali aj vecné poučenie. Brána teda nebola len učebnicou latinčiny, ale aj reálií. Pre žiakov bola množstvom slov náročná, preto ju uľahčil a vytvoril akýsi prechod, ktorý nazval Predsieň/Vestibulum/, obsahovala vyše 1 00 latinských výrazov, zhrnutých do 427 krátkych viet.

Spolu s týmito didaktickými prácami sa ďalej zaoberá vševedou, pretože sa nádejal, že uskutočnením pansofie dôjde k náprave vecí ľudských, k odstráneniu vojen a všetkých sporov medzi ľuďmi.

V roku 1641 prijal pozvanie anglického parlamentu reformovať anglické školstvo. K jeho uskutočneniu však nedošlo, pretože vypukla anglická buržoázna revolúcia. Preto v roku 1642

opustil Anglicko. Ešte pred odchodom z Londýna dostal pozvanie od švédskeho kancelára, aby prišiel reformovať švédske školstvo. Komenský na naliehanie vedúcich činiteľov Jednoty českých bratov v presvedčení, že by styk s týmto vedúcim protestantským štátnikom mohol pomôcť politickým snahám českých nekatolíkov, prijal pozvanie.

Miestom jeho pobytu sa stalo švédske mesto Elblang. V roku 1646 tu píše Najnovšiu metódu jazykov, v ktorej vysvetlil a zdôvodnil svoju teóriu jazykového vyučovania. Je to okrem Didaktiky najprepracovanejšie a najucelenejšie dielo Komenského. Kritizuje v ňom

dovtedajší spôsob vyučovania latinčiny, ktorému vyčíta, že učí reči bez znalosti vecí.

  1. kapitola tohto diela vyšla samostatne pod názvom Analytická didaktika - predstavuje ucelený systém didaktiky.

V Elblangu vznikol aj plán Všeobecnej porady a náprave věcí lidských. Je to 7 dielny spis, v ktorom navrhuje, ako by sa mala uskutočniť náprava sveta a ľudskej spoločnosti. Pracoval na ňom až dokonca života, no niektoré časti zostali nedokončené. Najvýznamnejšie časti sú:

Vševeda /Pansofia/, Vševýchova /Panpaedia/, Všenáprava /Panorthosia/.

V roku 1648 sa Komenský vracia do Lešna, aby prevzal vedenie českobratskej cirkvi ako jej novozvolený biskup. V Lešne mu zomrela aj druhá manželka.

Ďalšie sklamanie zažíva keď po vestfálskom mieri sa Švédi zriekli veci českých nekatolíkov, ktorým sa takto navždy uzavrela cesta do vlasti.

V roku 1650 v nádeji, že získa pomoc v osobe sedmohradského vojvodu Rákocziho, prijíma jeho pozvanie do Blatného Potoku v Uhorsku, aby tam uskutočnil svoje reformné školské a vševedné plány. Zriaďuje tam pansofickú školu, pripravuje pre žiakov učebnice a významné diela: Škola hrou neb Škola na jevišti, ktorá je scénickým prevedením Brány jazykov a Svět v obrazech /Orbis pictus/ - prvú názornú obrázkovú encyklopédiu pre deti.

Keď po smrti Rákocziho nenašiel dosť podpory, vrátil sa Komenský v roku 1654 znova do

Lešna.

V roku 1656 pri poľsko-švédskej vojne bolo Lešno vypálené - Komenský stratil domov, majetok a rukopisy svojich diel.

Koniec života strávil v Holandsku, v Amsterdame. V diele Posol mieru z roku 1667 vyslovil požiadavku riešiť spory rokovaním. V Amsterdame usporiadal svoje pedagogické spisy, vyšli pod názvom Všetky spisy didaktické a na požiadanie napísal Vlastný životopis.

Zomrel 15.novembra 1670 v Amsterdame, pochovaný je v Naardene.

Jeho dielo tvorí ucelený pedagogický systém. Vychádza z veľkého významu výchovy v živote človeka. Určuje jej cieľ, úlohy, obsah.

Výchovu chápe ako prípravu na šťastný život na zemi a na večný posmrtný život /prejavuje sa tu jeho viera a náboženstvo/.

Podrobne rozpracúva otázky teórie výchovy a vyučovania.

Podáva pokrokový návrh jednotnej školskej sústavy.

Rieši otázky: - zriaďovania a siete škôl

- organizácie školskej práce

- osobnosti učiteľa a kontroly jeho práce.

Mnohé otázky rieši ako prvý, mnohé novým spôsobom.

Tým vytvoril premyslený pedagogický systém, v ktorom má významné miesto predškolská výchova.

  • Pedagogický systém J. A. Komenského

 Okrem pedagogiky zasvätil Komenský najväčšiu časť svojho pracovného úsilia vede.

Jeho celoživotné vševedné dielo je vlastne vyznaním Komenského v silu a moc vedy. Viera vo vedu a presvedčenie o existencii a poznateľnosti objektívneho sveta sú materialistickou črtou Komenského myslenia. Všetko poznanie má slúžiť na odstránenie sporov medzi ľuďmi a zabezpečenie šťastného života na zemi. Z jeho presvedčenia o sile a moci vedy pramení aj jeho požiadavky prirodzenej výchovy. Človek je súčasťou prírody a podlieha preto jej všeobecným zákonom. Správna je len taká výchova, ktorá sa prispôsobuje prírode a z nej odvodzuje všetky metódy a prostriedky výchovnej práce.

