Duševné zdravie (psychohygiena)

Spoločenské vedy » Pedagogika

Autor: anika
Typ práce: Referát
Dátum: 05.07.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 457 slov
Počet zobrazení: 26 679
Tlačení: 819
Uložení: 706

Duševné zdravie (psychohygiena)

Duševné zdravie je stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú optimálnym spôsobom, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a zároveň mať pocit uspokojenia zo svojej činnosti.

S pojmom duševné zdravie súvisia aj ďalšie pojmy:

Zdravie – je subjektívny pocit človeka, ktorý nemá žiadne zdravotné ťažkosti a objektívne má všetky funkčné merateľné hodnoty vo fyziologickej norme /napr. TK, KO, zrak a pod./  

Porucha – je nepriaznivá, škodlivá zmena normálneho stavu.

Duševná porucha – duševná, alebo psychická porucha sa prejavuje  poruchou v oblasti duševného diania alebo telesnými príznakmi, ktoré sú zapríčinené psychickými činiteľmi. Postihuje vyššiu nervovú činnosť pričom nie je poškodený mozog.

Normalita – je stav, pri ktorom osobnosť adekvátne vníma realitu a seba, ovláda svoje správanie, má sebaúctu, má schopnosť vytvárať citové vzťahy k iným ľuďom a k okoliu a je činorodá /tvorivá/.

Abnormalita – je to stav, pri ktorom osobnosť vykazuje odchýlku od štatistickej normy a od sociálnych noriem, od prispôsobivého správania a od subjektívneho prežívania ťažkostí.
Na posúdenie psychického zdravia sa používajú tri kritéria:

· kritérium subjektivity osobnosti – má základ v tom, či sa človek sám považuje za duševne zdravého, základné kritéria sú :pohoda, spokojnosť, šťastie, uspokojenie potrieb a životných cieľov pričom subjektívne chápanie duševného zdravia sa nemusí vždy zhodovať so spoločenskými alebo medicínskymi kritériami hodnotenia zdravia,

· kritérium sociálnosti človeka – posudzuje ho skupina, komunita v ktorej sa jedinec pohybuje a ktorá hodnotí či spĺňa sociálne normy a očakávania spolužitia/napr. extrémne oblečenie, účes a pod./,

· medicínske kritérium – na základe medicínskeho vyšetrenia určuje zdravotný stav
lekár formou diagnózy.

Psychologické predpoklady duševného zdravia

Predpokladom duševného zdravia sú:
· vhodné podmienky prostredia, v ktorých človek žije,
· podnety z vnútra organizmu,
· podnety v vonkajšieho prostredia.
Ak tieto predpoklady nie sú naplnené, narúša sa rovnováha organizmu a prostredia  v dôsledku čoho sa môže narúšať psychické a somatické zdravie.

Pre duševné zdravie je dôležitá rovnováha medzi osobnosťou a prostredím. Teória rovnováhy /homeostázy/ hovorí o vyváženom sociálnom, osobnostnom a somatickom stave. Ak je vyváženosť v ktorejkoľvek oblasti narušená dochádza k chorobe.

Sociálne predpoklady sa týkajú prijatia noriem spoločnosti, zákonov a predpisov, ktoré určujú, ako sa má človek v spoločnosti správať. Existujú sociálne normy vyjadrené v zákonoch, predpisoch, kultúrou, ale okrem nich existujú aj subjektívne normy, ktoré má každý človek.

Psychické predpoklady duševného zdravia sú podmienené tým, ako človek vníma seba, aké má ciele a zmysel života, čo môžeme dávať do súvisu s uspokojovaním potrieb človeka.

Psychohygiena a jej  význam

Psychohygiena je vedný odbor, ktorý skúma podmienky nevyhnutné na zabezpečenie duševného zdravia, psychickej pohody, výkonnosti a zlepšenie duševnej činnosti.

