Vysoké Tatry

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 28.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 038 slov
Počet zobrazení: 10 342
Tlačení: 472
Uložení: 598

Vysoké Tatry 

ÚVOD

Prečo sme si zvolili práve Vysoké Tatry ako tému nášho projektu ? Odpovedať na túto otázku je pre nás dosť jednoduché. Vysoké Tatry patria medzi naše najobľúbenejšie miesta, kde radi trávime naše do-volenky. Už od našeho útleho detstva sme túžili spoznať krásu, ktoré toto slovenské pohorie ponúka. Tú-žili sme chodiť po tatranských dolinách a vyžívať sa pohľadmi na dvojtisícové tatranské štíty nad našimi hlavami.

Prečo Vysoké Tatry nie sú vo svete takým známym pohorím či strediskom cestovného ruchu ako na-príklad Alpy ? Veď Vysoké Tatry sa môžu svojimi možnosťami na turistiku  Alpám aspoň vyrovnať. Chyba nie je v Tatrách, chyba je v ich propagácii vo svete. Ďalším atribútom sú obyvatelia Slovenska. Na Slovensku existuje v súčasnosti stúpajúci trend vycestovávať za rekreáciou a oddychom za hranice repu-bliky.

Slováci zabúdajú na to, že aj na Slovensku sú vyhovujúce miesta na strávenie prekrásnej dovolenky. Radšej míňajú veľké peniaze na cestu k moru namiesto toho, aby navštívili ,,lacnejšie“ Vysoké Tatry. Je tiež smutné, keď si na túre vo Vysokých Tatrách a stretávaš samých Čechov, Poliakov a takmer žiad-nych Slovákov. 

V súčasnosti je tiež dôležitá otázka obnovy Tatier po minuloročnej kalamite. Vyskytuje sa problém, čo bude s Vysokými Tatrami v budúcnosti. Naskytla sa možnosť zlepšiť podmienky cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Tí ,,najmúdrejší“ hovoria o rozširovaní zjazdoviek, vybudovaní nových hotelových komplexov na miestach, kde pred kalamitou stál tatranský les.

Netreba však zabúdať na tatranskú flóru a faunu. Veď kvôli nej boli Vysoké Tatry tým, čím boli. Cieľom tohto projektu je priblížiť Vysoké Tatry hlavne mladým ľuďom a podnietiť ich, aby sa začali viac zaujímať o Vysoké Tatry a tatranskú prírodu. Tatry potrebujú podporu do budúcnosti, aby sa mohli opäť postaviť na nohy a vyrovnať sa svojimi ponukami zahraničným strediskám cestovného ruchu.

3. CHARAKTERISTIKA TATIER

Územie Tatier sa nachádza v severnej časti Slovenska na hraniciach s Poľskom. Celé územie Tatier patrí do Tatranského národného parku – TANAP-u. TANAP bol vyhlásený v roku 1948, s účinnosťou od 1.1.1949 a je to najstarší národný park na Slovensku. Rozloha vlastného územia je 73300 ha a ochranného pásma 39800 ha. TANAP je najvyššou horskou skupinou v karpatskom oblúku.

Ochranársky najhodnot-nejšou časťou územia je vyše 55 km dlhý a 17 km široký geomorfologický celok Tatry. Tatry sa skladajú z dvoch podcelkov – Východných a Západných Tatier. Východné Tatry sa ďalej delia na Belianske a Vy-soké. Západné Tatry sa delia na šesť častí: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy. Najvyšším bodom TANAP-u je vrchol Gerlachovského štítu – 2655 m, najnižší bod sa nachádza pri Spišskej Belej v nadmorskej výške 610 m.

Geologická stavba územia je veľmi pestrá. Dajú sa tu rozlíšiť tri hlavné stavebné jednotky: kryštalické jadro, sedimentárny obal pohoria a flyšová výplň priľahlých zníženín. Prvohorné kryštalické jadro zaberá väčšiu časť hrebeňa a južných svahov Západných a Vysokých Tatier. Tvoria ho kryštalické bridlice, mig-matidy a granitoidy.

Sedimentárny obal tvoria horniny usadené na kryštalinickom jadre prevažne v druho-horách a neskôr sem presunuté druhohorné horniny chočského a krížňanského príkrovu ( kremence, pies-kovce, brekcie, zlepence, bridlice, dolomity, vápence). Nachádzajú sa hlavne v Belianskych Tatrách, v O-sobitej, v Sivom vrchu a v Červených vrchoch. Flyšovú výplň Podtatranskej kotliny a Podtatranskej bráz-dy tvoria pieskovce a ílovce, ktoré sa usadili na dne treťohorného mora. Osobitnú skupinu tvoria morény a ľadovcovo-riečne usadeniny štvrtohôr.

Územie má všetky základné morfologické znaky vysokohorskej krajiny, ako sú značná nadmorská výška, veľká členitosť a bohatý výskyt bralných foriem. Celé územie má výrazný glaciálny reliéf. V mi-nulosti sa tu nachádzalo 21 ľadovcov, ktoré zanechali mohutné ľadovcové doliny – Kôprová, Mlynická, Mengusovská, Bielovodská a veľa ďalších. Dodnes sa zachoval zvyšok ľadovca v Studenovodskej doline, kde je celoročné firnovisko.

