Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

V hláskosloví a výslovnosti:

• Oba jazyky patria k západoslovanským jazykom – spolu s poľštinou a lužickou srbčinou, ale sú si najbližšie, dlhý čas sa spolu vyvíjali v jednom štáte – od roku 1918
• Čeština má tieto osobité hlásky a písmená, ktoré slovenčina nemá: ř, ou, ě, ů (louka)
• V češtine nie sú tieto hlásky, ktoré má slovenčina: ä, ia, ie, iu, ô, ľ, ĺ, ŕ, dz, dž
• V češtine neplatí rytmické krátenie, často nasledujú dve aj tri dlhé slabiky za sebou. (zpívání)
• Pred slová začínajúce na samohlásky sa vsúva j (jaký, ješte)

V tvarosloví:

• V češtine sa bežne používa vokatív - piaty pád. (pane, profesore, Evo...)
• Častejšie sú dvojtvary (mužovi aj muži, bratrovi aj bratru) najmä v spojeniach gramaticky rovnakých slov (panu učiteli)
• V češtine je častejšie striedanie spoluhlások počas skloňovania (noha/k noze, ruka/k ruce)
• Neurčitok sa končí nielen na -t, ale aj na –ti, -ci (péct, pécti)

V slovnej zásobe:

• Niektoré slová majú iný rod (salám, saláma)
• Kapusta/zelí, korytnačka/želva, vankúš/polštář, bocian/čáp, ...
• obecná čeština – forma spisovného jazyka, nie je to nárečie, odlišuje sa od spisovnej češtiny vo výslovnosti, v niektorých tvaroch, ...(být/bejt, okno/vokno, mohl/moh)

• Bohemizmy (čechizmy) – niektoré slová, ktoré z češtiny bežne používame, sú nevhodné, majú v slovenčine vhodnejšie ekvivalenty – moc/veľmi, kludný/pokojný, boty/topánky, kapesník/vreckovka