Úvaha znaky + vzorový príklad

ÚVAHA

Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov. Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku, chce, aby sa pozrel na známu vec z nového hľadiska.

Základné znaky:

- patrí k útvarom výkladového slohového postupu, neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa posudzujú z nového hľadiska, autor uvažuje o danom jave (nemusí ísť vždy iba o vedecký problém, ale napr. aj o spoločenský jav), pričom prejavuje svoj osobný postoj.

- osobné ladenie úvahy sa premieta do použitých jazykových prostriedkov.

- využívajú sa slová s citovým zafarbením, štylisticky príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a antonymá, zaujímavo utvorené slová, hodnotiace častice, ba aj citoslovcia.

- spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti, taktiež sa využívajú básnické prostriedky: Rečnícka otázka: nasleduje priama odpoveď. Rozvažovacia otázka: naznačuje myšlienkový postup autora. Básnická otázka: utvára miesto pre polemiku, nenasleduje po nej odpoveď. Zvolacie vety: umocňujú expresivitu.

- v úvahe sa na rozdiel od výkladu využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami.

Kompozícia úvahy:

Úvod: vychádza z určitých faktov, ktoré jasne pomenúvajú, alebo z istého, často všeobecného problému. Na začiatku úvahy môže byť otázka a niekedy forma otázky spisovateľ zopakuje názov.
Jadro: dané fakty pisateľ hodnotí, zaujíma k nim svoj postoj.
Záver: pisateľ dokazuje tvrdenie, argumentuje, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený.

Pri hodnotení sa dôraz sa kladie na:

• využitie syntaktických prostriedkov (napr. jednočlenné vety, príčinno-následkové vety, slovosled, rôzna modálnosť a dĺžka viet), tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší),
• subjektívnosť (použitie 1. os. sg alebo 1. os. pl.), využívanie hodnotiacich výrazov,
• originálnosť, nie frázovitosť.

Dobrá rada: Pri písaní úvahy sa zamerajte v prvom rade na svoje osobné pocity. Píšte úprimne o vlastných názoroch, hovorte sami za seba, rozprávajte tak, ako to cítite. Z dobrej úvahy sa musí dať vyčítať osobnosť autora.

Ukážky:

Osobný kontakt versus moderná technika (Úvaha)

Človek, ktorého my, ľudia, považujeme za najdokonalejšie stvorenie na Zemi, menil svoj vzhľad od najstaršieho prapredka po dnešného tvora so skrivenou chrbticou, umelým srdcom, očnými šošovkami a ochabnutým svalstvom. Krásny, silný živočích spred tisícročí sa stal slabým, neduživým, ale silným svojimi vedomosťami o sebe, svete, vesmíre. Prapodstatou tejto zmeny bola výmena informácií, komunikácia. Najskôr len hrdelné škreky, neskôr reč a jazyk.

Spomínam si na dovolenku na Islande. Zastavili sme v kempe – v okruhu osemdesiatich kilometrov žiadne ľudské sídlo. Založili sme vatru. Na stole sme rozložili prenosný počítač, pripojili digitálny fotoaparát, vytriedili obrázky, ktoré sme urobili počas dňa. Stačilo pripojiť mobilný telefón a cez internet sme poslali najkrajšie zábery našim známym. Predstavujem si Kelta, Asýrčana, Tatára, ktorý by mohol sledovať túto situáciu. Chápal by asi iba ten rozložený oheň. Pravdepodobne by začal uctievať nového, mocnejšieho boha...

Sme šťastnejší než naši predkovia? Sme šťastnejší než naši potomkovia? Neviem odpovedať na tieto otázky. Viem však, že sa cítim dobre a som spokojný, keď sa osobne stretnem s milými a zaujímavými ľuďmi, keď ich môžem počúvať, pozorovať ich tváre, keď dotykom vieme vyjadriť myšlienku. Počítač, mobilný telefón, televízor, fax – som ešte nepobozkal, milého človeka áno.