K charakteristickým znakom glaciálneho reliéfu patria aj ostré vrcholy a hre-bene, kary, skalné stupne, morény, jazerá, vodopády a pod. Krasový reliéf sa viaže na vápence a dolomity a charakterizujú ho škrapy, krasové jamy a najmä jaskyne a priepasti, časté sú aj vyvieračky, tiesňavy s  vodopádmi a ponory. Územie Vysokých Tatier patrí k dvom úmoriam – baltskému ( Poprad ) a čiernomorskému (Váh ).

3.1. PODNEBIE TATIER

Podnebie sa vyznačuje prechodným charakterom od oceánskeho západoeurópskeho ku kontinentálne-mu. Klimaticky prevažuje chladná oblasť vysokohorského typu – Vysoké Tatry a horského typu – Belian-ske Tatry. Typickým znakom je premenlivosť oblačnosti, slnečného svitu, zrážok, teploty vzduchu, veter-ných pomerov.

V zime je tu častým javom teplotná inverzia. Tatry majú v jednotlivých ročných obdo-biach charakteristické typy počasia. Jar sa začína v máji, je krátka a vyznačuje sa nestálym počasím. Leto trvá od júna do augusta a vyznačuje sa výskytom miestnych búrok a častými júnovými zrážkami. Najpria-znivejším obdobím na turistiku je koniec leta a začiatok jesene.

Snehová pokrývka sa tu udržuje 200-250 dní v roku, miestami vo firnovištiach aj celý rok. Pri celkovom ochladení sneží vo výškach nad 2000 m i v lete. Je to veľmi chladné územie s maximálnym množstvom zrážok v republike. Priemerná denná teplota pod 0°C tu trvá viac ako 200 dní v roku. Priemerné ročné teploty v Poprade sú 5,8°C a priemerné ročné zrážky sú 615 mm, na Lomnickom štíte je 1561 mm zrážok a priemerná ročná teplota tu je -3,8°C. Najsilnejší vietor bol nameraný v roku 1965 na Skalnatom plese a jeho rýchlosť bola 283 km/h.

3.2. OROGRAFICKÉ JEDNOTKY VÝCHODNÝCH TATIER

3.2.1. VYSOKÉ TATRY

Vysoké Tatry majú celkovú rozlohu 341 km2 z toho slovenská časť 260 km2. Hlavný hrebeň má dĺžku 26,5 kilometra a ťahá sa od Ľaliového sedla (1942 m ) na západe po Kopské sedlo na východe. Hre-beň má tvar smerom na juh vypuklého oblúka a takmer vôbec neklesá pod výšku 2000 metrov. Kulminuje Ľadovým štítom ( 2627 m ). Z hlavného hrebeňa vybiehajú bočné rázsochy, od západu to sú rázsochy Kri-váňa ( 2494 m ), Končistej ( 2538 m ), Gerlachovského štítu ( 2655 m ), Slavkovského štítu ( 2452 m ) a Lomnického štítu ( 2632 m ). Stredná výška končiarov je takmer 2360 metrov a nad 2600 m siaha sedem 

štítov a ďalších osem štítov je vyšších ako 2500 m. Protipólom tatranských štítov sú doliny.Na južnej stra-ne sú najväčšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká Studená, Malá Studená a Dolina Kežmarskej Bielej vody. Na severnej strane to sú dve doliny – Bielovodská a Javorová. Vo všetkých týchto dolinách sa nachádza takmer 80 jazier, ktoré sa nazývajú plesá. Najväčšie pleso je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha. Medzi ďalšie známe plesá patria Štrbské, Popradské a Skalnaté pleso. Je tu aj množstvo vodopádov a medzi najznámejšie patria Vodopád Skok, Obrovský vodopád a Vo-dopády Studeného potoka.

3.2.2. BELIANSKE TATRY

Belianske Tatry sú rozlohou podstatne menšie ako Vysoké Tatry a majú aj odlišný reliéf vďaka odliš-nej geologickej stavbe. Rozlohu majú 62,5 km2 a majú podobu pomerne priamočiareho hlavného hrebeňa dlhého približne 14 km. Zo severu ich ostro ohraničuje Podtatranská brázda, južnú hranicu vytvára sieť dolín vzájomne prepojených cez Kopské sedlo. Celému pohoriu dominuje dvojica nádherných vrchov v hlavnom hrebeni – Havran ( 2152 m ) a Ždiarska vidla ( 2142 m ). VBelianskych Tatrách sa nachádza je-diná prístupná jaskyňa Tatier Belianska jaskyňa.

3.3. RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

3.3.1. RASTLINSTVO

Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi ( konfigurácia terénu, zlože-nie pôdy, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka v ostatných storočiach ). Takmer 2/3 územia pokrývajú lesy a kosodrevina, ¼ tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plo-chy, a len malú časť tvorí poľnohospodárska pôda. Prevažujú ihličnaté dreviny, najmä smrek.

