Piatok, 26. mája 2017, meninyDušan, zajtra Iveta
Dnes prezretých 28830 študentských prácOnline: 2456 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Básnické formy

Autor: Dievča kajka (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 01.11.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 826 slov
Počet zobrazení: 617
Tlačení: 28
Uložení: 28

Básnické formy

SONET: vznikol v 13. storočí (Giacomo da Lentini r. 1250) - 14 veršov: dva 4 veršové a dva 3 veršové strofy. Na konci básne je pointa. Zastaraný slovenský názov sonetu je znelka.

Historické delenie sonetu:

  1. TALIANSKY SONET: D. Alighieri, Michelangelo BuonarottiFrancesco Petrarca (kráľ sonetu).

Pôvodne bol talianský sonet rozdelený do osemveršia a šesťveršia:

=>  Osemveršie (propozícia) – ABBA / ABBA. Šesťveršie (riešenie) – CDE/CDE (CDC/CDC.)

Francesco Petrarca: básnická zb. Spevník u nás Sonety pre Lauru - zbierka 366 básní -  sonetov, balád a madrigalov

Básne venoval - Laure (de Noves) – nenaplnená, platonická láska: v polovici 14. storočia padla za obeť morovej nákaze, mimoriadne pohnutie v jeho duši.

JAZYK: ako jeden z prvých začal používať ľudový jazyk (dovtedy sa používala latinčina) - hovorová toskánčina obohatená o latinčinu a provensálčinu.

Téma: hold duchovným vlastnostiam aj fyzickej kráse plavovlasej ženy.

  1. ANGLICKÝ SONET: John Milton, William Shakespeare (sonet shakespearovský).

Anglický sonet: tri štvorveršia a jedno dvojveršie (couplet - nečakaný tematický obrat).

  • Rýmová štruktúra: a-b-a-b, c-d-c-d, e-f-e-f, g-g. (striedavý + združený rým).

 

Ďalšie básnické formy: gazel, rispet, rondel, akrostichon, sestina, stanza

GAZEL: orientálna básnická forma zložená z 5 až 15 dvojverší.  VzorecA A B A C A D A E A.

Prvé dvojveršie sa rýmuje navzájom, pričom v ďalších párnych veršoch sa znovu vyskytuje ten istý rýmOpakovať sa môže aj slovo alebo slovné spojenie na konci párnych veršov za rýmom => opakuje sa to, čo je nositeľom hlavnej myšlienky => ľúbostná poézia - opakovanie a stupňovanie zdôrazňuje v ňom ľúbostné vyznanie. V slovenskej poézii je výskyt raritou, príklad je zo staršej literatúry:

Zo staroby, hľa, v mladosť prechádza zas obzor!

i škovrán rozvil prípor jasotných krás v obzor,

v ňom šveholom vlá, vlaním šveholí,

až celý schvie sa i je jediný hlas — obzor.

O dušo smutná, väzbu všednosti,

tú klietku tvoju tiež už otvoriť čas! Obzor

toť šíry čaká, zve ťa v objatie

jak milenec, má v tvári láskavý jas obzor,

smev na rtoch, v očiach túhy paprsky:

nuž nemeškaj — jak vídal často som vás, obzor

a teba, splyňte opäť v radosti!

P. O. Hviezdoslav: Zo staroby

 

RISPET: ľudová lyrická báseň toskánskeho pôvodu zo 14. stor. – erotická a ľúbostná poézia. V slov. poézii - V. Mihálik (Rispet, Rispety z trinástej komnaty)Vzorec: 8 veršov (1x štvorveršie a 2x dvojveršie). => A B A B  /  C C  /  D D.

Dedinská noc je hlboká a hustá.

Ticho. Len konca záhrad šumí splav.

A splýva s ním, čo vyšlú tvoje ústa —

páli ma správa z naj smädnejších správ.

 

Na ústa ústa. V siločiarach studne.

Nech z prameňa nám nikdy neubudne.

 

Jak márne mušky podpaľujú tmu.

Zažeň, noc, zažeň tieseň záludnú!

 

M. Chudá: Rispety o láske

TERCINA: 1. verš sa rýmuje s 3., 2. verš s 1. a 3. veršom nasledujúcej strofy a 2. verš druhej strofy sa rýmuje s nepárnymi veršami nasledujúcej strofy. => trojveršová strofa – A B A  /  B C B  /  C D C + báseň sa však po tretej strofe nekončí, ale pokračuje takto ďalej - celú formu uzatvára samostatný verš (rýmuje s párnym veršom predchádzajúcej strofy):

Celá si mu vsiakla do kože.

Možno, že si a možno práve taká.

Práve taká. Bože, prebože.

 

Už ani smrť ho z domu nevyláka.

A môžeš prísť preňho do rečí:

ulakomila si sa na tuláka.

 

Ak stratí ta, bude kto vie čí.

A nebo miesi mračná popolavé.

Ak bude tvoj, bude človečí.

 

Ak nájde ta jak zrkadielko v tráve.

M. Válek: Z vody

RITORNEL: forma podobná tercíne => tri trojveršové strofy - rýmujú sa nepárne verše - A B A  /  C D C  /  E F Eprostredný sa nerýmuje ani s jedným veršom.

Niekedy za posledným trojverším nasleduje ešte samostatný verš - rýmuje s párnym veršom predchádzajúcej slohy.

Pochádza z talianskej poézie, odtiaľ sa rozšíril do francúzskej literatúry. V slov. lit. - P. O. Hviezdoslav (Letorasty II.), V. Beniak:

Chvíľa donáša a je z toho verš,

maličký, krehký, trochu vzdychajúci,

aj trošku hrejúci jak kožuch-nerz.

 

Stroj, čo sa dušou volá, ide mi.

Vidíte, že som človek ešte súci,

mám k vrabčím letom odraz na zemi,

 

aj odletím vám neustrážený

ako vrabec za zrnom na humnici,

alebo jak motorček skazený

 

zastanem, Peter, celkom pri vrátnici.

V. Beniak: Ritornely proti smrti

RONDEL: forma stredovekej, románskej poézie => 12 - 15 veršov, 3 strofy – striedajú sa v nich dva rýmy. V klasickom type sa prvé dva verše z prvej slohy opakujú na konci druhej slohy a celú báseň uzatvára prvý verš textu v nezmenenej podobe. Niekedy sa prvé dva verše z prvej slohy opakujú ako refrén na konci druhej a tretej slohy:

Mám pod jazykom stovky šťastných piesní —

smrť si ich vezme ako obolos.

Až osamieš, len dobrou slzou zros

ich zamlčaný jasot, lebo dnes mi

zápasiť treba s krutejšími besmi

v hodine trýzní, úzkosti a hrôz.

Mám pod jazykom stovky šťastných piesní —

smrť si ich vezme ako obolos.

 

Ó, duša moja, na kolená klesni

a o dar lásky, najcennejší lós

lakomých rokov, bez prestania pros.

Vedz, že aj dnes, keď hyniem v toľkej tiesni,

mám pod jazykom stovky šťastných piesní.

V. Mihálik: Jesenné rondely

AKROSTICHON: začiatočné písmená alebo slabiky jednotlivých veršov vytvárajú slovo alebo vetu, najčastejšie meno autora alebo adresáta, venovanie milej.... => obľúbený v stredovekej a renesančnej poézii F. Villon.

=> ďalšie formy – prostredné písmena verša – mezostichon; posledné  písmená – telestichon.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
0.027