Psychohygiena je:
-  interdisciplinárny odbor – skúma psychiku ľudí z hľadiska  možnosti zaťaženia ale zaoberá sa aj prevenciou psychických chorôb,
-  súbor poznatkov zameriava na optimalizáciu študijných a pracovných podmienok, ako aj na to ako sa vyrovnávať s únavou a stresom.

Duševné zdravie ovplyvňujú:
· dedičnosť, integrita osobnosti, povaha, rodina, choroby,
· spolupôsobenie spoločenských, osobných príčin, modernej civilizácie,
· preferované teórie kvality života /ekonomická a sociálna kvalita života, zmysel a význam života atď./,
· mesto – dedina, koncentrácia ľudí do miest, globalizácia,
· vstup masmédií do života človeka /ich vplyv je popri pozitívnom aj negatívny/.

Podmienky psychohygieny

Základnou podmienkou psychohygieny je dobré zvládnutie autoregulácie. Konfliktom,  stresom a záťaži sa nedá v živote vyhnúť, ale je potrebné vytvoriť si spôsoby ako im predchádzať a v prípade ich vzniku ako ich čo najlepšie zvládať.
Medzi podmienky, ktoré môžeme ovplyvňovať patria:

1. Pracovné prostredie

Je samozrejmé, že v priebehu práce je náš organizmus zaťažený oveľa viac ako pri zábave a odpočinku. Z toho vyplývajú určité požiadavky na úpravu pracovného prostredia, medzi ktoré patria:

a/ Fyzikálne podmienky – k nim patrí primeraná teplota na pracovisku, osvetlenie, hluk, čistota, dostatok miesta pre prácu, ale aj estetická úprava prostredia. Používanie ochranných pracovných pomôcok. Za podmienky na pracovisku zodpovedá zamestnávateľ, kontroluje hygienik.

b/ Špecifické podmienky pracoviska – sú na každom pracovisku iné, týkajú sa konkrétne vykonávanej práce napr. učiteľ v triede, predavačka v obchode, lekár v ambulancii, nemocnici, atď.

c/ Individuálne podmienky osobnosti – nervový systém každého z nás je trochu inak vybavený  a má inak rozložené citlivé a odolné miesta, preto každý znáša špecifickú záťaž pracoviska inak. Tí, ktorí špecifickú záťaž pociťujú ako vyčerpávajúcu a stresovú by mali v záujme svojho zdravia uvažovať o zmene pracoviska.

2. Životospráva

Do oblasti životosprávy patrí:

a/ Spánok -  potreba spánku u mladého človeka je vyššia, v starobe sa potreba spánku znižuje. Regenerácia nervového systému však nezávisí od dĺžky spánku, ale od jeho kvality. Spánok ovplyvňuje veľa činiteľov – napr. hádky pred spaním, pozeranie hororov,  nevhodné lôžko, nevyvetraná miestnosť, neskoré jedlo  a pod.

b/ Výživa – jedlo má obsahovať všetky zložky: bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky, vitamíny, vlákninu a dodržiavať pitný režim. Je ideálne ak sa príjem rovná výdaju, lebo ak je príjem vyšší ako výdaj – dôsledkom je obezita, ak je príjem nižší ako výdaj, tak môže dôjsť k podvýžive.

c/ Dýchanie – mozog potrebuje na svoju činnosť viac kyslíka ako ktorékoľvek iné tkanivá v tele. Spotrebuje 20% všetkého kyslíka, ktorý telo potrebuje, preto je potrebné správne a hlboko dýchať, nakoľko sťažené dýchanie ovplyvňuje našu výkonnosť.

d/ Telesná práca – je dôležité striedanie telesnej /fyzickej/ práce s psychickou, pretože nie je vhodné po fyzickej námahe organizmus zaťažovať znovu fyzicky, aby sme telo nepreťažovali.

