Členenie slovenského jazyka

• cuker, pátek, místo, vaččí, krumple...

• E, i nezmäkčujú, dz namiesto d, namiesto dvojhlások používajú dlhé hlásky, neplatí rytmický zákon

• bou (bol), šťiri, mlaďí, peknou, dobrou, oňi sa doma (oni sú doma)..

• mäkká výslovnosť, koncovka min. č. 3. os. sg. – V (spustiv), neurčitok s iti (robiti), porušený vzor dub (oblake)

• šednuc (sadnúť), chodzic, cicho, slunko, luka (lúka), brazda...

• neučitok c (ucírac), dž a dž (šedzec – sedieť), nie sú dvojhlásky, častice (ta, nuž)

– jazyková forma, je kodifikovaná (uzákonená) nejakou vedeckou inštitúciou a publikovaná v príručkách. Písanú podobu jazyka upravujú ortografické pravidlá a hovorenú podobu ortoepické pravidlá.

Normatívne príručky slovenského jazyka: Krátky slovník slovenského jazyka; Pravidlá slovenského pravopisu; Pravidlá slovenskej výslovnosti, Morfológia slovenského jazyka

– táto forma sa využíva ako dorozumievací prostriedok vo vedeckej, administratívnej, žurnalistickej, didaktickej a náboženskej komunikácii, je jazykom literatúry a umenia

Jazykovedný ústav Ľ. Štúra – Slov. akadémia vied – Bratislava

– forma každodennej komunikácie. Neobsahuje nespisovné tvary slov, toleruje však niektoré jazykové návyky (napríklad uvoľnenejšiu výslovnosť niektorých hlások – ľ, ä alebo nesprávne používanie predložiek – u/pri, pre/po... Používanie niektorých slangových slov, bohemizmov ( rohlík – rožok, krumple – zemiaky, kelímok – téglik) a pod.

– nespisovná forma jazyka. Používa nespisovné tvary slov, nerešpektuje rytmické krátenie, umiestnenie prízvuku v slove, obsahuje nárečové a slangové slová, expresívne výrazy