Adela, neopováž sa! – Peter Karpinský

Adela, neopováž sa! – Peter Karpinský

Hviezdoslavov Kubín – vhodné pre 5. – 6. ročník ZŠ

Peter Karpinský: Adela, ani to neskúšaj!

„Do...“

„Adela, neopováž sa!“

„Ale ja som to nechcela povedať nahlas. Nadávala som len pre seba a nahlas som chcela povedať do pitvora. A to sa môže.“

„Nemôže! Nezabúdaj, že hrešiť sa dá aj myšlienkami.“ Rehoľná sestra Tereza prísne zodvihla ukazovák.

Adela sa zamračila, odula spodnú peru ako vždy, keď sa hnevala, a špičkou nohy začala kopať do kameňa, ktorý vytŕčal zo zeme.

„Adela, prestaň! Zničíš si topánky.“

Adela podráždene odfúkla, ale kopať do kameňa prestala.

„Teraz choď dovnútra a premýšľaj o tom, čo som ti dnes ráno povedala!“

Adela sa neochotne otočila na päte a vošla do domu, v ktorom býva už tri mesiace spolu so svojimi dvoma bratmi. Vošla do domu a hneď v hale narazila na Lukáša: Mala s ním ešte nevybavené účty, preto chcela posmešne vykríknuť : „Lukáš, zadok mi ukáž!“ ale vedela, že sestra Tereza kráča za ňou, a tak naňho iba ukázala prstom a palcom si prešla po hrdle.

Lukáša nemá rada. Je v dome zo všetkých najstarší: Má svoju bandu a robí mladším deťom zle. To však Adelu netrápi, lebo na ňu si nikdy netrúfol, ale raz ho prichytila, ako si robí srandu z jej najmladšieho brata.

Malý Miško, hoci má už päť rokov, rozpráva tak zle, že mu vôbec nie je rozumieť. Niekedy iba Adela vie, čo chce povedať. Deti sa mu za to posmievajú, hlavne Lukáš. Minule mu kázal, aby si prstami chytil jazyk a povedal slovo AUTOMATICKY. Keď to Miško urobil, Lukáš sa začal rehotať a každému vykladal, že Miško povedal auto má cicky.

Keby Adelu vtedy sestra Klára od Lukáša neodtiahla, rozbila by mu hubu a on by teraz rozprával rovnako nezrozumiteľne ako Miško.

Za to, že sa pobila s Lukášom , nesmela týždeň hrať futbal a to ju naštvalo ešte viac. Adela veľmi rada hráva futbal. Je schopná kopať do lopty aj celý deň. Sestra Tereza síce tvrdí, že sa to pre dievča nehodí, no Adela na to nedbá. Stále vymýšľa nové finty a plánuje zápasy. Za domom je veľká záhrada, na ktorej sa dá perfektne hrať. Bolo by to ešte lepšie, keby odtiaľ odpratali lavičky tú smiešnu jaskynku , na ktorú musia dávať pozor, aby k nej nezaletela lopta.

Keď sa na ňu Adela vyškriabe, dovidí až k činžiaku, kde kedysi bývali. Museli však odtiaľ odísť, lebo mama prestala brať lieky, začala rozbíjať taniere a cez balkón vyhadzovala von všelijaké veci. Tetky, ktoré potom prišli do ich bytu, povedali, že už nie je schopná starať sa o svoje deti. To bola, samozrejme blbosť, lebo o všetkých sa dokázala postarať Adela. O Miška, o Milana aj o mamu, keď jej bolo zle. Tie tetky ju však nepočúvali, hoci im povedala, že sú kravy. S oboma bratmi ju presťahovali do tohto hnusného žltého domu, ktorý Adela neznáša.

Nemá rada ani sestru Terezu, pretože je stará, čudne smrdí, , stále Adele niečo zakazuje, a ak ju neposlúchne, tak na ňu kričí.

Sestru Kláru však má rada. Sestra Klára je mladá a pekná a iná ako ostatné rehoľné sestry. Hlavu nemá prikrytú čiernou šatkou, ale bielou. Niekedy s nimi hrá aj futbal. Adela síce vraví, že setra Klára kope do lopty ako baba, ale aj tak ju má rada. Možno i preto, že sestra Klára nikomu nepovedala, že sa pobila s Lukášom. Chvíľu sa na Adelu asi hnevala, ale aj tak ju neprezradila.

Doma nemusela nikdy chodiť do kostola, hoci niekedy večer, keď sa mama cítila dobre, sa všetci štyria spolu modlili Anjeličku, môj strážničku.

Adela si svojho strážneho anjela vždy predstavovala ako Švarcenegera s puškou cez plece a s granátmi za opaskom, nie ako blondínu v nočnej košeli a s krídlami, akú majú zavesenú v izbe nad posteľou. Ako by taký babský anjel mohol niekoho ochrániť?

Adela sa rozhodla, že keď vyrastie, aj ona bude strážnym anjelom. Skúsenosti na to už má. Ochraňuje predsa oboch svojich bratov a predtým ochraňovala aj mamu. Sestra Klára jej vysvetlila, že je to síce pekné, ale že anjeli musia byť dobrí , nesmú nikomu ubližovať a hlavne nesmú rozčuľovať sestru Terezu.

To bude ťažké, ale môže začať aspoň tým, že Lukášovi nerozbije hubu.

Spokojná s dnešným premýšľaním vyšla z izby, ale vo dverách sa potkla o prach.

„DO...“

„Adela, neopováž sa!“

Z knihy Adela, ani to neskúšaj! Perfekt 2016