3. Organizácia práce

a/ Hospodáriť s časom – ak máme predchádzať duševnému stresu, musíme sa naučiť  hospodáriť s časom i s vlastnými silami. Dôležitý je triezvy odhad vlastných možností, správne posúdenie závažnosti úloh a povinností, ako aj ich vhodné časové rozvrhnutie. Zamedzíme tak časovému stresu, keď budeme mať málo času  na veľa povinností, čo pôsobí na organizmus veľmi vyčerpávajúco.

b/ Zbytočne neodkladaj -  ľudová múdrosť hovorí „čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra“ – toto je dôležitý poznatok z hľadiska dodržiavania zásad psychohygieny.

c/ Poriadok – ak chceme optimálne využiť čas, tak poriadok vo veciach a v dennom režime je tiež veľmi dôležitý. Ak ho dodržiavame a vieme naplno využiť čas, tak sa zbytočne nevyčerpávame.

d/ Osobné tempo – jednou z individuálnych vlastností nervového systému je osobné pracovné tempo. Treba naň prihliadať všade tam,  kde v nejakom časovom limite máme splniť danú úlohu. Vnucovaný pracovný rytmus, tlak na rýchlosť a časová tieseň sú potom stresovými faktormi, ktoré neúmerne vyčerpávajú organizmus, ktorý potom potrebuje dlhší čas na regeneráciu.

4. Systém hodnôt 

a/ Osobné ciele – človek si má pre seba ujasniť čo sú hodnotné ciele, ku ktorým smeruje, čomu bude dávať prednosť a čoho sa viac menej môže zrieknuť. Typickým znakom správania neurotikov je, že sa nevedia a nemôžu rozhodnúť, čo by vlastne chceli a trpia chronickým konfliktom.

b/ Citové vzťahy – citové zväzky sú dôležitou súčasťou života – ak sú uspokojivé významne ovplyvňujú našu odolnosť voči psychickým a fyzickým stresom.

c/ Sociálne vzťahy – okrem citových vzťahov sú dôležité  aj sociálne vzťahy s inými ľuďmi, pretože pozitívne sociálne vzťahy  ovplyvňujú pozitívne aj naše  psychické a telesné zdravie.

Psychohygiena v MŠ

Predškolský vek

Obdobie od 3-6 rokov predstavuje u dieťaťa  obdobie intenzívneho  rozvoja motoriky a reči.  Nie všetky deti dozrievajú motoricky a zmyslovo rovnako, pohybová činnosť ovplyvňuje nielen motoriku, ale aj myslenie a city dieťaťa. Dieťaťu treba poskytovať dostatok podnetov hračiek, skladačiek, aby s nimi mohlo manipulovať. Vo veku 4-5 rokov dieťa intenzívne komunikuje, kladie otázky na ktoré treba trpezlivo a s vážnosťou  odpovedať. Viesť dieťa k samostatnosti, ale nenechávať dieťa samo. Vzťahy k ľuďom závisia od toho, ako sa k nemu správajú rodičia.

Zásady psychohygieny v MŠ:

· predkladať deťom činnosti primerané veku, nepreťažovať ich,
· rovnomerne stimulovať rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho kognitívnu, citovú, motivačnú, autoregulačnú stránku a tvorivosť,
· striedať činnosť s odpočinkom, dbať o bezpečnosť detí,
· dbať o osobnú hygienu, správnu výživu, pitný režim,
· vytvárať v triede pozitívnu klímu ,
· presne stanoviť a dodržiavať režim dňa
· individualizovať výchovné činnosti,
· minimalizovať stresové situácie, konflikty, frustráciu a záťaž, poskytnúť dieťaťu možnosť odreagovať sa od napätia,
· podporovať spontánne prejavy reči dieťaťa, stimulovať dieťa k vyjadrovaniu vlastných emócií a myšlienok,
· učiť dieťa kontrolovať a regulovať svoje správanie, viesť dieťa k dodržiavaniu slušného správania,
· vyhýbať sa neustálemu upozorňovaniu na chyby, vysmievaniu sa  deťom, nereagovaniu na otázky, nevšímanie si dieťaťa,  toto všetko  odoberá dieťaťu chuť prejavovať sa,
· nepoužívať telesné tresty a tresky znevažujúce osobnosť dieťaťa,
· podporovať samostatnosť dieťaťa, jeho rozhodovanie, posudzovanie vecí, tvorivosť,
· spolupracovať s rodičmi dieťaťa s cieľom jednotného a systematického pôsobenia.

