Deformácia ľudskej spoločnosti a jej odraz v próze po roku 1945
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 3 445
Uložení: 199
Deformácia ľudskej spoločnosti a jej odraz v próze po roku 1945
Protitotalitná literatúra
- oficiálna literatúra- pod prísnym ideolologickým dozorom, tvorí sa v duchu sociálnych ideálov, realizmu, veľký význam má cenzúra
- samizdatova literatúra- z dôvodov nevychádzali oficiálne ale tajne, boli v rukopisoch, autori boli persekuovaní
- exilová literatúra- v zahraničí
Ladislav Mňačko
- Písal o 2.sv.vojne.
- Na protest proti politike nášho štátu emigroval do Izraela, vrátil sa, odišiel do Rakúska, vrátil sa a žil v BA ako rakúsky občan.
- Tvorba
- Smrť sa volá Engelchen- 2.sv.vojna, autobiografické prvky.
- Oneskorené reportáže- 11 reportážnych príbehov, v ktorých zachytáva pozadie politických procesov 50. rokov; politické eseje
- Agresori, siedma noc- satirický román
- Súdruh Munchhausen- potomok baróna Prášila, člen mierového hnutia, chce spoznať život u nás. V prvej kapitole je zatknutý, ďalej spomína na pobyt. Jeho sprievodcom je súdruh Hnida- bývalý novinár, politik, dogmatik. Dajú sa spoznať konkrétne historické osoby. Pozmenené meno.
Ako chutí moc
- Frank – rozprávač
Pavlína- jeho žena
Galovič – politik a člen kabinetu
Mŕtvy = Veľký muž - psychologický rozbor postáv, kritika, irónia, dialógy, monológy (vnútorný)
- 2 problémy – moc a jej pôsobenie na ľudí( moc rozkladá človeka ľudsky a politicky)
- situácia (kritika nasledovateľov Stalina)
- Dej: Opis pohrebu a Mŕtveho, kt. je frankov priateľ. Bol mu svedkom na svadbe ako Mŕtvy postupoval v politike tak sa menil aj jeho výzor(z vandráka sa stáva slušák). Mŕtvemu išlo len o slávu a prestíž. Frank uvažuje nad tým ako ľudia brali Mŕtveho. Pri fotení si spomína na zážitky, kt. spolu zažili. Franka vítajú len vtedy keď má foták(fraška). Gavlovič všetko organizuje a hrá sa na hlavnú postavu na pohrebe. Všetci vyššie postavení museli prísť na pohreb aj keď väčšina ľudí ho ani nepoznala = fraška. Celý kabinet čakal na jeho smrť.
- Retrospektíva – Mŕtvy + Frank + Margita sa chodievali kúpať. Obidvaja ľúbia Margitu. Ona chodila s Frankom kým ho Mŕtvy nezbil. Neskôr sa udobrili – veľké priateľstvo. Mŕtvy si zobral Margitu aj keď vedel, že Frank ju ľúbi. Neskôr nebola pre neho atraktívna. Zobral si druhú ženu – sekretárka- fraška- podvádza ju. Mŕtvy a frank spolu bojovali = partizáni. Mŕtvy bol bojovník a odhodlaný, čestný človek, ale politická moc ho dosť zmenila.
- Pohreb – prichádza syn z 1. manželstva. Martin, kt. vydedil kvôli problémom v škole. Otca chcel zosmiešniť. Prišiel otrhaný a špinavý. Frank rozoberá normálnu a morálnu smrť. Mŕtvy sa nesmie ukazovať na fotkách v telke – úpadok slávy, teraz je nič. Po prvom dni idú vdova a jej otec odviesť Mŕtveho do 2. dediny. Dali ho do miestnosti ale museli spratať všetky vence, pretože za 30 min. idú vymenovať nového šéfa kabinetu.
Dominik Tatarka
- Najvýznamnejšia osobnosť slovenskej disidentskej literatúry.
- Prvý nositeľ ceny Jaroslava Seiferta- zradila ju Charta 77, bola udelovaná za najlepšie diela českej a slovenskej literatúry vydávanej v zahraničí.
- Vyštudoval francúzštinu a slovenčinu- učiteľ, štúdiá v Paríži, redaktor, scenárista, spisovateľ. Aktívne sa zúčastnil SNP, vystúpil proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, podpísal Chartu 77- zákazy, persekúcie. Zomrel po revolúcii.
