Finančný trh

Finančný trh

Trh predstavuje procesy predaja a kúpy medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi na finančno-peňažnom základe. Trh delíme z rôznych hľadísk, ale najčastejšie podľa toho, čo sa na ňom predáva alebo kupuje:

- trh tovarov a služieb

- trh výrobných faktorov

- informačný trh (patenty, licencie)

- trh ideológii (knihy, noviny, umelecké výstavy)

- finančný trh

Finančný trh je univerzálnym trhom, pretože jeho zdroje a prostriedky sú univerzálne využité vo všetkých oblastiach. Sústreďuje sa na ňom ponuka a dopyt po peňažnom kapitáli, platobných prostriedkoch, CP, predkupných právach, devízach, drahých kovoch, poistnej ochrane a pod. Uskutočňuje sa prevažne prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ktorí zabezpečujú vzájomne spojenie všetkých ekonomických subjektov – orgány verejného sektora, podnikateľský sektor, obyvateľstvo, medzinárodné i nadnárodné inštitúcie. Výsledkom stretnutia ponuky a dopytu po nástrojoch sú ceny, ktoré nadobúdajú formu úroku, kurzu CP, ceny opcií, devízový kurz a pod.

Subjekty finančného trhu, nástroje a cena

Finančný trh je trh, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi v národnom i medzinárodnom meradle.

Táto definícia finančného trhu zdôrazňuje existenciu:

1. a) systému finančných nástrojov – sú to nástroje, ktoré zabezpečujú prenos finančných prostriedkov z prebytkových oblastí ekonomiky do deficitných oblastí. Tvoria ich napr. vklady, úvery, osobitné formy financovania – faktoring, forfaiting, lízing, cenné papiere, devízy, poistná ochrana.

b)systému finančných inštitúcii – tieto inštitúcie zabezpečujú vzájomné spojenie všetkých ekonomických subjektov, ktoré na finančnom trhu vystupujú, a ktoré sú raz na strane prebytkového a druhy raz na strane deficitného sektora ekonomiky (obyvateľstvo, podniky, vláda ...). Dôvodom existencie finančných sprostredkovateľov na finančnom trhu je, že finanční sprostredkovatelia uľahčujú stretávanie sa dopytu a ponuky, uskutočňovanie príslušných transakcií a pod.

Na finančnom trhu existuje množstvo finančných inštitúcii, ktoré môžeme členiť z rôznych hľadísk:

- bankové inštitúcie – banky, sporiteľne

- poisťovacie spoločnosti – poisťovne

- nebankoví finanční sprostredkovatelia –investičné fondy, spoločnosti

- iní finanční spotredkovatelia – ostatné finančné inštitúcie (lízingové, faktoringové, forfaitingové spoločnosti)

1. c) mechanizmus finančného trhu–podstatnú zložku mechanizmu tvoria trhové metódy, ktoré zabezpečujú stretávanie agregovanej ponuky a dopytu, výsledkom čoho sú objektívne ceny finančných nástrojov a služieb

Funkcie finančného trhu

- akumulačná- spočíva v sústreďovaní voľných finančných prostriedkov z prebytkových zdrojov

- alokačná – spočíva v umiestňovaní týchto voľných finančných prostriedkov tam, kde prinesú výnos

- prerozdeľovacia – spočíva v sprostredkovaní zmeny držby (vlastníckych práv, finančných prostriedkov)

- selektívna – spočíva v rozdielnom prístupe k jednotlivým subjektom trhu. Finančný trh podporuje rozvoj perspektívnych a prosperujúcich subjektov a urýchľuje zánik neperspektívnych subjektov najmä tým, že im neumožní prístup k nedostatkovým zdrojom, napr. nedostanú úver od banky

Členenie finančného trhu

1. z časového hľadiska a z hľadiska účelu použitia finančných prostriedkov

- peňažný trh

- kapitálový trh

1. z hľadiska emisie

- primárny trh – predstavuje emisiu nových CP, práve emitovaných, na trhu sú prvýkrát.

