Rozprávací slohový postup (maturitná téma)

Rozprávací slohový postup

– má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej postupnosti

– početne využíva slovesá

– základný útvar rozprávacieho slohového postupu je rozprávanie.

– je najvyvinutejší a typovo najbohatší postup

– rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného, v ktorom je aj opisný alebo dialogický postup

– charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, aktualizovanosť, objektívnosť alebo subjektívnosť

– rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou

– pri rozprávaní sa zachycuje dej aj s okolnosťami, ktoré s tým súvisia

– formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami

– používajú sa jednoduché vety

– uplatňuje sa v epických umeleckých textoch

Málokedy sa v rozprávaní nachádza len rozprávací slohový potup, väčšinou rozprávač zachytí výzor, vlastnosti človeka, opíše krajinu – komplexné rozprávanie – sú v ňom zakomponované aj prvky opisu.

Útvary: bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román...

I. Pásmo rozprávača

1. autorský – vševediaci – pozerá sa na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postava zvonka aj zvnútra. Rozprávanie je v 3. osobe sing. (napr. H. de Balzac – Otec Goriot)
2. personálny – subjektívny – je tiež vševediaci, ale sa sústreďuje len na jednu postavu. Rozprávanie v 3. osobe sing. (napr. J. C. Hronský – Jozef Mak)
3. priamy – úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, ich – rozprávanie, ja – rozprávanie (E. M. Remarque – Na západe nič nového)
4. oko kamery – zachytáva vonkajšie znaky, o vnútornom svete vieme len z ich konania. Chýba vnútorný monológ, (francúzsky nový román)

II. Pásmo postáv
monológ – súvislý prejav jednej postav
dialóg – rozhovor najmenej dvoch osôb, repliky dialógu sa zapisujú priamou rečou

III. Druhy rozprávania 

· jednoduché a umelecké

· klasické rozprávanie:

1. úvod (expozícia) – opis prostredia, údaje o čase, zoznámenie sa s postavami

2. zauzľovanie deja (kolízia)

3. vyvrcholenie deja (kríza)

4. dramatický zvrat (peripetia)

5. rozuzlenie (katastrofa) a záver

· rozprávanie „in medias res“ – nemá úvod, dej sa začína „akčne“, rovno uprostred deja – častá v eposoch

· retrospektívne rozprávanie – pohľad späť, dej sa odvíja od konca príbehu (Drak sa vracia – DobroslavChrobák, Umberto Eco – Meno ruže)

· epické rozprávanie – je charakteristické pokojným plynutím deja, má málo dialógov.

· dramatické rozprávanie – prudké zvraty, veľa dialógov

· priame rozprávanie – ja rozprávanie