V pedagogickom obsahu uplatňuje 3 zásady: - súbežnosť vecí a mien

- postup od ľahšieho a ťažšiemu

- ľahký a príjemný spôsob.

Ďalším prvkom v Komenského pedagogickom diele je pedagogický realizmus.

Vysoko oceňoval F.Bacona, zakladateľa anglickej materialistickej filozofie a jeho učenie sa nu stalo oporou. Podkladom Komenského pedagogickému realizmu bola Baconova zásada „Niet ničoho v rozume, čo neprešlo zmyslami“ - svet ako objektívna realita je poznateľný prostredníctvom zmyslov. „Nech sa nič nevyučuje iba autoritou, všetko nech sa vyučuje dôkazom, pomocou zmyslov a rozumu.“ /Komenský: Veľká didaktika/. Preto veľmi zdôrazňuje princíp názornosti. Nechápe ho však len ako príkaz učiteľovi, aby deťom ukazoval predmety, o ktorých hovorí /skutočné, alebo ich modely a obrazy/. Ľudia majú poznávať a skúmať veci sami, nielen dostávať cudzie pozorovania a svedectvá o veciach. Komenského pedagogický realizmus sa prejavuje ďalej v novom chápaní jazykového

vyučovania. Nevzťahuje sa len na vyučovanie cudzích jazykov, ako sa niekedy vykladá. Kritizuje zlé spôsoby vyučovania latinčiny vo vtedajších školách. Odmieta formalizmus a verbalizmus vo vyučovaní. Vychádza zo zásady, že sa žiaci musia učiť nielen slová, ale spolu so slovami aj veci. Z toho vyplynula požiadavka, aby sa v školách vyučovali spolu s jazykmi reálne predmety a aby sa žiaci pred učením cudzie jazyka dobre oboznámili s materinským jazykom, v ktorom sa majú vyučovať všetky ostatné predmety. Všetky tieto dnes prirodzené požiadavky, boli revolučným zásahom do vyučovcacej praxe vtedajších škôl a začali sa uskutočňovať až v 19. a 20. storočí. Stali sa základom pre vybudovanie národných škôl , ktoré majú vychovávať mládež v duchu národnej kultúry, ktorej hlavnou zložkou je práve materinský jazyk.

Treťou charakteristickou črtou osobnosti J.A.Komenského je demokratickosť, ktorá preniká celým jeho dielom. Z každej stránky jeho tvorby dýcha láska k ľudu, z každého reformného návrhu vyžaruje porozumenie pre potreby ľudu a snaha povzniesť ho z duševnej a hmotnej biedy. V dobe, keď je školstvo stavovsky a triedne diferencované, prichádza

 Komenský s myšlienkou, že je nevyhnutné dať výchovu a vzdelávanie všetkej mládeži bez rozdielu stavovskej príslušnosti, majetku a pohlavia, aby sa uskutočnila všeobecná povinná školská dochádzka.

V školách sa majú učiť všetci všetko. S myšlienkou všeobecnovzdelávacej školy súvisí aj požiadavka zavedenia hromadného vyučovania. To zasa vyžadovalo rozdelenie žiakov podľa veku na triedy, kolektívne vyučovacie metódy, rozdelenie vyučovacieho času, učebnice a rovnaký obsah vyučovania pre všetkých žiakov. Komenský sa tak prejavuje ako tvorca všeobecného školstva a ako iniciátor jednotnej sústavy školstva všeobecne prístupneho každému podľa schopností.  Dôležitú úlohu v ozajstnom Komenského demokratizme mal jeho ľudový pôvod. Po celý strastiplný život, v ktorom sa pohyboval ako sirota a neskôr ako kňaz a učiteľ, bol spätý s ľudovým prostredím. Toto prostredie vtlačili jeho mysleniu i konaniu nezmazateľné črty demokratickosti. S tým súvisel i jeho životný optimizmus i viera v človeka. Svojím demokratizmom nadväzoval Komenský na revolučné a demokratické tradície husitského hnutia. Jeho revolučné opatrenia siahajú vo svojich dôsledkoch až na koreň triednej spoločnosti. Je preto pochopiteľné, že jeho návrhy na úpravu škôl sa neuskutočnili za vlády feudálov, ale ani za kapitalizmu. Niektoré sa uskutočnili až v 19. a 20. storočí, ale len čiastočne.

Ďalšou charakteristickou črtou osobnosti Komenského je vlastenectvo. Hoci väčšinu svojho života prežil v cudzine, kde aj dosiahol slávu i uznanie a jeho rodná krajina bola pre neho uzavretá, predsa Komenský myslel najprv na svoj národ. Preň robil plány na prebudovanie škôl a riešenie výchovy mládeže, preň písal všetky svoje najvýznamnejšie diela najprv v českom jazyku a iba vtedy, keď stratil nádej na návrat, písal ich latinsky. V záujme národa vstúpil do švédskych služieb, aby získal podporu mocného kancelára pre českú vec.

Obraz Komenského by nebol úplný, keby sme nepripomenuli jeho účasť v boji za mier vo svete. Komenský v mnohých svojich dielach odsúdil vojnu a jej hrôzy. Veril, že ľudstvu sa rozsvieti „nezhasiteľné svetlo“, že sa upevní mier v Európe a na celom svete, že sa stane „ svet pre ľud rajom".

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#osobnosť učiteľa MŠ


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021