- sekundárny trh – predstavuje trh s už emitovanými CP, tzv. starými CP, s ktorými sa už na finančnom trhu predtým obchodovalo

1. podľa spôsobu uskutočňovania obchodov

- osobný trh – predávajúci a kupujúci uskutočňujú obchody priamo medzi sebou

- anonymný trh – obchody sa uskutočňujú za účasti sprostredkovateľov

1. z hľadiska organizovanosti

- organizovaný – môže byť organizovaný burzami, bankami

- neorganizovaný - individuálne medzi podnikateľmi

1. z vecného hľadiska – v rámci finančného trhu možno vyčleniť trh s vlastnou štruktúrou

- peňažný trh - trh drahých kovov

- kapitálový trh - poistný trh ,

- devízový trh

PEŇAŽNÝ TRH

Na peňažnom trhu sa obchoduje prevažne vo veľkom s krátkodobými finančnými nástrojmi, ktoré majú splatnosť kratšiu ako jeden rok, maximálne dva roky. Slúžia na krytie prevádzkových potrieb.

Subjekty peňažného trhu

- najmä banky a veľkí investori (podniky, medzinárodné a nadnárodné inštitúcie), podieľajú sa na ňom aj obyvatelia. Na trh vstupujú tí, ktorí majú nedostatok finančných prostriedkov a potrebujú si ich požičať.

Štát – si na peňažnom trhu obstaráva peňažné prostriedky na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu (pokladničné poukážky)

Podnikateľský sektor – tu získava prostriedky na výplatu miezd zamestnancov, dividend akcionárov, platenie daní štátu ....

Banky – upravujú si tu svoju likviditu v súlade so zákonnými predpismi medzi sebou alebo si vypožičiavajú od CB

Obyvateľstvo – vypožičiava si peniaze na financovanie nákupu spotrebných predmetov

Nástroje peňažného trhu

- krátkodobé úvery, napr. kontokorentný, lombardný a eskontný úver

- krátkodobé vklady, napr. vklady na požiadanie

- faktoring, operatívny lízing

- krátkodobé CP so splatnosťou 30,60,90 dní (depozitné certifikáty, zmenky, šeky, pokladničné poukážky)

Je pre ne charakteristický vysoký stupeň likvidity a nízke riziko. Neposkytujú teda vysoké zisky, ale za normálnych podmienok nezvyšujú ani možnosť výrazných kapitálových strát.

Cenana peňažnom trhu je úrok. Výška úroku je výsledkom vzťahu medzi ponukou a dopytu po peňažnom kapitáli. Rozoznávame:

- nominálnu úrokovú mieru – úroková miera peňazí vyjadrená v % z veľkosti požičaného peňažného kapitálu (10 % p. a.)

- reálnu úrokovú mieru – upravená o infláciu a zdaňovanie. Môžeme ju vypočítať podľa vzorca.

Členenie peňažného trhu

1. trh krátkodobých úverov

- bankových – kontokorentné úvery, lombardný, eskontný...

- obchodných – nástrojom je zmenka

- faktoring – odkúpenie krátkodobých pohľadávok faktorom

1. trh krátkodobých CP – napr. pokladničných poukážok, depozitných certifikátov, zmeniek, šekov ...
2. podľa organizovanosti

- bankovoorganizovaný trh – obchodujú na ňom emisné a komerčné banky. Je tiež trhom, kde sa uskutočňujú obchody medzi bankami a nebankovými podnikateľmi.

- neorganizovaný trh – je medzi nebankovými podnikateľmi navzájom.

1. z hľadiska rozsahu chápania sa peňažný trh člení na:

- peňažný trh v užšom chápaní – zahŕňa iba voľné obchodovateľné cenné papiere s vysokou úrokovou sadzbou, ktoré sa predávajú a kupujú na voľnom trhu na princípe anonymity.

- peňažný trh v širšom chápaní – ktorým sa rozumejú všetky pôžičky uskutočňované prostredníctvom bánk, finančných inštitúcií a všetkých, ktorí požičiavajú.

KAPITÁLOVÝ TRH

Je trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu, ktorý slúži na financovanie investícií prostredníctvom obchodovateľných CP, ale aj strednodobých a dlhodobých úverov, finančného lízingu, ...