- Tvorba
o V úzkosti hľadania- debut, zbierka poviedok- príklon k existencializmu, pocity beznádeje, osamelosti, chce prekonať lásku; obyčajní ľudia.
o Panna zázračnica- novela/ román, príklon k nadrealizmu, bohémske prostredie BA počas vojny, Anabella- inšpirátorka umelcov, vedie s nimi filozofické rozhovory, často o smrti, nakoniec sa ukáže, ýe je obyčajné dievča.
o Farská republika- román, forma pamfletu= Slovenský štát, na čele s kňazom, kritizuje spoločenské, kultúrne, politické problémy, pokrytectvo.
o Rozhovory bez konca-2 novely,tragické vojnové skúsenosti, úvahy o zmysle života, význame mravnej obete.:
o Kohútik v agónii
o Ešte s vami pobudnúť
o Prútené kreslá- novela, vychádza z osobných zažitkov v Paríži pred vojnou, motív lásky.
o Démon súhlasu
o Samizdat- osobné, denník s pocitmi, myšlienkami, reflexie, dokumentárny charakter
o Písačky- cena J. Seiferta
o Sám proti noci
o Listy do večnosti
o Navrávačky
o V ne-čase- biografické dielo
Démon súhlasu
- Žánrovo nevyhranená próza.
- Vyrovnáva sa v nej s obdobím Kultu osobnosti, odhaľuje zvrátenosť totality, nedostatky socializmu, kritizuje pokrytectvo verejných činiteľov, ktorí v súkromí robia inak ako kážu.
- Postavy:
- Bartolomej Boleráz- súčasne rozprávač, autobiografické prvky
- Valizlosť Mataj- ideologický pracovník
- Človek sa naučil súhlasiť so všetkým bez toho, aby si rozmyslel aký to budem mať následok.
- Cestujú vrtulníkom, havarujú, odseknuté hlavy, pomiešané mozgy,...
- Dej:
-je groteskný, s prvkami čierneho humoru, satiry a irónie
Spisovateľ Bartolomej Boleráz a vedúci ideológ Valizlosť Mataj sa zúčastnia v Prahe na zjazde spisovateľov. Do BA sa vracajú helikoptérou, ktorá však havaruje a obaja zomierajú.
Kultúrni činitelia im vzdali česť, vymenili mozgy (človek stratil vlastný mozog, odnaučil sa myslieť), zavinuli ich do národných farieb a nad ich pozostatkami rečnil „hlavný maršal“ = predseda zväzu spisovateľov.Jeho lži sformulované do fráz prinútili Boleráza vstať z mŕtvych a porozprávať pravdu o sebe a o svojej dobe, hovorí: „My sme takí boli: vraveli sme čosi inšie, ako si mysleli.“
Boleráz spomína na svoj život, ako bol kedysi vrúcny človek tešiaci sa zo života, ale spoločnosť-režim z neho urobil figúrku, ktorá je ovládaná inými a jej úlohou je poslúchať vrchnosť, aj keď vo vnútri nesúhlasí, navonok musí súhlasiť. Tento svoj názor vykladá aj Matajovi, ktorý s ním vo všetkom súhlasí, avšak len v súkromí, nie na verejnosti.
So svojími myšlienkami sa zdôveril aj iným spisovateľom, ktorí s ním tiež súhlasili, a preto sa rozhodol verejne vysloviť svoj názor na zjazde spisovateľov. Tiež hovoril o tom ako komunizmus ovplyvňuje ľudí.Všetci, na čele s Matajom, verejne odsúdili Bolerázove názory a vyhlásili ho za zradcu.No na druhý deň vystúpil maršal a hovoril presne to čo vravel Boleráz- o chybách kultu osobnosti a všetci ľudia ho oslavovali ako smelého človeka, ktorý sa ako jediný opovážil povedať pravdu. Boleráza tiež pochválil, že spoločnosť potrebuje veľa takých ľudí ako je on a Mataja označil za zlo, pretože zneužil svoju moc a otrávil celú spoločnosť kultom osobnosti. Mataja a Boleráza tento zvrat udalostí zblížil a stali sa priateľmi.Spolu odchádzajú do BA s pocitom, že sa postavili proti spoločnosti... - Idea:memento = Boleráz nemohol mlčať, vstal z mŕtvych, aby povedal pravdu --> oslava pravdy, kritika stalinizmu
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#legenda o Matajovi #protitotalitná svetová literatúra #legendy Mataj #deformacia osobnosti #deformacia #deformacia spolocnosti #kritika stalinizmu #bartolomej boleraz-postava #Hlavná postava legendy Mataj #legenda+o+matajovi #Deformácia slov #Súdruh Munchhausen