Strofa, Verš, Rým

Strofa, Verš, Rým

Rým

– zvuková zhoda na konci slov alebo skupín slov na konci veršov, prípadne polveršov

– patrí medzi základné znaky poézie

– voľný verš sa môže zaobísť aj bez rýmov

– vyskytuje sa aj v próze (Korán, Tisíc a jedna noc)

– plní predovšetkým funkciu:

– eufonickú

– rytmickú

– sémantickú (významovú)

– rýmy sa nevytvárajú náhodne ale preto, aby slová z rozličných významových polí navzájom súviseli

– má vplyv na estetický účinok básne

– rozlišujeme viacero druhov rýmov:

1. ZDRUŽENÝ RÝM

– rýmové spojenie dvoch za sebou nasledujúcich veršov podľa schémy aa / bb / cc

– najjednoduchší typ rýmu a často sa vyskytuje v ľudovej slovesnosti, v sylabickom veršovom systéme

2. PRERÝVANÝ RÝM

– vzniká pravidelným spojením určitých veršov, napríklad druhého a štvrtého, kým ostatné verše sa
navzájom nerýmujú

– schéma a b c b

3. STRIEDAVÝ RÝM

– rýmové spojenie dvoch párnych a dvoch nepárnych veršov v strofe podľa schémy a b a b

– vyskytuje sa hlavne v sylabotonickom veršovom systéme

4. OBKROČNÝ RÝM

– je v štvorverší rýmové spojenie prvého so štvrtým a druhého s tretím veršom

– schéma a b b a

– vyskytuje sa v prvých dvoch strofách sonetu

5. POSTUPNÝ RÝM

– rýmové spojenie vždy po dvoch veršoch a vyskytuje sa vo väčších strofách alebo v rámci dvoch strof

– náročný rým so schémou a b c a b c

6. EXOTICKÝ RÝM

– druh rýmu, v ktorom sa rýmujú dve slová cudzieho pôvodu alebo cudzí pôvod má aspoň jedno slovo

– na exotické rýmy je bohatá tvorba T. Janovica: Treba avantgarde
stále robiť garde?

7. GRAMATICKÝ RÝM

– známy hlavne zo staršej poézie

– vytvárajú ho slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom tvare

– schéma a a a a

8. VNÚTORNÝ RÝM

– druh rýmu, v ktorom sa rýmuje slovo alebo slovné spojenie z prvého polveršia s koncom verša

– používali ho najmä symbolisti

– slúži na zvýšenie eufonickej výstavby verša alebo celej básne

– napr.: Démon kýs´ škaredý, chvost vlečúc po zemi,
ko mne sa priplazil, do ucha šepce mi.

9. REFRÉN

– opakovanie záverečného verša na konci strofy v nezmenenej alebo čiastočne zmenenej podobe

– zdôrazňuje nejakú myšlienku alebo je jadrom celej básne

Verš

– z lat. versus = obrat, riadok

– zákaldná jednotka básnického rytmu

– spravidla jeden riadok v básni

– vyznačuje sa zvukovým usporiadaním, ktoré je založené buď na pravidelnom rozložení prízvučných a
neprízvučných slabík, alebo na pravidelnom striedaní dlhých a krátkych slabík

– nevyhnutnou podmienkou vnútorného usporiadania básnického textu je rytmický impulz = očakávanie
že po skupine rytmických jednotiek, organizovaných určitým spôsobom, bude nasledovať jednotka
organizovaná podobne alebo zhodne

– najjednoduchšou zložkou rytmického impulzu je dvojdielna intonačná schéma, čiže rozčlenenie verša
na dve polveršia

– verš na dve polveršia rozdeľuje pauza (prestávka) – značka //

Strofa

– iným slovom sa nazýva sloha

– ide o zoskupenie veršov na základe spoločnej rýmovej schémy a uplatnenia rovnakého metrického
pôdorysu v rytme

– je relatívne samostatnou významovou jednotkou básne

– v básni môžu byť úplne rovnaké, ale aj celkom odlišné strofy

– primárnym znakom je ich grafické vyčlenenie a relatívna samostatnosť

– rozlišujeme:

· básne s rovnakou strofickou schémou (Marína, Detvan – Sládkovič)

· ak sa schéma v texte sústavne mení a nepodlieha pravidelnosti, hovoríme o astrofickosti textu

– najmenšiu strofu môže tvoriť aj dvojveršie

– najčastejšie sa realizuje ako štvorveršie, ale variabilita rýmov je v nej značne široká

– strofy so 4ma veršami sa najčastejšie vyskytujú vo folklóre