Subjekty:

• podniky orgány verejného sektora
• banky medzinárodné a nadnárodné inštitúcie
• poisťovne investičné spoločnosti
• obyvateľstvo

Subjekty môžu vystupovať v pozícii:

• emitenta - získavajú na kapitálovom trhu peňažný kapitál emisiou strednodobých a dlhodobých CP
• investora - investujú svoje dočasne voľné finančné prostriedky do rôznych finančných nástrojov

Nástroje kapitálového trhu:

- strednodobé a dlhodobé úvery - poskytujú ich banky alebo finančné inštitúcie

- finančný lízing a forfaiting - osobitné formy strednodobých a dlhodobých úverov

- strednodobé a dlhodobé cenné papiere - úverové cenné papiere - napr. obligácie

- majetkové cenné papiere - napr. akcie

Ceny kapitálového trhu - kurzy cenných papierov.

Členenie kapitálového trhu

1. a) Nástroje d) Organizovanosť

- trh strednodobých a dlhodobých úverov - organizované

- trh lízingu a forfaintingu - neorganizované

- trh strednodobých a dlhodobých CP e) časové hľadisko

b)Obchodovanie s novými alebo starými CP - promptné

- primárny trh - termínované

- sekundárny trh - opčné

1. c) Vzťahy Teritoriálne hľadisko

- trh dlhopisov - národné

- trh majetkových CP - zahraničné

- medzinárodné

DEVÍZOVÝ TRH

Uskutočňujú sa na ňom devízové transakcie, t. j. nákup a predaj jedných národných peňazí za druhé, t. j. stretáva sa ponuka a dopyt po zahraničných menách. Obchoduje sa tu s devízami - bezhotovostná forma cudzích peňazí. Tiež je trh s valutami - hotovostná forma cudzích peňazí.

Menový kurz - vytvára sa na základe ponuky a dopytu. Je cena peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách iných krajín.

Menový kurz môže byť:

1. devízový - vyjadruje vzťah domácej a zahraničnej meny v bezhotovostnej forme, t. j. vo forme devíz
2. valutový - vyjadruje vzťah domácej a zahraničnej meny v hotovostnej forme, t. j. vo forme valút

Devízové operácie môžu byť:

1. a) promptné - je nákup alebo predaj určitého množstva jednej meny za druhu pri kurze, ktorý je odvodený od aktuálneho kurzu na finančnom trhu
2. b) termínované - vysporiadanie obchodu nastane v dohodnutom termíne. Je to záväzok predať alebo kúpiť jednu menu za druhú vo vopred stanovenom termíne a cene
3. c) swapy - je kombinácia promptného a termínovaného obchodu, pri ktorom ide o okamžitý nákup a termínovaný predaj alebo naopak. Ide o nákup alebo predaj jednej meny za druhú s následným spätným nákupom alebo predajom v dohodnutej dobe za vopred stanovený kurz.

TRH DRAHÝCH KOVOV

Obchoduje sa najmä zo zlatom, ale tiež so striebrom a platinou. Obchodovanie so zlatom sa sústreďuje vo veľkých finančných centrách, ako sú napr. Londýn alebo New York a tu sa formuje jeho cena. Zlato sa váži v troyskej unci (OZ) = 31, 1034 g Au. Obchody sa zúčastňujú v zliatkoch (tehlách). Rýdzosť zlata musí byť najmenej 995/1000 a zaručená značkou niektorej poverenej medzinárodnej afinérie.

Rozlišujeme:

1. a) primárny trh - na ktorom predávajú drahé kovy výrobcovia bankám a obchodníkom
2. b) sekundárny trh - na ktorom predávajú drahé kovy banky a obchodníci investorom

POISTNÝ TRH

Je trhom poistenia a zaistenia. Na poistnom trhu sa stretáva dopyt a ponuka po špecifickom druhu tovaru - po poistnej ochrane.

Cenou na poistnom trhu je poistné. Je tu podmienená návratnosť a neekvivalentnosť, t. j. k návratnosti dôjde ak sa stane poistná udalosť a výška vrátenej peňažnej sumy je vždy odlišná od sumy, ktorá bola za poistné zaplatená. Poisťovne sa nezaoberajú len poisťovacou a zaisťovacou činnosťou, ale stávajú sa spoluvlastníkmi bánk, búrz ...