Protosociálne správanie novorodenca

Protosociálne správanie novorodenca

Protosociálne správanie predstavuje najrannejšie formy sociálneho správania, ktoré sa objavujú už u novorodenca. Ide o základy budúcej sociálnej komunikácie, vzťahovej väzby a emocionálneho vývinu. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva rodič, najmä matka, a kvalita ich vzájomnej interakcie.

Základné princípy protosociálneho správania

Protosociálny vývin je podmienený najmä pravidelným opakovaním interakcií, čo kladie veľkú zodpovednosť na rodičov. Dôležitý je súlad medzi tým, na čo sa rodič a dieťa spoločne zameriavajú, a medzi zdieľanými emóciami. Tento jav sa označuje ako synchrónia pozornosti a afektu.

Neoddeliteľnou súčasťou je aj kontingentná reaktivita matky, teda schopnosť primerane a včas reagovať na signály dieťaťa. Rovnako významná je konzistencia starostlivosti a emočné vyladenie medzi rodičom a dieťaťom.

Intuitívne rodičovské správanie (Hanuš Papoušek)

Výskumy Hanuša Papouška ukázali, že správanie rodičov voči novorodencom je do veľkej miery intuitívne. Analýzy dyadických interakcií dospelého s dieťaťom preukázali, že reakcie rodičov sú veľmi rýchle, kratšie, než by bolo možné pri vedomých, úmyselných reakciách.

Reakčný čas závisí od skúseností s malými deťmi, no zaujímavé je, že aj „neskúsení“ rodičia reagujú primerane a správne. Tieto zistenia boli potvrdené aj v experimente označovanom ako „Odhalenie potrieb novorodencov“.

Charakteristiky intuitívnej interakcie rodič – dieťa

Podľa Papouška, Papouškovej a Sterna má interakcia medzi matkou a novorodencom niekoľko typických znakov:

Matka pri komunikácii s dieťaťom preháňa výrazové prostriedky – používa vyšší hlas, hovorí pomalšie, má výraznejšiu mimiku, nápadnejšie pohyby a dlhšie udržiava očný kontakt. Svoju tvár približuje k dieťaťu na vzdialenosť 20 – 25 cm.

Repertoár prejavov je zjednodušený, obmedzený na niekoľko ľahko rozlíšiteľných signálov. Tieto prejavy sa často opakujú stereotypne a rigidne, čo dieťaťu uľahčuje ich rozpoznávanie.

Aj napriek obmedzeným percepčným schopnostiam sa dieťa dokáže aktívne zapájať do afektívnej komunikácie.

Synchrónia pozornosti a afektu

Synchrónia medzi rodičom a dieťaťom znamená zladenie pozornosti a emócií. Rodič sa zameriava na rovnaké podnety ako dieťa a zároveň s ním zdieľa emocionálne prežívanie. Toto zladenie významne ovplyvňuje rýchlosť učenia a celkový psychický vývin dieťaťa.

Synchronizovaná interakcia matka – dieťa (Brazelton, 1972)

Synchronizovaná interakcia je krátka, trvá niekoľko sekúnd, a má typický priebeh:

Najskôr dochádza k zahájeniu interakcie, teda k vzbudeniu záujmu o signálny podnet. Nasleduje vyladenie vzájomnej pozície, najmä optimálne nastavenie očného kontaktu. Potom prichádza pozdravenie, ktoré sa prejavuje mimikou, vokalizáciou alebo úsmevom.

Vrcholom je zapojenie všetkých zmyslových modalít, radostné stretnutie a zvýšená excitácia. Následne dochádza k oslabeniu interakcie a odvráteniu záujmu.

Asynchronizovaná interakcia matka – dieťa

Asynchronizovaná interakcia vzniká vtedy, keď matka nereaguje primerane na rytmus a potreby dieťaťa, napríklad ho preťažuje podnetmi bez ohľadu na jeho aktuálny stav.

Dôsledkom pre dieťa môže byť:

• strata záujmu o sociálnu interakciu,
• apatia,
• krátke a neuspokojivé pokusy o kontakt.

Príčinou býva buď nedostatočná empatia rodiča, alebo naopak náročné temperamentové vlastnosti dieťaťa, ako je dráždivosť či nepravidelný biorytmus.

Občasná asynchrónia je prirodzená a vyskytuje sa u všetkých rodičov. Dlhodobá a výrazná asynchrónia však môže viesť k deprivácii a neskoršiemu oneskoreniu alebo narušeniu psychického vývinu dieťaťa.

Charakteristiky kvalitnej interakcie matka – dieťa

Kontingentná reaktivita matky znamená časovú vyladenosť a okamžitú reakciu na signály dieťaťa. Výskumy (Ainsworthová, Grossmann) ukazujú, že deti matiek, ktoré reagujú na plač do 90 sekúnd, sú neskôr menej plačlivé, ľahšie utíšiteľné a spokojnejšie.

Rovnako dôležitá je konzistencia starostlivosti. Stabilný a predvídateľný štýl interakcií umožňuje dieťaťu vytvárať si prvé očakávania a zažívať pocit, že svet je zrozumiteľný a bezpečný.

Emočné vyladenie znamená, že dospelý zdieľa pocity dieťaťa a zrkadlí ich mimikou, hlasom a správaním. Dieťa tak opakovane prežíva, že mu okolie rozumie a že jeho emócie majú význam.

Vzťah matka – dieťa a dvojitá väzba (double bind)

Dvojitá väzba predstavuje narušenie komunikácie, pri ktorom dieťa dostáva protichodné informácie. Matka môže dieťa slovne ubezpečovať o láske, no zároveň ho neverbálne odmieta.

Takáto nejednoznačná komunikácia narúša schopnosť dieťaťa správne porozumieť signálom a adekvátne na ne reagovať, čo môže mať negatívny vplyv na jeho psychický a sociálny vývin.

Viac v dokumente nižšie.