Výchova v MŠ môže rodinnú výchovu doplniť,  nie nahradiť! 

Základom psychohygieny v MŠ je nielen ochraňovať zdravie detí, ale aby činnosti, ktoré dieťa robí obohacovali jeho osobnosť. Dieťa sa učí postupne kontrolovať svoje správanie , dodržiavať disciplínu a dodržiavať zásady slušného správania a režim dňa. Tieto zásady musí poznať každá učiteľka MŠ a uplatňovať ich v svojej každodennej činnosti.

Psychohygiena v ŠKD

Mimoškolská činnosť detí nadväzuje na prácu detí v škole, v ŠKD je priestor:
-  na odpočinok,
-  na rozvoj záujmov,
-  na rekreačnú činnosť ako aj
-  na prípravu na vyučovanie.
Atmosféra v ŠK je menej formálna ako na vyučovaní, čo môže napomáhať k formovaniu pozitívnych vzťahov medzi žiakmi počas pestrých aktivít, ktoré ŠKD ponúka. Pobyt a činnosti v ŠKD majú byť zaujímavé a nemajú deti preťažovať. 

V činnosti ŠKD detí je potrebné dodržiavať špeciálne psychohygienické zásady:
· po skončení vyučovania preberá žiakov vychovávateľka, ktorá ich privíta a prediskutuje s nimi plán činnosti a podľa možností akceptuje ich požiadavky, zhodnotí či nie sú unavení po doobedňajšom vyučovaní a preladí žiakov na poobedňajšie činnosti,
· odpočinkovo rekreačné činnosti majú pomáhať odstraňovať únavu z vyučovania /psychickú aj fyzickú/,
· záujmové činnosti tvoria hlavnú zložku činnosti v ŠK detí, dôležité je aby sa deti naučili medzi sebou verejne komunikovať, vyjadrovať svoje pocity, názory, rozvíjať sebaovládanie, sebadisciplínu, vytrvalosť, dodržiavať pravidla jednotlivých výchovných oblastí/hudobná, výtvarná, dramatická a pod./,
· príprava na vyučovanie je dôležitou súčasťou žiakov v ŠKD, v spolupráci s učiteľom vychovávateľ  zistí aké má žiak problémy a z akého vyučovacieho predmetu potrebuje individuálnu pomoc /vysvetliť, vyskúšať látku/ Opakovanie a príprava na vyučovanie v ŠKD prebieha inou formou ako pri vyučovaní /napr. didaktické hry, čítanie, práca na počítači a pod./.
· v ŠKD je priestor na prežívaní emócií a citov žiakov -  ich vzťahov k sebe navzájom, k ostatným žiakom, k prostrediu a k vychovávateľom, je tu miesto k podporovaniu prosociálneho správania najmä u detí s negatívnymi prejavmi správania, kde možné ich učiť správať sa asertívne, a nie agresívne.

Náprava a terapia
Pri poruchách správania podmienených sociálnymi vplyvmi sú možnosti účinnej prevencie aj nápravy. Pozitívna úprava sociálnych a výchovných podmienok (napr. rodina a výchovné prístupy) alebo zmena sociálneho prostredia môže v niektorých prípadoch predchádzať mnohým problémom a odstrániť väčšinu patologických prejavov v správaní. Ústretovosť k takýmto zmenám nebýva veľká a k účinnému riešeniu ťažkostí  dochádza väčšinou až v neskoršom štádiu, kedy má už dieťa alebo dospievajúci jedinec zafixované nezdravé stereotypy a sociálne väzby mu prakticky  nedovoľujú sociálno patologické prostredie opustiť alebo zbaviť sa jeho vplyvu.
Ako sa často hovorí, prevencie nie je nikdy dostatok. Najúčinnejšie je predchádzať vzniku porúch v detskom veku a v období dospievania, kedy si človek vytvára, resp. aktualizuje vlastný hodnotový systém a automatické vzorce správania. Ak rodina vo svojej výchovnej roli zlyháva, môže ponúknuť preventívne funkcie iba škola, respektíve ďalšie inštitúcie a organizácie, ktoré so školou väčšinou spolupracujú.

