Národ a menšiny v politike

Národ a menšiny v politike

NÁROD - určité zoskupenie ľudí, ktorých spája spoločný jazyk, tradície, zvyky, špecifický vzťah k náboženstvu, a ktorý pokladá určité teritórium za svoje historické územie

NÁRODNOSŤ - príslušnosť k určitému národu

V každom štáte žijú okrem väčšinového národa aj iné menšiny.

MENŠINY – zoskupenie jednotlivcov, ktorý vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu nemajú väčšinové postavenie. Členov menšín združujú určité spoločné znaky, ktoré si môžu alebo nemusia uvedomovať.

Môže mať napr. :
­  politickú podstatu – z porazených vo voľbách sa stáva menšina
­  sexuálnu podstatu  – občania s odlišnou sexuálnou orientáciou
­  náboženskú podstatu – rozdielnosť vyznávaného náboženstva
­  regionálnu podstatu – vznikajú na základe špecifického postavenia obyvateľov v určitej časti štátu napr. priemyselné, poľnohospodárske, turistické regióny...
­  rasovú – rozdielnosť rás
­  etnickú (národnostnú) – sú časťou národa, ktorá sa ocitla na území iného národa, majú vlastné kultúrne a politické organizácie...

Na Slovensku (údaje zaznamenané v r. 2001 pri sčítavam ľudu)

Slováci – 85,8%
Maďari – 9,7%
Rómovia – l ,7%
Česi – 0,8%
Rusíni – 0,4%
Ukrajinci  -0,2%
Nemci – 0,1%
Poliaci – 0,1%
ostatní – 0,2%
nezistení – 1,0 %

Menšiny majú právo zúčastňovať sa na riešení záležitostí, ktoré sa ich týkajú, preto vláda SR zriadila Radu vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, v ktorej najmenej polovicu členov tvoria zástupcovia národnostných menšín. Problematikou menšín sa zaoberá aj podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny.

Špecifickou menšinou v SR sú Rómovia – národ bez vlastného štátu rozptýlený po celom svete. Mnohé krajiny vrátane SR sa usilovali dlhé roky začleniť Rómov do majoritnej spoločnosti, čo sa však z mnohých príčin nepodarilo.

Taktiež najmä ťaživá ekonomická situácia privádza do SR aj príslušníkov ďalších národov napr. Azaiti ( Vietnamci, Číňania), Rusi, Ukrajinci...

Pred 2. sv. vojnou žili na SR tisícky židov, ale antisemitizmus (rasová nenávisť k židom) zosilnel v 19. st. Obludné rozmery nadobudol v období nacizmu, kedy bolo vyvraždených viac ako 6 miliónov židov.

S týmto súvisia aj pojmy ako:
XENOFÓBIA - vyhrotený odpor a nedôvera k cudzincom a strach z nich

RASIZMUS – prenasledovanie prípadne snaha o likvidáciu tzv. menejcennej rasy, za ktorú rasisti považujú najmä etniká s odlišnou farbou pleti.