Stratený atom

Stratený atom

Tak ako každý, kto má doma psa, tak aj ja minimálne trikrát za deň chodím s naším psom Atomom na prechádzku. Sledujem ho, aby sa mi nezatúlal, aby mi neodbehol na detské ihrisko, aby nič nezožral. A to je teraz to najdôležitejšie, lebo sa u nás na sídlisku objavili otrávené kusy jedla. Aj môj tatik, veterinár, už mal v ambulancii dvoch otrávených psov. Preto si neviete predstaviť, ako ma táto príhoda vyľakala. Bál som sa, že môjho Atoma postretlo nejaké nešťastie.

Predvčerom poobede sme sa s Rudom a Kubom dohodli, že po škole pôjdeme ku mne. Chceli sme si spolu zahrať hru na PS4. Mojou povinnosťou, keď prídem zo školy domov, je vyvenčiť Atoma. A tak sme sa vybrali venčiť Atoma aj s kamarátmi. Počas prechádzky sme sa rozprávali o počítačových hrách. Vždy som hodil očkom aj na Atoma. Popri rozprávaní mi Rudo ukázal fotku v mobile, na ktorej bol hlavolam z Farcry 5. Keďže on si s ním nevedel poradiť, tak som mu chcel pomôcť. Zapozeral som sa na obrazovku a ani som nezbadal , že

mi Atom niekam odbehol. Kričali sme na neho, behali sme po sídlisku, pýtali sa ľudí, ale nikto si ho nevšimol. Až jedna pani na nás zakričala z balkóna, že videla odbehnúť Atoma za mačkou za roh bloku. Hľadal som ho aj tam, ale márne. Nechcel som ísť ani domov, mal som zlé svedomie, že som na Atoma nedával dobrý pozor. Keby som sa nezadíval do mobilu, nič sa nemuselo stať. Po dvoch hodinách márneho hľadania a pokrikovania sme sa s Rudom a Kubom rozlúčili a šli sme domov. Nevedel som, čo mám robiť, až mi nakoniec svitlo. Doma vytvorím plagát s Atomovou fotografiou a mojím telefónnym číslom.

O polhodinku som už behal po sídlisku a na každú bránu aj stĺp som lepil plagáty. Ešte aj večer, po príchode mamky a tatika z práce, sme chodili po sídlisku a hľadali Atoma, no márne. Ani spať sme nemohli, tak veľmi sme sa o neho báli. Na druhý deň v škole som sa vôbec nedokázal sústrediť na učenie, čakal som, kedy sa škola skončí a pôjdem hľadať Atoma.

Tajne som dúfal, že ma možno bude čakať pred bránou. No nestalo sa. Okolo piatej poobede mi zavolala jedna milá teta a povedala mi, že v noci našla v záhrade vedľa svojej mačky podobného psa ako je ten na plagáte. Poprosil som ju, či by mi ho nemohla doniesť. Stretli sme sa na sídlisku o hodinku. Našťastie, to bol náš Atom. Vraj bol veľmi smutný a nič nejedol, čakal pred bráničkou a smutne hľadel von. Bola veľmi rada, že sa našiel majiteľ a ja som sa potešil ešte viac.

Mám ho veľmi rád a nikdy by som si neodpustil, že kvôli mojej nepozornosti som o neho prišiel. Tete som veľmi pekne poďakoval a odprevadil som ju k jej bytu. Bývala neďaleko nás. Na druhý deň som jej s mamkou odniesol ako poďakovanie za starostlivosť a ochotu kyticu ruží.

Som rád, že sa všetko dobre skončilo. Atom sa našiel živý a zdravý . Dal som si sľub, že už z neho pri venčení nespustím zrak, lebo druhýkrát by sa to nemuselo skončiť tak dobre.