Z pôvod-ných drevín sa zachovala aj limba.
Vegetácia je rozdelená do viacerých vegetačných stupňov. Stupeň podhorský ( submontánny ) zaberá najnižšie časti územia do nadmorskej výšky 800 ( 900 ) m n.m. Má ráz kultúrnej stepi, pôvodné lesné spo-ločenstvá sa v ňom zachovali len vo zvyškoch ( smrekové boriny, jedľové bučiny, vápencové bučiny ). Stupeň horský ( montánny )je v nadmorských výškach 800 (900) až 1200 (1250) m n. m. Predstavuje typický lesný stupeň so smrečiny s jedľou a borovicovými smrečinami.

Stupeň vyšší montánny ( supramon-tánny )siaha od 1200 (1250) do 1500 (1550) m n. m. Takmer súvisle je porastený vysokohorskými smre-činami s rôznymi prímesami. Stupeň podhôľny ( subalpínsky ) v nadmorských výškach 1500 (1550) až 1800 (1850) m n. m. je porastený kosodrevinou s rôznymi prímesami. Stupeň hôľny ( alpínsky ) je vo výš-kach 1800 (1850) až 2300 m n. m. Porastený je trávnatými spoločenstvami. Z drevín sa tu vyskytujú už len nízke kry a kríčky. Stupeň podsnežný ( subniválny ) zaberá vrcholové časti Tatier nad 2300 m n. m. Prevládajú lišajníky, prípadne machorasty.

3.3.2. ŽIVOČÍŠSTVO

Na území Tatier je druhové rozloženie živočíchov podmienené geografickou polohou, klimatickými a vegetačnými pomermi a činnosťou človeka. Vyskytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Medzi tatranské endemické druhy patrí kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, hraboš snežný tatranský a piskor vrchovský tatranský.

Kamzíkov je v TANAPe približne 300 kusov, svišťov maximálne 900 kusov. K typickým vtákom horských lesov patrí ďateľ, oreš-nica, kuvik, drozd a hlodavec myšovka vrchovská. Tatranské lesy obývajú typické druhy karpatskej zveri ako jeleň, srnec, diviak a veľké šelmy ako medveď, vlk, rys. Z dravých vtákov sa tu vyskytujú orol krikľa-vý, myšiak hôrny, jastrab veľký a sokol myšiar. Sovy zastupuje výr skalný. Pri horských potokoch žije vodnár potočný, bocian čierny a biely a vzácna vydra riečna. Najmä na Štrbskom a Popradskom plese je v posledných rokoch hojná kačica divá. 

4. TURISTIKA VO VYSOKÝCH TATRÁCH

4.1. TURISTICKÉ ZNAČENÉ TRASY

Značenie turistických trás má na území Slovenska viac ako storočnú tradíciu. Prvé chodníky pre turis-tov boli vyznačené už v roku 1874 v Štiavnických vrchoch, v okolí bane Gedeon. Na Slovensku je v sú-časnosti vyznačených približne 11000 km turistických trás, v prírode je umiestnených viac ako 7000 sme-roviek, 1000 tabuliek miestneho názvu, vyše 2000 smerovníkov a 600 značkárskych kolov. Značené trasy tvoria vzájomne prepojenú sieť, ktorá umožňuje navštíviť nespočetné množstvo zaujímavých lokalít a ob-jektov.

4.1.1. PEŠIA TURISTIKA V TANAPE

Celková dĺžka značených chodníkov a ciest v TANAP-e je takmer 600 km. Značené turistické trasy v TANAP-e sú rozložené tak, aby umožňovali návštevu všetkých významných oblastí. Trasy vedú po do-linách, na sedlá a štíty Vysokých Tatier. Podľa náročnosti na pohyb ich možno rozdeliť na tri skupinyne-náročné vychádzky, mierne namáhavé túry po dolinách a náročné vysokohorské výstupy a prechody. Pre nenáročných turistov sú vhodné túry po dolinách, v lesnom pásme, k plesám a ku chatám. Túry, výstupy na sedlá alebo vrcholy vyžadujú dobrú fyzickú zdatnosť a skúsenosť v chôdzi v kamenistom teréne. Na ťažkých úsekoch sú na uľahčenie výstupu či zostupu zavesené reťaze.

4.1.2. TURISTICKÉ ZNAČENIE V TERÉNE

Turistické značenie je informačný systém, ktorý turistovi poskytuje informácie pri pohybe v prírode po vyznačených trasách. Turistická značka je informačný prvok štvorcového tvaru, o rozmere 10x10 cm, na označenie turistických trás. Pásová značka pozostáva z troch rovnobežných vodorovných farebných pásov. Prostredný pás je vymaľovaný vodiacou farbou. Na území Slovenska sa používajú štyri vodiace farby. Červená označuje najvýznamnejšie hrebeňové trasy. Modrá označuje diaľkové trasy spájajúce dôle-žité východiská s významnými turistickými cieľmi. Zelená vyznačuje prístupové cesty k zaujímavým tu-ristickým cieľom. A žltá vyznačuje spojky medzi trasami iných farieb.

4.1.3. TATRANSKÁ MAGISTRÁLA

Tatranská magistrála je najznámejšia a najvyhľadávanejšia turistická značená trasa Tatier, vybudovaná v rokoch 1931-1937. Vedie južným úpätím Západných Tatier od Jalovskej doliny cez ústie Žiarskej doli-ny ponad ATC Račkova dolina až na Podbanské a Tri Studničky.

