Lipuňuška

Lipuňuška (Rozprávka)

Žil starček so starenkou. Nemali deti.

Starček išiel na pole orať. A starenka ostala doma vyprážať dolky.

Starenka robí dolky a vraví:

– Keby sme mali synčeka, zaniesol by ich otcovi, ale takto – po kom ich pošlem?

Odrazu z bavlny vyliezol malý chlapčíček a vraví:

– Dobrý deň, mamička!

– Kde si sa tu nabral, synáčik, a ako sa voláš?

A synáčik vraví:

– Ty si, mamička, napriadla bavlnku a dala na vreteno: tam som prišiel na svet. A volám sa Lipuňuška.

Mamička, daj, ja odnesiem dolky oteckovi.

Starenka vraví:

– A donesieš ich, Lipuňuška?

– Donesiem, mamička.

Starenka zaviazala dolky do uzlíčka a dala synáčikovi.

Ten vzal uzlík a rozbehol sa na pole.

Na poli naďabil na hrbolček a kričí:

– Otecko, prenes ma cez hrbolček. Priniesol som ti dolky.

– Starček začul z poľa, že ho ktosi volá:

Šiel synovi naproti, preniesol ho cez hrbolček a vraví:

– Skadeže si, synáčik? A chlapec vraví:

– Otecko, ja som v bavlnke prišiel na svet, – a podal otcovi dolky.

– Otecko, nechaj ma orať. A starček vraví:

– Nemáš toľko sily, aby si mohol orať.

Ale Lipuňuška chytil radlo a začal orať. Orie a ešte si aj piesne spieva.

Šiel okolo toho poľa pán a videl, že starček sedí a je, a kôň sám orie. Pán vystúpil z koča a vraví starčekovi:

– Ako to, že ti kôň sám orie? A starček vraví:

– To môj chlapec orie, i piesne si spieva. Pán pristúpil bližšie, začul piesne a uvidel Lipuňušku.