Pedagogickopsychologické poradne – poskytujú psychologické a špeciálnopedagogické poradenstvo okrem iného aj v prípade menej závažných výchovných ťažkostí u detí ,  tak pre rodičov, alebo ich zákonných zástupcov, ako aj pre pedagogických pracovníkov.

Strediská výchovnej starostlivosti – orientujú sa na prípady závažnejších porúch správania, poskytujú komplexnú diagnostiku a poradenstvo, tak aj možnosť ambulantnej alebo krátkodobej pobytovej terapeutickej starostlivosti. Podmienkou je v tomto prípade súhlas rodičov a dieťaťa a samozrejme tiež ich aktívna spolupráca.

Krízové a kontaktné centrá, nízkoprahové zariadenia, a kluby pre mládež podľa svojho zamerania ponúkajú klientom preventívne voľnočasové aktivity, krízovú intervenciu, prevenciu a starostlivosť týkajúcu sa patologických závislostí (drogy, gamblérstvo atd) a ďalšiu podporu v náročných životných situáciách.

Odborná intervencia sa zameriava predovšetkým na prevenciu a terapiu porúch správania (ofenzívne stratégie), reakcie spoločnosti majú väčšinou represívny a ochranný charakter (defenzívna stratégia).
Na sociálnych odboroch mestských úradov pôsobia kurátory pre deti a mládež., ktorých často úradnícky prístup neprináša pozitívny efekt. Dieťa alebo dospievajúci jedinec s výchovnými problémami  sa na žiadosť rodiny, častejšie však na základe súdneho rozhodnutia ocitne v zariadeniach pre výkon ústavnej alebo ochrannej starostlivosti, kde patri:
-  diagnostický ústav,
-  detský domov,
-  výchovný ústav.

Pobyt v takomto zariadení môže byť v konkrétnom prípade a situácii relatívne lepším riešením ako ponechanie jedinca v patologickom rodinnom prostredí, ale nedokáže uspokojiť väčšinu jeho dôležitých emočných a vzťahových potrieb. Dieťa alebo dospievajúci sa tu stretáva s rizikovou skupinou vrstovníkov, ktorí ho môžu stimulovať v negatívnom smere. Výchovné ústavy sa tak pre niektorých klientov stávajú prestupnou stanicou do väzníc, kde funguje v určitom zmysle podobný režim.  V prípade menej závažných trestných činov páchateľov (hlavne mladých) sa preto dnes stále častejšie uplatňujú moderné prístupy , napr. alternatívne tresty, probácia a mediácia ( buď psychosociálna kontrola a sprostredkovanie alternatívneho trestu pre páchateľa, alebo dohoda medzi páchateľom a poškodeným).
Dôležité je tiež hľadať funkčné metódy postpenitenciárnej starostlivosti (starostlivosť o osoby po ukončení pobytu vo väznici).
So stále narastajúcou intenzitou sociálo patologických javov zvlášť u detí a mladých ľudí  rastie potreba preventívnych a terapeutických aktivít, ktorým sa venujú predovšetkým neštátne neziskové organizácie. Udomácnili sa u nás aj pojmy ako streetwork (terénna forma sociálnej práce), peer – programy (preventívne zamerané aktivity realizované vrstovníkmi klientov, hlavne v školskom prostredí) obdobie renesancie nastalo i v oblasti zážitkovej pedagogiky ( aktivity založené na výchovnom účinku silného zážitku a dobrodružstva, odohrávajúceho sa väčšinou vo vrstovníckych skupinách a najčastejšie v prírode.
 
