Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo

– zabezpečuje výživu obyvateľstva a produkuje suroviny pre priemysel.

– využíva 36 % plochy z rozlohy svetadielov

– delí sa na dve základné odvetvia:

a) rastlinná výroba

b) živočíšna výroba

– pričleňuje sa k nemu i rybolov a lesníctvo
– zamestnanosť 1,1 miliardy obyvateľov

– štúdiom zákonitostí a rozmiestnením poľnohospodárskej výroby sa zaoberá
geografia poľnohospodárstva
– má ustálené druhy surovín, agrotechnické termíny

– rozmiestnenie poľnohospodárskej výroby je ovplyvňované:

a) prírodnými faktormi: pôda ( orná, trvale trávnaté porasty, trvalé kultúry)
georeliéf ( 90 % poľnohospodárskej produkcie sa dopestuje
do 300m nadmorskej výšky)
podnebie (vplyv teploty a zrážok)

b) socioekonomické faktory: trh( spotreba),intenzívny a extenzívny spôsob hospodárenia
doprava
pracovné sily

Rastlinná výroba: pestovanie poľnohospodárskych plodín, ktoré zabezpečujú výživu obyvateľstva,
krmivo pre poľnohospodárske zvieratá a suroviny pre priemysel.

– na rastlinnú výrobu pripadá 65% poľnohospodárskej výroby.

– hlavné plodiny: pšenica,( USA, Kanada, Austrália, Francúzsko, Ukrajina, Kazachstan)
ryža,( Čína, Thajsko, Barma, Japonsko)
zemiaky( Rusko, Čína, Poľsko, Ukrajina)

– vo vlhkých teplých oblastiach- bataty / sladké zemiaky/,maniok,
jam,

– technické plodiny / potravinársky priemysel /

– cukrová repa ( severné mierne pásmo )
cukrová trstina : (Brazília, India, USA )
sója: (USA, Brazília, Čína)
slnečnica: ( Argentína, Rusko, Francúzsko, USA )
olivy: Taliansko, Španielsko, Grécko, Alžírsko)
palma olejná: (Malajzia, Indonézia, Nigéria, Brazília )

podzemnica olejná ( India, Čína, USA, Nigéria)

– kokosová palma: Filipíny, Indonézia

– palma datľová: púštne a polopúštne oblasti: Egypt, Saudská Arábia

– kukurica– najvýznamnejšia kŕmna plodina, Čína, India, Indonézia

– spolu s ryžou a pšenicou tvoria ¾ zrnín

– pochutiny: kakaovník– Cộte d´Ivore / Pobrežie Slonoviny /,Brazília, Ghana

kávovník– Brazília, Kolumbia, Indonézia

čaj- Čína, India, Srí Lanka

– plantážne plodiny/ výživa obyvateľstva/:

– banánovník: Ekvádor, Honduras, Kostarika, Brazília

citrusové ovocie: USA, Brazília, Španielsko, Taliansko,

vinič : Taliansko, Francúzsko, Argentína

– nepotravinárske technické plodiny:

bavlník: Čína, USA, India, Egypt

kaučukovník: Malajzia, Indonézia, Thajsko

tabak: Čína, USA,

Živočíšna výroba: vyhodnocuje zdroje rastlinnej výroby ich pretváraním na živočíšne produkty,
zabezpečuje výživu obyvateľstva a dodáva suroviny pre niektoré odvetvia
spracovateľského priemyslu,
chov hovädzieho dobytka: -1,3 miliardy kusov,

– 90% svetovej spotreby mlieka, 30% spotreby mäsa

– najväčší chov hovädzieho dobytka v Indii ( 1/6 svetových stavov
hovädzieho dobytka )

– chov na mlieko: husto osídlené oblasti Severnej Ameriky a Európy

– chov na mäso : intenzívny: USA, extenzívny: Argentína

– exportéri hovädzieho a teľacieho mäsa Austrália, Nemecko, Francúzsko, Nový Zéland

– exportéri živého dobytka : Brazília, Argentína, Mexiko
chov ošípaných:- 900miliónov kusov na svete, , 40 % spotreby mäsa

– chov rozšírený v miernom a chladnejšom podnebí,

– hlavní exportéri bravčového mäsa: Holandsko, Belgicko, Dánsko, Kanada

– exportéri živých zvierat: Čína, Holandsko, Kanada
chov oviec: – 1,1 miliarda kusov,

– do roku 1960 najpočetnejšie domáce zvieratá

– ¼ chovu sa špecializuje na vlnu

– najextenzívnejší chov živočíšnej výroby- nevyžaduje veľa práce, nenáročný ne krmoviny

– 1/5 celosvetových stavov: Austrália, Nový Zéland

– exportéri vlny: Austrália, Nový Zéland, Argentína

– exportéri živých oviec: Austrália, Turecko
chov hydiny: – dodáva mäso, vajcia, perie,

– produkcia mäsa: USA(1/4 svetovej produkcie)

– exportéri

Rybolov: – vniektorých krajinách podstatná časť potravy( Japonsko)

– do rybolovu sa zahŕňa chov a lov rýb, lov ostatných vodných živočíchov( veľryby, kraby,

– krevety, homáre, langusty)

– hospodársky význam: 400 druhov rýb- hlavnú časť 15- 20 druhov( slede, treska, makrela)

– 75- 80% svetového úlovku určené na konzumáciu, ostatné rybia múčka, rybí tuk

– priemerná ročná spotreba na obyvateľa: 18kg

– najväčšie lovištia: Tichý oceán,: Japonsko, Rusko, Čína, Peru, Chile

Lesníctvo : 1/3 rozlohy kontinentov- 39 mil. km2

– hospodárske využitie: drevo, huby, lesné plody

– klimatický činiteľ: zadržiavanie vody, zmierňovanie teploty

– spevňovanie pôdy, zabraňuje erózii

– rekreácia, prostredie pre živočíchov a vtáctvo

– 2 šírkové pásma: a) severné pásmo lesa: 2/3 ihličnany, 1/3 listnaté stromy,

Rusko, Kanada, USA

b)južné pásmo lesa: ekvatoriálne 2/3 dažďové lesy ( 97 % ) listnaté lesy
Amazonský prales, Konžský prales