Pedosféra

Prírodné vedy » Geografia

Autor: julka
Typ práce: Referát
Dátum: 16.09.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 841 slov
Počet zobrazení: 9 897
Tlačení: 521
Uložení: 508
-  pôdny obal Zeme, pôda je prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášťa pôsobení pôdotvorných činiteľov ( materská hornina, teploty, zrážky, živé organizmu, georeliéf, podpovrchové vody, vplyv človeka
-  štúdiom pôd sa zaberá samostatná veda- pedológia,
-  rozšírenie pôd a vzťah pôd a ostatných zložiek krajiny skúma geografia pôd- pedogeografia,
Pôda: -skladá sa zo živej( živé organizmy – edafón ) a neživej prírody (anorganická časť –
pevný- minerálne a horninové časti, kvapalný- pôdna voda, a plynný- pôdny vzduch ,
organická časť- humus ),

Vlastnosti pôdy : a) fyzikálne- zrnitosť ä veľkosť zŕn ) a štruktúra,( schopnosť zhlukovať sa)
  b) chemické- kyslá – pH  pod 7, neutrálna pH -7, zásaditá pH nad 7 ),
  c) biologické – úrodnosť,( prirodzená a kultúrna úrodnosť )
Zrnitosť pôdy : veľkosť zŕn- skelet – nad 2mm, jemnozem pod 2 mm, piesok 0,1 – 2 mm,
prach- 0,01 -  0,05 mm, íl menej ako 0,01 mm,
   - podľa zrnitosti pôd určujeme tri pôdne druhy : ílovité (ťažké pôdy ), stredne ťažké
( hlinité), ľahké ( piesočnaté ) ,
Pôdne typy : pôdotvorný proces – pôdne činitele –pôdne horizonty -  pôdny profil –
  pôdny typ
- pôdny typ – základná jednotka klasifikácie, skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov, úrodnosť je približne rovnaká.
Rozšírenie pôd na zemi sa riadi zákonitosťami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnosť ( šírkovej pásmovitosti) a vertikálna zonálnosť (výškovej stupňovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne.

Pôdne typy Zeme:
1) EKVATORIÁLNE POD.PÁSMO: červeno-žlté pôdy v stále vlhkých tropických lesoch.
2) SUBEKVATORIÁLNE POD.PÁSMO: červené pôdy, škoricové pôdy.
3) TROPICKÉ POD.PÁSMO: púšťové pôdy – sú to slané pôdy.
4) SUBTROPICKÉ POD.PÁSMO: žltozeme, červenozeme.
5) MIERNE POD.PÁSMO: glejové pôdy, oglejené, nivné, lužné pôdy, ilimerizované pôdy,  hnedozeme, hnedé lesné pôdy, černozeme, gaštanové, rendziny, podzolové pôdy.
6)SUBARKTICKÉ POD.PÁSMO: tundrové pôdy.
7)ARKTICKÉ POD.PÁSMO: arktické pôdy.

V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o voľne Fe2O3 a voľne oxidy Al. Vznikajú feralitné pôdy s mocným červeným horizontom, v ktorom sa hromadí železo a hliník. Zóna červených pôd saván: Zaberá najväčšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Ďalej od rovníka v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia feritizácia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia. Využívajú sa prevažne ako pasienky.

Púšťové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%).
Žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a juhovýchodnej Číne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. Žlté sfarbenie spôsobuje hydratovaný a červené sfarbenie dehydratovaný Fe2O3. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy, bavlna, tabak, sója, čajovník.

Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej humusu, sú suchšie a často bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky.

Černozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma černozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z koreňov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivočierny humusovitý horizont. Černozem má kvalitný humus, veľa živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice).

Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestňuje ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väčšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.

Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väčšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy.
 Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizačný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO2 ), silnými organickými kyselinami z odpadu z ihličia. Produkty rozpadu sa presúvajú presakujúcou vodou z hornej ( eluviálnej) do spondej (iluviálnej )časti pôdy, kde sa hromadia ( A1- A2 – Bhs- C )Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnosť.

Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvňuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmočené.

- Pôdne typy na Slovenska
- nivné pôdy ( fluvizeme )- vznikli na nivách riek /Váh, Dunaj, Hron, Torysa a pod./, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou,
-lužné pôdy ( čiernice )- sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné ,
- černozeme, hnedozeme – nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy.
- hnedé lesné pôdy ( kambizeme)- pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými
lesmi
- podzoly- ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množstvom zrážok,
- rendzina - pôdny typ ktorý vznikol v častiach pohorí,sú vytvorené na zvetralinách
  karbonátových hornín
- ilimerizované pôdy- vznikli hlavne na okraji nížin a v karpatských kotlinách, stredne úrodné pôdy.
- pseudogleje (oglejené pôdy) -sú v najvlhších častiach nížin a kotlín, horná časť pôdy sa
periodicky zamokruje, ale aj opakovane vysychá, málo úrodné pôdy
- glejové pôdy -  vytvorili účinkom ležiacej podzemnej vody, vrchná časť pôdy je mokrá alebo
vlhká väčšinou roka, poľnohospodársky ich možno využiť len po odvodení.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020