Riešenie situácie jedincov s poruchami správania nie je nikdy jednoduché a vyžaduje účinné systémy – zatiaľ je najprepracovanejší systém s drogovo závislými, ktorého štruktúra má nasledovnú podobu:
-  detekcia (vyhľadávanie – krízové a kontaktné centrá)
-  detoxikácia (odstránenie toxickej látky z tela) – špecializované oddelenia psychiatrických liečební,
-  intenzívna psychoterapeutická starostlivosť – psychoterapeutický stacionár, ambulantná a inštitucionálna psychoterapeutická starostlivosť
-  resocializačné programy – komunitné programy,
-  následná starostlivosť – doliečovacie zariadenia, chránené bývanie, chránené dielne, domy na pol ceste.

Cieľom je vždy dosiahnuť čo najväčší stupeň resocializácie klientov, v niektorých prípadoch sa prinajlepšom očakáva účinok terciárnej prevencie – teda obmedzenie negatívnych následkov jednania klienta na čo najnižšiu mieru ( tzv.harmreduction spočívajúci v predchádzaniu  infekčným ochoreniam typu AIDS alebo vírusovej hepatitídy, poskytnutie sociálneho, hygienického potravinového servisu.

Problematika závislosti sa neobmedzuje zďaleka len na najviac nebezpečné drogy, problémom je aj spoločensky vysoko tolerovaný alkohol alebo tabak, ťažko sa diagnostikujú a riešia závislosti na manipulujúcich skupinách (napr. na sektách)alebo na moderných závislostných fenoménoch, ako sú počítačové hry, internet alebo pracovné nasadenie (workoholizmus).

U jedincov s hyperaktívnou poruchou správania je dôležité predovšetkým jasné vymedzenie mantinelov  v správaní, poskytnutí pocitu istoty a bezpečia, posilňovanie pozitívnych a úspešných postupov v interakcii. Tresty a postihy nemusia byť v týchto prípadoch príliš úspešné, pretože pre jedinca (hlavne dieťa) s hyperaktívnym syndrómom je charakteristické, že nie je schopný prejavy impulzivity  a spontánnosti vo svojom konaní ovládať.

Šikanovanie a jej súvislosti

Dôvodom narastajúceho záujmu o tento jav je stúpajúca intenzita tohto javu v školách a znižovanie vekovej hranice, kedy sa v školskom prostredí so šikanovaním medzi deťmi stretávame.
Slovo šikana pochádza z francúžštiny a dá sa vyložiť ako zlomyselné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie a pod.

Prejavy šikany majú charakter agresivity voči obeti prejavovanej mnohými spôsobmi, predovšetkým:
-  fyzickou agresiou (bitie, kopanie, fackovanie a pod.),
-  slovnou agresiou a zastrašovaním, (vyhrážanie, výsmech atď),
-  krádežami a ničením vecí (vymáhanie peňazí od obetí, trhanie oblečenia pod.),
-  násilnými a manipulatívnymi príkazmi (donucovanie obeti k pvykonávaniu ponižujúcich úkonov).

Existujú určité typy iniciátorov šikanovania a agresorov. (silný, telesne zdatný, inteligentný, manipulatívny ) a tiež určité charakteristické typy obetí (slabší, odlišní, outsider, handicapovaný jedinec). Obeťou šikany sa môže stať ktokoľvek a agresorom môže byť nakoniec niekto, o kom by sme si to vôbec nemysleli. Postup pri riešení prípadov šikany vyžaduje veľmi citlivý prístup a poznanie niektorých zásad, napr. – zabezpečenie ochrany obetí, rozhovor s agresormi až v závere vyšetrovania. Vždy je ale dôležité, dôkladne sa všetkými prípadmi zaoberať a doviesť vyšetrovanie dokonca. V opačnom prípade (precedens neriešeného problému) hrozí riziko ďalšieho rozšírenia nebezpečného javu v rámci školy, a prípadne i horšie následky pre ďalšie obete. Dôležité je si uvedomiť, že šikanovanie nie je len záležitosťou priamych aktérov ( agresorov a obetí), ale celej skupiny, (napr. triedy), kde sa vplyvom atmosféry, vzťahov a postojov ich členov vytvára pre takéto jednanie vhodné podmienky.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Pedagogika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu