Matka – Július Barč-Ivan

Matka – Július Barč-Ivan

Medzivojnová dráma – Slovensko

Literárny žáner a kompozícia: tragédia v 3 dejstvách

Bibliografické údaje:

vydanie: Tatran, Bratislava 1981

počet strán drámy: 56

Poloha deja v časopriestore: slovenská dedina po medzivojnovom období

Hlavné postavy:

• matka synekdocha, absolútna, nadzemská, nositeľka bolesti; heroizovaná
• Jano starší syn, nositeľ otcovského princípu (baník, alkoholik, bez kamarátov), neg.
• Paľo mladší syn, nositeľ materského princípu (mierny, závislý na matke)
• Kata Paľova milá, počas jeho pobytu v Amerike za ňou chodí Jano (pre majetok)
• suseda vypočuje si predpríbeh o matkinej schopnosti predvídať rodinné tragédie

Citáty: „Boh chcel, aby som vždy vedela, čo sa stane s mojimi. A splnilo sa všetko, každý môj sen. Prečo chcel, aby som vedela, čo príde? Aby sa zvíjala v zármutku, pomätená od bolesti, že neviem pomôcť, že je všetko márne, lebo tak musí byť. Ale naveky sa nedá čušať pokorne a ponížene. Raz sa musí povedať aj jemu: Nemôže byť tak, ako ty chceš!“ (185)

Dej:

Matka Anna Pavlíčka má dvoch synov – staršieho Jana, mladšieho Paľa – a nezvyčajný „kríž“ od Boha – vidiny, v ktorých sa jej zjavujú blížiace sa rodinné tragédie. Susede rozpráva, ako v osudný deň odhovárala svojho muža od sfárania do bane, no on ju nepočúvol a zahynul. Vtedy má novú predtuchu, ako sa jej syn Paľo navráti z Ameriky a svojmu bratovi podaruje nôž.

Tak sa aj stane, Paľo prichádza domov, neprínáša však žiaden zárobok. Brat Jano ho prijme s nenávisťou, pretože to bol on, kto ho bol vyhnal do Ameriky. Paľovi zaplatil cestovné a na oplátku dostal celé dedičstvo po otcovi, navyše začal chodiť za bratovou milou Katou Tomkovie.

Rok po návrate trávi Paľo veľa času v krčme, čo sa nepáči Kate, ktorá si myslí, že to kvôli nej. Navrhuje matke, aby Paľo odišiel bývať k jej rodičom, tá však odmieta. Krátko potom má novú vidinu, ako Jano nožom zabíja Paľa. Tentokrát sa rozhodne vzbúriť proti božej vôli.

Vyženie preto Paľa z domu, ktorý odchádza pracovať ako paholok k Tomkovcom. Naoko sa postaví na Janovu stranu, preto sa stane neobľúbenou v dedine (bláznivá, uprednostnila jedného syna). Keď sa Paľo s Katou zastavia u matky oznámiť svadbu, po Katinom odchode prichádza Jano, ktorý je k Paľovi uštipačný. Nastáva situácia z matkinej vidiny. Anna zhasne svetlo a vrhne sa Janovi do rany.

Nad jej mŕtvym telom sa bratia konečne uzmieria a Jano sa napriek Paľovej ochote vziať vinu na seba ide udať žandárom.

Môj názor: Tragédia pôsobivo vykreslila nadľudskú silu materinskej lásky a obety, nadprirodzená schopnosť matky predvídať budúcnosť boli príjemným oživením v tejto tematike.