Pokračuje cez Štrbské Pleso, Popradské pleso na Sliezky dom a Hrebienok, ďalej cez Skalnaté pleso a Sedlo pod Svišťovkou k Zelenému plesu a končí pri Veľkom Bielom plese pod Kopským sedlom. Jej celková dĺžka je 65 km. Vo Vysokých Tatrách traverzuje južné svahy pohoria a až v Kopskom sedle sa stretáva so záverom hlavného hrebeňa.

Pôvodná časť magistrály hrebeňom Belianskych Tatier je od roku 1978 pre verejnosť uzavretá. Náročnejšie úseky magistrály sú od Popradského plesa cez Sedlo pod Ostrvou a úsek medzi Chatou pri Zelenom plese a Sed-lom pod Svišťovkou. V zimnom období sú niektoré úseky uzavreté: TriganPopradské pleso, Popradské plesoSliezsky dom a Huncovská vyhliadkaZelené pleso. Optimálny čas potrebný na prechod celou trasou Tatranskej magistrály sú približne štyri dni.

4.2. TURISTICKÝ VÝSTROJ

Základom fyzickej a psychickej pohody pri absolvovaní vysokohorskej túry je vhodné oblečenie a vý-stroj. Veľmi potrebná je pevná obuv s vibramovou podrážkou. Športová obuv ( tenisky ) alebo poltopánky nechránia nohy pred úrazom v skalnatom teréne, najmä v pohyblivej sutine. Na telo sa odporúča vhodná spodná bielizeň ( termobielizeň ).

Ako vrchné ošatenie sú vhodné vetrovky a nohavice z vodoodpudivých a vetroodpudivých materiálov. Na každú túru je potrebné si zobrať pláštenku do dažďa, čiapku, rukavice, tepelnoizolačnú fóliu pre rôzne nepredvídané situácie a minilekárničku. V zimnom období sa odporúča vziať si lyžiarske palice, čakan, stúpacie železá. Každý návštevník by mal mať osobné doklady, hodinky, mapu a turistického sprievodcu s opisom trás, dostatok jedla a tekutín, vrecko na odpadky a mobilný tele-fón.

4.3. DOLINY

Mlynická dolina

Dolinu obkolesuje zo západu hrebeň Sólisk a z východu hrebeň Bášt. Záver doliny tvorí pyramída Štrbského štítu. Zo skalného prahu v Mlynickej doline padá Vodopád Skok. Je to jeden z najkrajších vo-dopádov vo Vysokých Tatrách, ktorý svojimi malými kaskádami prekonáva 30-metrovú výšku. Dolina je prístupná od železničnej stanice na Štrbskom Plese. Dolinou vedie značený turistický chodník do Bystré-ho sedla s možnosťou prechodu do Furkotskej doliny.

Mengusovská dolina

Je prístupná magistrálou od Štrbského Plesa. Centrum Mengusovskej doliny je Popradské pleso ( 1500 m). Neďaleko plesa pod západnými stenami Ostrvy sa nachádza Symbolický cintorín obetí Tatier, založe-ný v roku 1934. Od Popradského plesa vedie turistický chodník ku najväčšiemu tatranskému plesu na slo-venskej strane Veľkému Hincovmu plesu ( 20,08 ha, 53 m hĺbka ). Cez Žabie plesá a sedlo Váha vedie chodník na hraničný vrchol Rysy (2499 m). Rysy sú jediným hraničným priechodom pre peších v Tatrách.
V Mengusovskej doline sa nachádzajú dve vysokohorské chaty. Pri Popradskom plese stojí Chata pri Popradskom plese. Pod Rysmi sa nachádza najvyššie položená chata vo Vysokých Tatrách Chata pod Rysmi (2250 m).

Velická dolina

Stupňovitá približne 6 km dlhá dolina pod mohutnými zrázmi Gerlachovského štítu. V závere trógu Velickej doliny leží Velické pleso, do ktorého padá zo skalného zrázu Velický vodopád. Pri plese sa nachádza horský hotel Sliezsky dom, ktorý je centrom Velickej doliny. K hotelu vedie z Tatranskej Po-lianky asfaltová cesta.

Veľká Studená dolina

Je to dolina z najvyšším počtom plies. Najvyššie položené pleso v doline je Ľadové pleso (2057 m). Vodu z plies odvádza Veľký Studený potok, ktorý po spojení s Malým Studeným potokom vytvára Vodo-pády Studeného potoka. Východiskové miesto do doliny je Hrebienok. V uzávere doliny sa nachádza značkovaný turistický priechod cez sedlo Prielom (2288 m) do Bielovodskej doliny. Turistickým centrom doliny je Zbojnícka chata, prístupná od Hrebienka za necelé tri hodiny.

Malá Studená dolina

Stupňovitá dolina, ktorá skalným prahom zo známym Obrovským vodopádom ústi do Veľkej Studenej doliny. V hornej časti doliny, za vysokou jazernou stenou leží Päť Spišských plies. V doline sa nachádza aj najvyššie položené pleso vo Vysokých Tatrách Modré pleso (2192 m). Z Malej studenej doliny vedú dva dôležité prechody cez hrebenecez Priečne sedlo (2352 m) do Veľkej Studenej doliny a cez Sedlo Se-dielko (2372), najvyššie položené sedlo v Tatrách so značeným chodníkom, do Javorovej doliny.
V dolnej časti doliny na úrovni hranice lesa stojí Zamkovského chata. Centrom doliny je Téryho chata prístupná z Hrebienka za tri hodiny.

Dolina Zeleného plesa

Východisko do doliny sú Tatranské Matliare a Dolina Kežmarskej Bielej vody. Nad dolinou dominuje mnoho mohutných štítovKežmarský, Lomnický, Pyšné, Čierny, Kolový štít, Baranie rohy a povesťami opradená Jastrabia veža. Pod Jastrabou vežou leží Zelené pleso a na jeho brehu stojí Chata pri Zelenom plese.

5. CESTOVNÝ RUCH VO VYSOKÝCH TATRÁCH 

Vysoké Tatry. Práve oni sú srdcom cestovného ruchu na Slovensku a práve oni sa po 19.novembri uplynulého roku tak zmenili. Je teda namieste, ak túto širokú oblasť rozdelím na dve časti a popíšem situá-ciu v Tatrách pred a po veternej smršti, pretože napísať len o tom, čo bolo nemá význam. Je tu prítomnosť a s ňou aj následky minuloročnej katastrofy.

5.1.CESTOVNÝ RUCH PRED 19.NOVEMBROM 2004

5.1.1.SRDCE OBLASTI-MESTO VYSOKÉ TATRY

Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 398 km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväčšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú časť rovnomenného pohoria a tvorí ho 15 mestských častí, pô-vodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného územného celku. Mesto Vysoké Tatry bolo založené v roku 1947 a má asi 5000 stálych obyvateľov.

Dopravnou osou celého územia mesta je "Cesta Slobody", ktorou sa návštevník približne za jednu ho-dinu dostane z najzápadnejšej mestskej časti Podbanské, cez všetky tatranské osady s výnimkou Dolného Smokovca, až na východnú hranicu mesta, do osady Tatranská Kotlina.

Administratívnym centrom je mesto Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí tiež medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu. 

5.1.2.DOPRAVA

Cestná doprava

Významné je cestné spojenie medzi Popradom a Starým Smokovcom s dĺžkou 14 km a nenahraditeľná je diaľnica Ružomberok -Važec. V tatranskej oblasti vytvára hlavnú dopravnú cestnú komunikáciu cesta Slobody, ktorá lemuje celé úpätie Tatier a spája všetky tatranské osady od Podbanského až po hraničný priechod Lysú Poľanu. Táto tepna bola ako turistická cesta otvorená za účasti Márie Terézie dňa 4.9.1889. Neskôr bola rozšírená na 6 metrov a spevnená. Prvé auto ňou prešlo v roku 1900.V 1919 bola premenova-ná na cestu Slobody. Koncom 60-tych rokov 20.storočia bola predĺžená o úsek Štrbské Pleso -Podbanské. Dnes by sme si bez tejto „tatranskej cestnej magistrály“ nevedeli predstaviť existenciu turistického ruchu v najmenších veľhorách sveta.

Železničná doprava

Rozvoj železničnej siete veľmi dopomohol k zvýšeniu záujmu o Tatry. Spojenie s okolitým svetom od roku 1871 vykonáva košicko-bohumínska železnica(od 1882 prípojka na Bratislavu a Viedeň), ktorá nemá význam len v rámci Slovenska.V 1896 vznikla ozubená železnica Tatranská Štrba-Štrbské Pleso ako jedi-ná svojho druhu vo Vysokých Tatrách.Dnes je celá tatranská železnica elektrifikovaná a jej električky spá-jajú osady na úseku Štrbské PlesoTatranská Lomnica. Koncom roka 2000 sa začala modernizácia elektri-čiek. Na tratiach už možno vídať novší typ, ktorý by mal zabezpečiť pohodlnú, bezpečnú a tichšiu jazdu.

Letecká doprava

Zdokonaleniu dopravy výrazne prospelo letisko pri Poprade (715 m), ktoré je schopné obslúžiť lietadlá s kapacitou do 200 cestujúcich. Okrem pravidelnej leteckej premávky poskytuje a vyhliadkové a športové lety. Jeho štartovaciu, či pristávaciu plochu využívajú taktiež záchranné systémy na Slovensku a slúži aj na vzdušné operácie THS.

Lanová doprava

Umožňuje prepravu osôb do vyšších polôh počas letnej a zimnej sezóny. Najdôležitejšie lanovky sú pozemná lanovka na Hrebienok, kabínková lanovka na Skalnaté pleso a visutá lanovka na Lomnický štít.

Pozemná lanovka na Hrebienok

Premáva zo Starého Smokovca(1025 m) na Hrebienok(1263 m) na trati s dĺžkou 1937 m a prevýšením 238 m. Maximálne stúpanie dosahuje hodnotu 14,9 % a maximálna prepravná kapacita je 900 ľudí za hodinu. Jazda trvá 8 minút. Lanovka má veľký význam nielen pre Smokovec, ale pre celý región, lebo Hrebienok je jedným z najdôležitejších východísk na vysokohorské túry a cez zimu dopravuje lyžiarov k lyžiarskym svahom ležiacich na Hrebienku.

Kabínková lanovka na Skalnaté pleso

Kvôli vzniku lyžiarskeho strediska na Skalnatom plese(1764 m) bolo potrebné vytvoriť spojenie s Ta-transkou Lomnicou(900 m). Najprv stanice spájala visutá lanovka, ktorá pre nedostatočnú kapacitu bola nahradená od 1973 štvormiestnou kabínkovou lanovkou. Od 1995 premáva na trase už zmodernizovaná kabínková lanovka. Dĺžka trate je 3450 m s prevýšením 864 m. Prepravná doba je 14 minút a lanovka stihne za hodinu previesť maximálne 900 osôb.

Visutá lanovka na Lomnický štít

Je to jediná lanovka vo Vysokých Tatrách, ktorá umožňuje prístup na tatranský končiar. Do roku 2001 fungovalo spojenie visutou lanovkou z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít(2632 m). No v súčasnosti premáva len visutá dráha Skalnaté Pleso(1764 m)-Lomnický štít, pretože na Skalnaté pleso nás dopraví kabínková lanovka. Lanová dráha je 1872 m a transport trvá 8 minút. Kabína je stavaná pre 29 ľudí, z čoho vyplýva prepravná kapacita 75 osôb za hodinu.

5.1.3. TATRANSKÉ OSADY A NAJVYHĽADÁVANEJŠIE MIESTA

V danej kapitole sa budem zaoberať obcami, ktoré ležia bezprostredne pod Vysokými Tatrami a majú priamy význam pre cestovný ruch. 1.1.1999 vzniklo mesto Vysoké Tatry(s dĺžkou 60 km najdlhšie na Slo-vensku) spojením nižšie charakterizovaných 15-tich obcí. Nezávislé zostali obce Javorina, Ždiar, Lysá Po-ľana a Tatranská Štrba. V osadách sú široké ubytovacie, stravovacie možnosti, ale hlavne tvoria bezpečnú turistickú základňu pre vysokohorské túry.

Podbanské (940 m)

Pôvodná banícka osada počas storočí menila svoju funkciu najprv na pastiersku, potom tu pracovala vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry. V polovici 20. storočia sa začala rozvíjať ako stredisko tu-ristiky.( Má menší lyžiarsky vlek. Ubytovať sa dá v hoteli Permon alebo v Kriváni.)

Tatranská Štrba (915 m)

Osada ležiaca v oblasti Štrbského Plesa je časťou Štrby. Vedie z nej zubačka na Štrbské Pleso. Turis-tický ruch začal prekvitať po stavbe košickobohumínskej železnici. Ubytovacie kapacity vytvárajú hlav-ne hotely Stavbár a Rysy. Nachádza sa tu aj detský mini vlek.

Štrbské Pleso (1355 m)

Je to najvyššie položená tatranská osada, ktorá leží pri rovnomennom plese. Vďaka výborným prírod-ným podmienkam sa tu rozvinula turistika a lyžovanie. Sú tu bežecké a lyžiarske trate, lyžiarske svahy aj pre náročných lyžiarov, dva skokanské mostíky. Z jedného z nich sa skáče aj bungee jumping. Neskôr sa stalo aj liečebným strediskom pre choroby horných dýchacích ciest – liečebný dom Solisko, Helios a naj-starší Hviezdoslav. K najvýznamnejším hotelom patrí hotel Patria, Panoráma a športový hotel FIS.

Vyšné Hágy (1100)

Jedna najznámejších liečebných osád v Tatrách. Leží pod ústím Batizovskej doliny a lieči sa v nej tu-berkulóza a iné respiračné ochorenia. Liečebňa bola svojho času najväčšia v strednej Európe.

Nová Polianka (1040 m)

Najmladšia osada v Tatrách, ktorá vznikla okolo vojenského liečebného ústavu pre tuberkulózu a ostatné respiračné choroby. Z hľadiska turistiky nie je významná.

Tatranská Polianka (1005 m)

Leží pod Gerlachovským štítom a je východiskom do Velickej doliny. Prvé zmienky o jej vzniku sa datujú z roku 1884.V 1888 tu vznikli tri hotely: Mariana, Tusculum a Themis. Na konci 19.storočia ubyto-vaciu kapacitu tvorilo 125 lôžok. V roku 1902 Michal Guhr založil sanatórium na liečenie tuberkulózy a astmy. Železničné spojenie získala obec v 1912. Z Tatranskej Polianky vedie asfaltová cesta na Sliezsky dom, ktorý je hlavným východiskom vysokohorskej túry na Gerlach. Dnes je táto jedna z najstarších osád dôležitým liečebným, ale aj turistickým strediskom.

Tatranské Zruby (1000 m)

Pôvodne spĺňali vojenský účel využívali sa ako cvičný tábor pre horské vojenské jednotky. V roku 1967 tu vznikla moderná liečebňa

Nový Smokovec (995 m)

Založil ho na úpätí Slavkovského štítu v rokoch 1875/76 doktor Mikuláš Szontagh, ktorý tam vytvoril sanatórium a historicky prvýkrát ho nechal funkčné aj v zime. V jeho areále v 1913 zaviedol do prevádzky prvé tatranské kino. Neskôr vznikla časť Sibír, kde dnes žijú trvalí obyvatelia Vysokých Tatier. Pomaly splynul architektonicky so Starým Smokovcom a poskytuje kvalitné ubytovacie služby (hotel Park, sana-tórium Palace alebo Villa dr. Szontagha založená v 1913) a je spolu so Starým Smokovcom významným centrom Tatier.

Starý Smokovec (990 m)

Vznikol v roku 1793. Je najstaršou tatranskou osadou a súčasne centrom Vysokých Tatier po všetkých stránkach. Bol založený vďaka kyslým vodným prameňom. Osada poskytuje rôzne možnosti rekreácie. Vedie tu pozemná lanovka na Hrebienok, ktorý je východiskom mnohých náročných túr. Z Hrebienka vedie sánkarská dráha do Starého Smokovca. Ubytovanie poskytujú hotely Grand, Panda, rôzne vily a penzióny. Ubytovať sa možno aj v súkromí. Má tu sídlo aj Tatranská horská služba a Tatranské centrum horských vodcov, ktoré ponúka v lete vysokohorské výstupy na najkrajšie vrcholy Tatier po neznačkova-ných chodníkoch, lezecké výstupy, základy horolezectva pre deti i ich rodičov. V zime ponúka lyžiarske túry, výlety na snežniciach, či kurz hľadania zasypaných v lavíne.

Dolný Smokovec (890 m)

Neleží na ceste Slobody. Bol založený v 1881. V roku 1958 tu vyrástlo sídlisko Pod lesom. Je tu naj-väčšia detská liečebňa chorôb horných dýchacích ciest.

Horný Smokovec (955 m)

Je najmladší spomedzi štyroch Smokovcov, keďže sa začal intenzívnejšie rozvíjať od r.1926 . Najzná-mejšie hotely sú hotel Šport a hotel Bellevue. Je tu postavených aj pár sanatórií.

Tatranská Lesná (915 m)

Osadu tvorí zoskupenie penziónov a centrom je detská ozdravovňa Detský raj. Východným okrajom tečie známy Studený potok.

Tatranská Lomnica (850 m)

Založená bola v roku 1892. Je sídlom TANAP-u. Nachádza sa tu aj Múzeum TANAP-u. Z Tatranskej Lomnice vedie lanovka na Skalnaté pleso a odtiaľ na Lomnický štít.V roku 1893 tu postavili hotel Lomni-ca, v roku 1905 Grandhotel Praha. Možno sa ubytovať aj v hoteli Slovan, Urán, Slovakia a inde. Osada je východiskom do strednej a východnej časti Vysokých Tatier.

Tatranské Matliare (885 m)

Najskôr to bol pastiersky majer, ale teraz je tu dosť športových zariadení a dobré východisko do vý-chodnej časti Vysokých Tatier. Poniže od obce je zriadená prírodná rezervácia na ochranu najzachovalej-šieho reliktného borovico-brezového porastu v tatranskej oblasti.

Kežmarské Žľaby (902 m)

Malá osada slúžiaca ako východisko už aj do Belianskych Tatier. Bez väčšieho významu.

Tatranská Kotlina (760 m)

Najnižšie položená osada na ceste Slobody. Rozvoj podnietilo sprístupnenie Belianskej jaskyne v r.
1881. Je to liečebná obec so 4 liečebnými pavilónmi.

Ždiar ( 895 m)

Päť kilometrov dlhá rázovitá obec na severnej strane už pod Belianskymi Tatrami. Prvá zmienka po-chádza zo 16. storočia .V 17.storočí patril Ždiar k lendackému veľkostatku. Ľudia sa zaoberali chovom oviec a dobytka. Dnes má asi 1300 obyvateľov a výhodnú polohu, pretože od poľských hraníc je vzdiale-ný len 12 kilometrov. Je charakteristický svojou architektúrou, ľudovými zvykmi a ľudovými remeslami. Vedie z neho turistický chodník Monkovou dolinou do Belianskych Tatier až na Široké sedlo.

Javorina (1000 m)

Je to miestna časť obce Ždiar. Stojí v nej nádherný drevený kostolík. Osada leží v ústí Javorovej doli-ny a je vhodná ako počiatok krásnych túr vedúcich Javorovou dolinou a dolinou Zadné Meďodoly.

Lysá Poľana (970 m)

Dôležitý hraničný priechod do Poľska,ktorý je situovaný pri začiatku jednej z najkrajších dolín Tatier Bielovodskej doliny. 

5.1.4. ŠPORTOVÉ MOŽNOSTI

Vysoké Tatry ponúkajú širokú škálu letných i zimných športov. Hlavné turistické strediská na južnej strane Tatier sú Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Smokovce ( Starý, Nový, Horný, Dolný ), Tatran-ská Lomnica, ktoré spoločne s ďalšími osadami majú názov mesto Vysoké Tatry. Na severnej strane leží svojrázna obec Ždiar, Javorina a hraničný priechod do Poľska Lysá Poľana. Z rôznych športov ako napríklad lyžovanie, skialpinizmus, lietanie na rogale, bungee jumping, vyniká najviac horolezectvo a už odprezentovaná vysokohorská turistika.

5.2.CESTOVNÝ RUCH PO 19. NOVEMBRI 2004

Otázka cestovného ruchu je pre Slovensko po vstupe do Európskej únie azda jednou z tých najdisku-tovanejších. Mnohí naši zákonodarcovia, ale i ľudia pracujúci v oblasti cestovného ruchu si neraz položili otázku: ,,Ako môžeme čo najefektívnejšie, a zároveň čo najšetrnejšie využívať naše prírodné bohatstvo? “Možno sa hovorilo až priveľa a málo sa urobilo. Asi práve preto urobila konečné a zásadné rozhodnutie sama príroda.

To čo sa udialo v noci 19.novembra 2004 zostane asi veľmi dlho v pamätiach Tatrancov a v pamätiach ľudí, ktorí sa mohli na vlastné oči presvedčiť, ako ľahko sa dá prísť o všetkoo dom, o auto, či holý život. Silnú ranu od prírody dostalo viacero oblastí na Slovensku, no najviac si to odniesli práve naše veľkolepé Tatry. Dá sa tu len jednoducho konštatovať: ,,Kto nevidel, ten neuverí!“ Prvé hlasy hovorili doslova o me-sačnej krajine. Mnohí sa k týmto správam stavali dosť skeptickyvšetci sme si hovorili ,,Veď to nemôže byť až také zlé“, no potom prišli aj prvé zábery a neskutočné sa stalo tvrdou realitou. Asi len málokto si trúfal odhadnúť, aké celkové škody spôsobila veterná smršť. Teraz s odstupom času to už vieme. Zničených bolo vyše 12 tisíc hektárov lesa, čo je škoda za približ-ne tri miliardy korún, taktiež obrovské škody na majetku Tatrancov,dopravných komunikácií, rekreačných zariadení a čo je najsmutnejšie, veterná smršť si vyžiadala aj ľudské životy. Veru, pri prvom pohľade na spustošené Tatry asi málokomu chodili po rozume slová ako turisti, či cestovný ruch.

5.2.1.TURISTI V ZIME TATRY NEOPUSTILI 

Aj napriek tým najpesimistickejším predpovediam turisti Tatry neopustili, no na toho, kto sa odhodlal prísť už nečakali tie,,staré, dobré“a neposlednej rade krásne Tatry. Naopak, poskytol sa mu smutný pohľad na spustošenú krajinu.

Vyzeralo to tak, že tu už nič nezostalo, ale ochota ľudí pomôcť a viera, že Tatry  raz budú také ako predtým, zostala. Smutné však na celej veci je to, že v lyžiarskych strediskách a podtatran-ských osadách bolo ako vždy počuť najmä bratov z Česka alebo Poliakov. Svojou návštevou  prišli podpo-riť Tatry najmä ,,cudzinci“. Dokonca aj na verejných zbierkach sa vybralo viac v zahraničí ako u nás. Mnohí Slováci sa totiž zase postavili k celej veci chrbtom.

Hoteliéri, vlastníci lyžiarskych stredísk a množstvo ďalších ľudí pracujúcich v cestovnom ruchu si z danou situáciou poradilo svojsky. Jedni lákali ľudí na fantastické zľavy, druhí zase propagovali nevídané akcie, no a výsledok? Tatry opäť, aspoň na pol dychu žili. Sám som sa mal možnosť o tom presvedčiťveď čakať v radoch v lyžiarskych strediskách je síce za pekného počasia v Tatrách ,,normálne“, ale asi nikto nečakal až takú návštevnosť po skaze, ktorá zničila Tatry. Svedčia o tom i fotografie v prezentácii.

Horúcu situáciu, ktorá nastala v Tatrách z časti schladil i sneh, ktorého bolo neúrekom, a na čas zakryl stopy po vyčínaní prírody. Dal nám možnosť zhlboka sa nadýchnuť a položiť si dve zásadné otázky: ,,Čo bude ďalej?“ ,,Aké budú naše nové Tatry?“

6. ZÁVER

Dúfam, že v tomto projekte sa nám podarilo naplniť úvodný cieľ a priblížiť Vysoké Tatry mladým ľuďom, a to po stránke geomorfológie, turistiky či cestovného ruchu. Z projektu jasne vyplýva, že Vysoké Tatry majú veľa zaujímavých oblastí, kde by sa cestovný ruch mohol v nasledujúcich rokoch viac uchytiť alebo ďalej rozvíjať. Pokiaľ ide o to, ako sa vyrieši otázka: Čo bude s Vysokými Tatrami po ka-lamite ?, verím, že s výslednou myšlienkou budú spokojné obe strany, a to tatranská príroda a tiež ná-vštevníci  Vysokých Tatier.

Treba len veriť, že Vysoké Tatry sa vzchopia a v budúcnosti budú môcť pri-jať oveľa väčší počet tých, ktorí do Tatier zavítajú, aby prežili krásne chvíle pod masívmi tatranských velikánov. Ako posledné, čo mi ostáva dodať,  je pozvať vás na návštevu Vysokých Tatier. Ak sa tam poobze-ráte okolo seba, určite objavíte mnoho miest, ktoré boli opísané v tomto projekte. Dúfam a som o tom presvedčený, že tak ako aj my, aj vy si prostredie Vysokých Tatier zamilujete na prvý pohľad a v nasle-dujúcich rokoch sa sem budete chcieť opäť vrátiť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu